
Kandidatúra Judity Laššákovej z Nových Zámkov na predsedníčku Prešovského kraja môže pôsobiť zvláštne, no ukazuje, že Smer sa rozhoduje predvídateľne a racionálne.
Keď Smer pred dvomi rokmi postavil na štvrté miesto svojej kandidátky pre voľby do Európskeho parlamentu nestraníčku Juditu Laššákovú, a dal ju dokonca o jednu pozíciu vyššie ako dlhoročnú europoslankyňu Katarínu Roth Neveďalovú, Robert Fico na to údajne mal dobré dôvody.
„Je to človek so silnými názormi na národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Myslíme si, že to zapadá do nášho konceptu ochrany záujmov Slovenskej republiky v európskom priestore,“ vyhlasoval premiér v marci 2024. Je koniec júla 2026 a dôležitejšia než ochrana záujmov Slovenska v Bruseli je pre Smer ochrana záujmov strany v Prešovskom kraji.
Viaceré volebné obvody sú zlý nápad
„Toto je kandidatúra, pri ktorej nikto, nikto z čelných predstaviteľov strany Smer nezaváhal ani na sekundu,“ povedal Fico včera, keď ohlasoval Laššákovú ako kandidátku na miesto prešovskej županky. Napriek tomu, že vyrastala v Nových Zámkoch, v regióne, kde kandiduje, nikdy nežila, a pre kandidatúru si dokonca musela prehlásiť trvalý pobyt.
Napriek tomu to nie je žiadne prekvapenie. O kandidatúre Laššákovej sa hovorilo už dlhšie. Informácie o tom, že ju Smer zvažuje, priniesol ako prvý v júni denník Sme, ktorému to potvrdili tri zdroje. Strana tým ukázala tri veci: že rozdelenie Slovenska na viac volebných obvodov je nezmysel, že Smer sa aj v tejto fáze svojej existencie zachová podľa očakávania
a že nie je odkázaný na podporu Milana Mazureka, lebo má vlastnú a lepšiu verziu.
Jedinou známou väzbou Laššákovej na Prešovský kraj je to, že ju do eurovolieb nominovala tamojšia krajská bunka Smeru. „Neobchádzam zákon, využívam jeho možnosti,“ obhajovala sa kandidátka na predsedníčku samosprávneho kraja. Ak sú takéto „využívanie možností“ strany ochotné robiť v regionálnych voľbách, predstavte si, čo by sa dialo v celoštátnych.
Rozdelenie Slovenska na volebné obvody by do veľkej politiky nevnieslo silnejší hlas regiónov. Buď by si politici formálne zmenili trvalý pobyt a podelili si krajinu tak, aby sa žiadny kraj necítil ukrátený, alebo by zákon napísali tak, aby mohli kandidovať aj bez toho, aby mali trvalý pobyt v danom volebnom obvode. Tak je to napríklad v Českej republike.