Smer má problém: PS mu uniká a Republika sa nebezpečne približuje. V hre je aj koalícia, ktorú dnes všetci odmietajú

Progresívne Slovensko si upevnilo pozíciu lídra, Smer-SD mierne stráca a Republika sa k nemu priblížila na rozdiel niekoľkých desatín percentuálneho bodu. Septembrový volebný model NMS zároveň vracia do hry otázku, ktorá ešte donedávna pôsobila takmer nepredstaviteľne: mohol by povolebný pat v roku 2027 priviesť do jednej vlády dve najsilnejšie, no politicky vzdialené strany? Prezident Peter Pellegrini túto možnosť verejne otvoril.  

Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom septembra, ich víťazom by podľa volebného modelu NMS Market Research Slovakia bolo Progresívne Slovensko. Získalo by 21,6 percenta hlasov, teda o 2,4 percentuálneho bodu viac než v augustovom meraní.

Druhý Smer-SD by oslovil 16,2 percenta voličov. Jeho výsledok sa medzimesačne znížil o 0,3 bodu. Oveľa nepríjemnejšou správou pre stranu Roberta Fica je však vývoj hneď za ňou. Republika vystúpila na 15,6 percenta, pričom oproti augustu posilnila rovnako ako PS – o 2,4 percentuálneho bodu.

Rozdiel medzi Smerom a Republikou by tak predstavoval iba šesť desatín bodu.

Matovičovci zostávajú štvrtí, Hlas sa mierne odrazil

S väčším odstupom nasleduje hnutie SLOVENSKO s deviatimi percentami, ktorého výsledok sa oproti predchádzajúcemu mesiacu takmer nezmenil. SaS by získala 6,8 percenta, čo znamená pokles o 0,7 bodu.

Koaličný Hlas-SD po predchádzajúcom prepade mierne posilnil. Model mu nameral 6,4 percenta, o pol bodu viac ako pred mesiacom. Do Národnej rady by sa dostalo aj KDH s 5,8 percenta.

Pred parlamentnými bránami by podľa modelu zostali Demokrati so 4,8 percenta. Nasledovali by Maďarská aliancia s 3,1 percenta, Sme rodina s troma percentami a Právo na pravdu s 2,1 percenta. Ostatné politické subjekty by zostali pod dvojpercentnou hranicou.

Deklarovaná volebná účasť dosiahla 61 percent oprávnených voličov, teda o 1,3 percentuálneho bodu viac ako v augustovom modeli.

Prepočet hlasov na kreslá ukazuje výrazne rozdrobený parlament. PS by podľa NMS získalo 40 mandátov, Smer-SD 30, Republika 29, hnutie SLOVENSKO 16, SaS aj Hlas-SD po 12 a KDH 11 kresiel. Na väčšinu by bolo potrebných najmenej 76 poslancov.

Republika berie voličov Smeru aj Hlasu

Samotné percentá však ukazujú iba časť príbehu. Zaujímavý obraz prináša pohľad na presuny voličov od parlamentných volieb v roku 2023.

Progresívnemu Slovensku zostávajú verné približne tri štvrtiny jeho vtedajších voličov. Časť odišla najmä k SaS, hnutiu SLOVENSKO a Demokratom, PS však straty kompenzuje príchodom ľudí od tých istých opozičných strán, ale aj od KDH či Hlasu.

Smer-SD si udržal viac ako polovicu svojich voličov z roku 2023. Najvýraznejší únik smeruje k Republike – podľa dát NMS k nej prešla približne pätina niekdajších voličov Smeru. Ďalší skončili medzi nerozhodnutými alebo pri Hlase. Smer na druhej strane dokázal získavať časť elektorátu svojich koaličných partnerov.

Práve Hlas-SD má s vernosťou voličov jeden z najväčších problémov. Z elektorátu z jesene 2023 si ponechal približne tretinu. Každý ôsmy vtedajší volič Hlasu by dnes podľa modelu voliť chcel, ale nevie si vybrať stranu. Ďalší sa presunuli najmä k Republike, Smeru, KDH či SaS.

Výrazné straty pôvodného elektorátu zaznamenávajú tiež KDH a SaS. Republika je na opačnom konci spektra: podľa NMS si udržala približne osem z desiatich ľudí, ktorí ju volili v roku 2023, hoci sa vtedy tesne do parlamentu nedostala. Nových podporovateľov získava predovšetkým medzi bývalými voličmi Smeru, Hlasu a SNS, ale čiastočne aj SaS a Sme rodina.

Pellegrini otvoril dvere predstave vlády PS a Smeru

Rozdrobenosť politickej scény priviedla prezidenta Petra Pellegriniho k úvahe, ktorá okamžite vyvolala politické reakcie.

V relácii STVR Sobotné dialógy 5. septembra hovoril o možnosti, že ak voľby v roku 2027 vytvoria patovú situáciu, stabilnejším riešením by mohla byť veľká koalícia dvoch najsilnejších strán než päť- či šesťčlenné spojenectvo. Z kontextu bolo zrejmé, že mal na mysli Smer-SD a Progresívne Slovensko. Prezident argumentoval tým, že podobné riešenie by si vyžadovalo politicky vyzretých lídrov schopných potlačiť vlastné ego.

Predseda PS Michal Šimečka reagoval prakticky okamžite. Možnosť spoločnej vlády so Smerom odmietol a prezidentovu predstavu označil za „absurditu“. PS podľa neho smeruje k tomu, aby Smer vo voľbách porazilo, nie aby s ním po nich vládlo.

Veľká koalícia môže priniesť stabilitu. Nie nevyhnutne akcieschopnosť

V európskych parlamentných demokraciách nie sú veľké koalície neznámym javom. Spravidla vznikajú vtedy, keď výsledky volieb neponúkajú jednoduchú cestu k väčšine, prípadne keď politické strany považujú stabilitu za dôležitejšiu než zachovanie tradičného rozdelenia na vládu a opozíciu.

Ich základná výhoda je zrejmá: silná parlamentná väčšina a menšie riziko pádu vlády pre odchod jedného či dvoch menších partnerov.

Stabilita však ešte automaticky neznamená schopnosť robiť veľké rozhodnutia.

Ak sa pri jednom stole stretnú politické sily s odlišnými predstavami o daniach, sociálnej politike, fungovaní štátu, zahraničnej politike či kultúrno-etických otázkach, hľadanie kompromisu môže spotrebovať podstatnú časť energie kabinetu. Vláda môže bez väčších otrasov spravovať štát, no oveľa ťažšie presadzovať reformy, ktoré prinášajú víťazov aj porazených.

Výsledkom môže byť paradox: kabinet je stabilný, krajina však stojí na mieste.

Nemecko ukazuje výhody aj riziká

Najčastejším európskym príkladom sú nemecké vlády kresťanských demokratov CDU/CSU a sociálnych demokratov SPD. Opakované spojenectvá veľkých strán poskytovali Nemecku kontinuitu a predvídateľnosť, zároveň však postupne zmenšovali priestor medzi tradičnými politickými pólmi.

To neznamená, že veľké koalície možno jednoducho označiť za príčinu rastu antisystémových či radikálnych strán. Vývoj voličskej podpory má oveľa viac príčin – od migrácie cez ekonomické problémy až po nedôveru v politické elity. Dlhodobé stieranie rozdielov medzi veľkými stranami však môže vytvárať priestor pre subjekty, ktoré sa prezentujú ako jediná skutočná alternatíva.

Aktuálnym varovaním je výsledok Alternatívy pre Nemecko (AfD) v Sasku-Anhaltsku. Strana v septembrových krajinských voľbách získala 43,8 percenta hlasov a 39 z 83 kresiel. Stala sa jednoznačne najsilnejšou stranou, ale nedosiahla absolútnu väčšinu. Ostatné hlavné politické strany zároveň odmietajú spoluprácu s AfD, takže volebný triumf automaticky neznamená, že bude schopná zostaviť vládu.

Aj preto je pri porovnávaní Slovenska s Nemeckom potrebná opatrnosť. Politické systémy, história strán aj správanie voličov sa líšia. Skúsenosť však pripomína, že široká koalícia môže vyriešiť parlamentnú matematiku, no sama osebe nevyrieši nespokojnosť voličov.

Na Slovensku by nestačilo spočítať mandáty

Ak by parlamentné voľby v roku 2027 naozaj priniesli pat, myšlienka veľkej koalície by sa nepochybne vrátila. Rozhodujúce by však nebolo iba to, či dve strany spolu nazbierajú 76 hlasov.

Podstatná by bola odpoveď na otázku, na čom by sa dokázali zhodnúť.

Veľká koalícia má zmysel iba vtedy, ak partneri identifikujú niekoľko kľúčových priorít, pri ktorých dokážu svoje rozdiely odsunúť bokom. Bez takejto dohody sa môže vláda premeniť na permanentný zmierovací mechanizmus, ktorého hlavnou úlohou nebude riešiť problémy krajiny, ale konflikty vo vlastnom vnútri.

Slovensko pritom stojí pred problémami, ktoré sa nedajú odkladať donekonečna. Starnutie populácie, zdravotníctvo, kvalita vzdelávania, nedostatok pracovnej sily, konkurencieschopnosť ekonomiky, efektivita štátu a udržateľnosť verejných financií presahujú horizont jedného volebného obdobia.

Vízia Slovensko 2040: dokument nestačí, rozhodne realizácia

Do tejto diskusie vstupuje aj nová Vízia Slovensko 2040 – Cesta ku kvalitnejšiemu životu, predstavená 1. septembra na Bratislavskom hrade. Dokument pripravila Slovenská akadémia vied v spolupráci so stovkami odborníkov. Definuje dlhodobé smerovanie štátu v oblastiach dôstojného života, úspešného Slovenska, udržateľnej krajiny a moderného štátu. Vláda dokument 9. septembra schválila ako koncepčné východisko pre ďalšiu stratégiu rozvoja krajiny.

Prezident Pellegrini pri jeho predstavení hovoril o potrebe prekročiť hranice jednotlivých volebných období a nájsť celospoločenskú zhodu na strategických prioritách.

Práve tu sa však začína tradičný slovenský problém. Krajina netrpí nedostatkom stratégií, ale slabou schopnosťou premieňať ich na konkrétne politiky.

Ak má byť Vízia Slovensko 2040 niečím viac než ďalším dokumentom v štátnom archíve, bude potrebovať jasného politického nositeľa, merateľné ciele, zodpovednosť za jednotlivé opatrenia a pravidelné vyhodnocovanie výsledkov.

Témy:
prieskum
NMS Market Research Slovakia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.