Spor o víťaza volieb v Kežmarku aj Žilinkov odkaz Ficovi (denný výber)

Dnes nechýbali ani pochybnosti o transakčnej dani či varovania pred ústupom od demokracie.  

Ján Ferenčák odmieta uznať prehru v Kežmarku, obracia sa na Najvyšší správny súd

V Kežmarku sa po komunálnych voľbách rozvinul ostrý spor o odovzdanie moci. Novozvolený primátor Marek Hovaňák tvrdí, že odchádzajúce vedenie mesta s ním nekomunikuje a brzdí preberanie úradu, hoci do funkcie má nastúpiť najneskôr do 30 dní od volieb. Hovaňák zároveň upozorňuje na potrebu okamžitého prístupu k zmluvám, projektom a finančným výkazom mesta.

Voľby boli mimoriadne tesné: Hovaňák získal 1 792 hlasov, kým doterajší primátor Ján Ferenčák 1 710. Rozdiel 82 hlasov sa stal základom pre Ferenčákovu žalobu na Najvyšší správny súd, ktorou žiada preverenie zákonnosti hlasovania, sčítania hlasov aj celého priebehu volieb. Tvrdí, že koná aj na základe pochybností a podnetov od obyvateľov.

Kľúčovým bodom sporu je situácia okolo sídliska Juh, kde si časť obyvateľov po zmene katastrálnej hranice nestihla upraviť trvalý pobyt. Niektorí tak podľa Ferenčáka nemohli hlasovať v Kežmarku, hoci tam reálne bývajú. Súd má na rozhodnutie 90 dní, a dovtedy bude mesto žiť v neistote, či výsledok volieb obstojí.

Viac informácií nájdete tu:

Putin bol vraj odhodlaný použiť atómovú bombu. Najhorší moment však ešte len môže prísť

Podľa informácií denníka Financial Times mal byť Vladimir Putin na začiatku marca 2022 po neúspechu útoku na Kyjev v stave, keď údajne zvažoval použitie malej taktickej atómovej bomby proti Ukrajine. Naznačovať to malo aj jeho vtedajšie nervózne vystupovanie a správy zo zákulisia ruskej moci.

Varovanie sa malo dostať k americkému právnikovi a investorovi Richardovi Connovi, ktorý mal kontakty v Rusku. Následne sa vraj neoficiálnou cestou podarilo do Moskvy doručiť odkaz, že Západ sa nechystá Putina zvrhnúť ani zničiť Rusko. Podľa týchto tvrdení zohral dôležitú rolu Matthias Warnig, niekdajší človek prepojený na prostredie tajných služieb a Putinovu minulosť.

Správa naznačuje, že práve uistenie o neexistencii bezprostrednej existenčnej hrozby mohlo pomôcť odvrátiť jadrovú eskaláciu. Otázkou však zostáva, čo by Kremeľ urobil v situácii, keď by vojnu začal vnímať ako ohrozenie vlastného prežitia režimu alebo štátu. Práve takýto scenár môže byť podľa komentárov najnebezpečnejší.

Viac informácií nájdete tu:

Maroš Žilinka rázne odmieta Ficove tvrdenia. O stíhačkách pre Ukrajinu sa vraj vôbec nehádali

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol tvrdenia premiéra Roberta Fica, podľa ktorých medzi nimi mala prebehnúť ostrá výmena názorov o darovaní stíhačiek Ukrajine. Žilinka uviedol, že sa na túto tému s premiérom vôbec nerozprával a že nedošlo ani k žiadnej zmene jeho postoja.

Zdôraznil, že k zákonnosti predchádzajúceho postupu prokurátorov sa verejne nevyjadroval až do momentu, keď prípad preskúmal. Následne nariadil opätovné preverenie veci a presun vyšetrovania do Trenčína. Podľa jeho slov preto nemožno hovoriť o obrate v názore, keďže svoj postoj predtým verejne neformuloval.

Do debaty vstúpil aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý tvrdí, že pri darovaní vojenskej techniky konal v súlade so slovenským aj medzinárodným právom. Pripomína, že viaceré úrovne vyšetrovania už dospeli k záveru, že k trestnému činu nedošlo. Obnovenie vyšetrovania rešpektuje, no neočakáva, že prinesie zásadne iný výsledok.

Viac informácií nájdete tu:

Vláda tvrdila, že na zrušenie transakčnej dane nemá peniaze. Štátne dáta ukazujú presný opak

Koalícia ustúpila od sľubov o zrušení dane z finančných transakcií s argumentom, že výpadok približne pol miliardy eur nemá čím nahradiť. Táto daň je dlhodobo kritizovaná podnikateľmi, z ktorých časť podľa článku ukončila podnikanie alebo ho presunula do zahraničia. Vláda napriek tomu s príjmami z tejto dane počíta aj v rozpočte.

Ekonomickí experti však hovoria, že oficiálne zdôvodnenie nesedí s dátami samotného štátu. Podľa novej daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky majú byť daňové a odvodové príjmy v roku 2026 vyššie o 755 miliónov eur a v roku 2027 až o 988 miliónov eur. To by podľa analytičky Márie Valachyovej pohodlne pokrylo výpadok po zrušení transakčnej dane.

Ďalšia kritika smeruje na výdavkovú stránku rozpočtu. Martin Šuster z RRZ upozorňuje, že štát by mal hľadať úspory vo vlastnej prevádzke a systéme, nie v ďalšom zaťažovaní ekonomiky. Spor tak nie je len o čísla, ale aj o politickú prioritu: či vláda naozaj nemala možnosti, alebo sa jednoducho rozhodla daň ponechať.

Viac informácií nájdete tu:

Sudcovia dvíhajú varovný prst: Vláda prišla so sporným ústavným návrhom

Združenie Za otvorenú justíciu ostro kritizuje vládny ústavný návrh, ktorý by umožnil presun vybranej skupiny sudcov na Najvyšší správny súd bez štandardného výberového procesu. Podľa sudcov ide o krok, ktorý je zbytočný, neefektívny a ústavne sporný, a preto vyzývajú poslancov, aby ho v parlamente nepodporili.

Kritici upozorňujú, že ústava garantuje rovnaký prístup k verejným funkciám. Doterajší sudcovia Najvyššieho správneho súdu pritom museli prejsť riadnym výberovým konaním a preverovaním. Nová úprava by podľa ZOJ vytvorila „zákon ušitý na mieru“ pre úzku skupinu ľudí a zaviedla by neopodstatnené privilégiá.

Združenie navyše tvrdí, že Najvyšší správny súd momentálne ďalších sudcov nepotrebuje, pretože počet nových prípadov klesol a súčasný stav 23 sudcov postačuje. Presun by naopak oslabil Najvyšší súd, kde by sudcovia mohli chýbať, a zároveň by zvýšil náklady štátu. Debata tak nie je len právna, ale aj praktická a rozpočtová.

Viac informácií nájdete tu:

Slováci strácajú vieru v demokraciu. Nový výskum odhalil prudký nárast tichého súhlasu s autokraciou

Nový výskum Fakulty masmédií PEVŠ a agentúry IPSOS ukazuje, že plne funkčnú demokraciu považuje za jednoznačne dôležitú len približne tretina obyvateľov Slovenska. Výskumníci skúmali postoje k demokratickým pravidlám, legitimite politických oponentov, odmietaniu násilia a podpore občianskych slobôd. Výsledky naznačujú výrazné oslabenie demokratickej istoty v spoločnosti.

Podľa zistení tvorí konzistentne demokraticky orientovaná skupina 34 percent populácie, zatiaľ čo otvorene autokratickú orientáciu vykazuje 16 percent respondentov. Najväčšiu časť však predstavujú ľudia s takzvanou umiernenou autokratickou orientáciou, ktorí neodmietajú demokraciu úplne, ale sú ochotní akceptovať niektoré autoritárske princípy vládnutia.

Autori výskumu upozorňujú, že najväčšie riziko nemusí prísť náhle, ale postupne. Len menšina jednoznačne uznáva legitimitu politických súperov, odmieta politické násilie či bráni slobodu médií a nezávislosť súdov. Demokracia sa podľa nich nerozpadá zo dňa na deň, ale pomalým posúvaním hraníc prijateľného.

Viac informácií nájdete tu:

„Od mafie sa nedalo odísť, odstránili by ma.“ Odsúdený paragán opisuje zákulisie vojny v podsvetí

Rozsiahla výpoveď odsúdeného Ivana Beňa približuje, ako sa z vojaka elitného útvaru stal človek zapletený do mafiánskych vojen a vraždy Petra Čongrádyho. Beňo opisuje, že ho do podsvetia vtiahla kombinácia peňazí, prostredia a postupného zúženia možností. Tvrdí, že po vstupe do mafie už cesta späť prakticky neexistovala.

V rozhovore rozoberá vlastnú premenu od vojenského zdravotníka s ambíciou študovať medicínu až po člena ochranky mafiánskeho bossa Milana Holáňa alias Gorilu. Neskôr sa zapojil do sledovania a prípravy atentátov, vrátane úspešnej vraždy sýkorovca Petra Čongrádyho v roku 2004. Podrobne opisuje logistiku, strach aj vnútorné ospravedlňovanie násilia, ktoré v takom prostredí postupne nastupuje.

Po zadržaní začal spolupracovať s políciou, priznal sa a na základe dohody o vine a treste dostal dlhoročný trest väzenia. Dnes tvrdí, že svoju minulosť ľutuje a najväčším trestom nie je len strata slobody, ale strata vnútorného pokoja a rodiny. Jeho svedectvo je zároveň varovaním, že vstup do organizovaného zločinu môže človeka pripraviť o akúkoľvek kontrolu nad vlastným životom.

Viac informácií nájdete tu: