
„Politici sa ani neodvážia brániť našu krajinu a jednoducho nás odovzdajú nepriateľom,“ opisuje vojnový reportér Tomáš Forró šokujúce odpovede silových zložiek na otázku, čo je najväčšou slabinou Slovenska. Hovorí o zanedbanej civilnej ochrane, nebezpečnom systémovom nihilizme a o tom, prečo musel úlohu štátu suplovať vlastnou Príručkou prežitia.
📌 V tomto rozhovore sa dozviete:
1. Prečo hovoriť o živote v tieni vojny nie je básnický obraz, ale realita celého východného krídla NATO.
2. Aký zmysel má nová Príručka prežitia a prečo v oblasti civilnej ochrany supluje zanedbanú úlohu štátu.
3. V čom spočíva psychológia krízy a akú kľúčovú úlohu zohráva budovanie komunitnej odolnosti v mestách aj na dedinách.
4. Čo je najväčšou slabinou Slovenska v prípade konfliktu a prečo sa ozbrojené zložky obávajú zlyhania politikov.
5. Prečo je podkopávanie dôvery v štátne inštitúcie nebezpečným cieľom nepriateľských informačných operácií.
V tieni vojny
Ako na teba vplýva spojenie „v tieni vojny“ tu v našich končinách? Ako naň reaguješ?
Myslím si, že sme si na túto situáciu v určitom zmysle už zvykli. Keby si sa ma to pýtal pred piatimi rokmi, odpovedal by som inak. Dnes si však všetci uvedomujú, že hovoriť o živote v tieni vojny nie je žiadne preháňanie ani básnický obraz, ale realita. Zažívajú ju ľudia okolo nás – napríklad v Poľsku vybuchujú drony, u nás boli pokusy o sabotáže a celé východné krídlo NATO to pociťuje. Všetko nasvedčuje tomu, že to bude čoraz viac zažívať celá Európa, takže ten tieň vojny vnímame už úplne konkrétnym spôsobom.
Vyhrážky jadrovými zbraňami a realita dnešného sveta
Na Valdajskom klube zaznel z úst Vladimíra Putina citát od klasika Antona Čechova: „Ak na začiatku divadelnej hry visí na stene pištoľ, skôr či neskôr z nej niekto vystrelí.“ Povedal to v kontexte možného použitia jadrových zbraní. Nie je to až cynické?
Vladimír Putin veľmi dobre vie, čo hovorí. On je ten, kto tú pištoľ na stenu zavesil a kto z nej strieľa – a nestrieľa len z pištole. Treba sa pripraviť na čokoľvek. Tento režim je dnes v štádiu rozkladu, čo nás na jednej strane môže tešiť, no na druhej strane vieme, čo sa môže diať s ľuďmi aj impériami, keď sa cítia ohrozené. Všetky karty môžu byť na stole. Dúfam, že najhoršie scenáre v podobe atómových zbraní sa nenaplnia, ale vylúčiť to nevieme. Píšem o tom aj v príručke. Po tridsiatich rokoch sa vraciame do sveta, kde nám hrozí tento typ vojny.
Putin zároveň navrhuje stretnutie lídrov so Si Ťin-pchingom a Donaldom Trumpom. Dá sa mu ešte veriť? Veríš mu ty s tvojou osobnou skúsenosťou z vojnových zákopov?
Je to profesionálny klamár. Chápem však, že na úrovni predstaviteľov svetových mocností existujú mechanizmy – keď sa na niečom dohodnú, tá dohoda môže fungovať. Obávam sa skôr toho, na čom sa dohodnú a čo to bude znamenať pre nás. Nemám ilúzie ani o jednom z tých troch predstaviteľov. Ak sa stretnú, bude to v určitom zmysle víťazstvo diplomacie, ale pre nás to vôbec nemusí znamenať dobrú správu. Predstavy Donalda Trumpa a jeho administratívy o usporiadaní sveta sú veľmi ďaleko od toho, čo sme ochotní akceptovať.
Rozhovor si môžete pozrieť alebo vypočuť aj ako videopodcast U Barboráka s Jaroslavom Barborákom.
Nechýba ti v tej trojici samotný Volodymyr Zelenskyj?
Zelenskyj momentálne nemá čo povedať do tejto diskusie medzi svetovými lídrami. Nie je v pozícii, aby k tomu mohol niečo dodať.
Je to však prezident napadnutej krajiny.
Áno, ale tá krajina je absolútne závislá od pomoci spojencov. On nie je v pozícii, aby si kládol podmienky alebo rokoval ako rovnocenný partner s týmito tromi ľuďmi. To je realita – karty sa nerozdávajú v Kyjeve.
Keď spomínaš Roberta Fica, ten do Moskvy chodil sám…
Keď s týmito cestami začínal, dalo sa uvažovať, že ide o naivitu a snaží sa niečo uhrať pre Slovensko. Avšak potom Rusi zaútočili na našu fabriku, zažili sme kybernetické útoky na kataster či vyhrážky tisíckam škôl. Ruská stopa je jasná. A keď sa po tom všetkom niekto stále nadbieha nepriateľovi, ktorý sa otvorene vyhráža naším zničením a robí na našom území záškodnícke operácie, je to šialene desivé. Neviem si to vysvetliť inak než tak, že tomu človeku prestalo záležať na našej krajine a záleží mu len na pár percentách voličov, ktorí na to počúvajú.
Pach prachu a bezprostredná skúsenosť s vojnou
Prešiel si front z oboch strán. Ako si máme predstaviť tieň vojny v praxi? Čo konkrétne si pod tým predstavíš ty?
Názov tohto podcastu veľmi dobre opisuje situáciu na Slovensku, kým sa tu vojna priamo nedeje. Všetci však cítime, ako sa situácia okolo nás zhoršuje.