Šokujúci moment vyrazil divákom v kine dych. Nový film s Anne Hathaway je divokou cestou pravekom

Režisér David Robert Mitchell má na svojom konte mimoriadne vydarený a hororovými fanúšikmi obľúbený film Neutečieš, aj menej úspešný, no predsa čímsi ojedinelý triler Záhada Silver Lake. Tentoraz si vyskúšal opäť niečo nové – zvláštny mix rodinného filmu a sci-fi s prvkami komédie a hororu sleduje susedstvo, ktoré sa zrazu ocitne v praveku medzi dinosaurami.  

Rozpadajúca sa rodina

Nápad je to nepochybne originálny a dinosaurov sme tu už dávno nemali – ak nerátame neustále pokračovania Jurského sveta, ktoré by si už mohli dať pauzu.

Protagonistov príbehu tvorí rodina Plattovcov žijúca na typickom americkom predmestí. Úvodná časť snímky je akoby nostalgickým návratom k rodinným filmom, aké vznikali v 80. a 90. rokoch.

Za krehkou idylkou sa, ako obyčajne, skrývajú trápenia – Denise (Anne Hathawayová) sa v pivnici tajne ,,vypisuje” zo svojej nespokojnosti s rodinou, ktorú sa jej románová hrdinka chystá opustiť, Greg (Ewan McGregor) aj naďalej pracuje ako roznášač pizze, hoci to jeho manželke prekáža, a doma trávi minimum času.

Ich vzťah je naštrbený, čo vidia aj deti, hoci sa to pred nimi pokúšajú utajiť. Brian (Christian Convery) sa hrozí momentu, keď si poňho príde starší brat chlapca, ktorému zlomil ruku, a Audrey (Maisy Stella) by si rada splnila sen študovať astronómiu na Cornell University, no nevie, či sa jej to podarí.

Z ich každodenných starostí ich však jedného dňa vytrhne kríza oveľa väčších rozmerov: celé susedstvo sa z nevysvetliteľných príčin ocitne v praveku. Po uliciach pobehujú dinosaury všetkých možných rozmerov a, nanešťastie, len malé percento z nich tvoria bylinožravce.

Odborníčka na prehistorické rastliny

V čase, keď sú kiná zahltené remakami a pokračovaniami, je o pôvodné námety núdza. Na konci Oak Street síce prináša niečo nové, čo zaujme predovšetkým adrenalínovými sekvenciami s dravými dinosaurami, no zároveň trpí mnohými nedostatkami.

V prvom rade ide o film, ktorý je z hľadiska žánru a tónu zvláštne nekonzistentný. To, čo sa spočiatku odvíja ako ,,family-friendly” sci-fi dobrodružstvo, sa v istom konkrétnom momente zmení na horor.

A fascinujúce je, aký neuveriteľne rýchly sled udalostí tomu predchádza: v jednej chvíli sa celé kino baví na absurdnosti istej scény, a o tri sekundy neskôr všetci zalapajú po dychu. Také niečo som v kinosále ešte asi nezažila – porovnateľné je to možno s kultovým súbojom Cullenovcov s Volturiovcami v poslednom Twilighte.

Ak by bol film koncipovaný inak a mal trochu presnejšie definované, čím chce vlastne byť, fungovalo by to lepšie. Lenže takto má divák po celý čas zmiešané pocity z toho, na čo sa to vlastne pozerá.

Nepomáhajú ani zbytočné komediálne vsuvky, na ktorých sa nie vždy zasmejete, či patetické chvíle príliš náhlych zmierení a prelievania sĺz počas počúvania pesničky v zaparkovanom aute.

V snímke sa tiež nachádza priveľa expozície, ktorá mi pripomenula poslednú sériu Stranger Things. Niekde som dokonca čítala, že sa to dnes od filmárov vyžaduje – počíta sa totiž s tým, že ľudia pri sledovaní televízie neustále pozerajú do mobilov, a tak im postavy musia obšírne vysvetľovať, čo sa deje. Smutná realita, v akej žijeme.

Ale existujú aj svetlé výnimky, napríklad seriál Pluribus, o ktorom sa jeho tvorcovia často vyjadrujú v zmysle, že chcú, aby si diváci domýšľali veci sami, a tak im to nemusia servírovať v podobe obsiahlych monológov. Ich cieľovkou je inteligentný človek, ktorý chce aj trochu premýšľať vlastnou hlavou.

Ďalším nedostatkom je niekoľko momentov, nad ktorými sa nedá privrieť oko, ani keď zarátame filmovú dramatizáciu: napríklad, keď Denise ukáže miestnej knihovníčke fotografiu rastliny, ktorú nenašla v žiadnej z botanických kníh, a pani len tak z päty na prvú šupu vytiahne informáciu, že ide o prehistorický druh, ktorý vymrel pred miliónmi rokov.

Niektoré rozhodnutia postáv sú navyše dosť rozčuľujúce, no vzhľadom na prebiehajúcu krízu sa to dá pochopiť. A ešte niečo – pripravte sa na dinosaurí sex.

Nečakane slabý McGregor

Snímku Na konci Oak Street, ktorú mnohí prirovnávajú k Spielbergovej tvorbe, drží nad vodou predovšetkým výkon Anne Hathawayovej, a to aj napriek slabému scenáru.

Na druhej strane je nečakaným sklamaním Ewan McGregor, ktorý podáva nemastný-neslaný výkon, čo je v jeho prípade takmer nepredstaviteľné. Nuž ale aká postava, také stvárnenie.

Film má však aj svoje pozitíva, napríklad scény s dinosaurami, ktoré rozhodne neomrzia, (hoci mi tam chýbal aj nejaký ten obrí prehistorický hmyz), a tiež kreatívnu prácu s kamerou.

Hoci sa situácia spočiatku javí beznádejne, tvorcovia ponúkli Plattovcom priam banálne jednoduché riešenie ich problému.

V istých momentoch som sa však úprimne obávala, že Audrey, keďže sa zaujíma o astrofyziku, začne budovať nejaký stroj, ktorý by ich vrátil späť. Takže mi vlastne trochu odľahlo.

Záver je však predsa len trochu šialený, predovšetkým z morálne-etického hľadiska. To už ale nech posúdi každý podľa seba.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
film
Na konci Oak Street
recenzia

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.