Spor o vojenskú nemocnicu v Prešove, Európa chystá štít Freyja aj ďalšiu pomoc Ukrajine (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Interný spis o predaji systému Kub spochybnil verziu ministra Kaliňáka

Kauza odpredaja batérií protilietadlového systému Kub pokračuje po tom, čo bývalý minister obrany Jaroslav Naď zverejnil interný dokument ministerstva obrany určený pre políciu. Podľa neho správa naznačuje, že rozhodujúce kroky pri presune techniky a jej označení za neupotrebiteľnú sa udiali až počas pôsobenia súčasného ministra Roberta Kaliňáka, nie výlučne pred jeho nástupom.

Najväčší spor sa týka časovej osi. Kým Kaliňák tvrdil, že technika bola fakticky vyradená ešte pred jeho príchodom, dokument podľa Naďa ukazuje, že výzva na presun do skladu v Nemeckej prišla až v novembri 2023 a samotné prevozy prebehli na jar 2024. Následne komisia menovaná nominantom rezortu rozhodla, že systémy sú neupotrebiteľné, čo umožnilo ich odovzdanie firme Robus za cenu šrotu.

Kaliňák obvinenia odmieta a tvrdí, že Naď neodhalil nič nové, len potvrdil staršie rozhodnutia armádnych orgánov. Zároveň popiera, že by išlo o bojaschopné komplety alebo že existoval reálny obchod za milióny eur. Spor tak zostáva otvorený a môže mať aj trestnoprávne dôsledky, keďže dokument vznikol na základe požiadavky vyšetrovateľa.

Viac informácií nájdete tu:

Európa chystá vlastný protiraketový štít Freyja

Deväť európskych krajín sa spolu s Ukrajinou dohodlo na spoločnom vývoji nového protiraketového systému Freyja, ktorý má znížiť závislosť od amerických rakiet Patriot. Impulzom je nedostatok amerických zásob aj neistota okolo budúcej politiky Washingtonu, zatiaľ čo Ukrajina potrebuje urgentne posilniť protivzdušnú obranu pred ďalšou zimou.

Projekt má byť postavený na európskej priemyselnej spolupráci a ukrajinských bojových skúsenostiach s ruskými balistickými útokmi. Cieľom je vytvoriť lacnejší a kompatibilný systém, ktorý sa zapojí do architektúry NATO a dokáže vo väčšom rozsahu nahradiť drahé americké interceptory. Ukrajina sa tak z prijímateľa pomoci mení aj na technologického partnera.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron prezentoval Freyju ako dôkaz európskej strategickej sebestačnosti a zároveň varoval pred národným egoizmom v zbrojárstve. Parížsky samit navyše priniesol aj ďalšiu podporu pre Kyjev vrátane licencií na výrobu zbraní, nových dodávok protivzdušnej obrany a širšieho európskeho financovania obranného priemyslu.

Viac informácií nájdete tu:

Komora sestier: Problém nie je vzdelávanie, ale platy a podmienky

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek ostro kritizuje pripravovaný model vzdelávania sestier 1+4, ktorý má od septembra vstúpiť do pilotného overovania. Podľa komory návrat k silnejšej úlohe stredných zdravotníckych škôl nevyrieši nedostatok personálu, pretože jadrom problému nie je spôsob štúdia, ale odchody zo systému.

Prezidentka komory Iveta Lazorová upozornila, že sestry odchádzajú najmä pre slabé odmeňovanie, zlé pracovné podmienky a psychickú záťaž. Záujem o štúdium podľa nej existuje, no školám často chýbajú kapacity. Kritika smeruje aj na ministerstvo zdravotníctva, ktoré podľa komory s profesijnou organizáciou o reforme dostatočne nekomunikovalo.

Komora zároveň pripomína, že ošetrovateľská starostlivosť tvorí veľkú časť fungovania zdravotníctva, no sestry podľa nej nemajú primeraný hlas pri tvorbe zdravotnej politiky. Rezort zdravotníctva naopak tvrdí, že nový model je súčasťou dlhodobej stratégie ľudských zdrojov a má priniesť viac kvalifikovaných sestier pri zachovaní európskych štandardov.

Viac informácií nájdete tu:

Šéf Slovenských elektrární: Na úplnú stabilitu treba ešte aspoň miliardu

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček priznáva, že firma sa po dokončení blokov Mochoviec dostala z najkritickejšieho obdobia, no stále nie je úplne za vodou. Napriek rekordným ziskom z posledných rokov zostáva zadlženie v miliardách eur a podľa neho budú potrebné ešte dva až tri silné roky, kým sa dlh dostane na komfortnú úroveň pod jednu miliardu.

V rozhovore vysvetľuje, že obrovské výnosy neznamenajú automaticky bezpečie, pretože spoločnosť musí splácať staré záväzky, budovať zásoby jadrového paliva a investovať stovky miliónov do údržby a modernizácie. Strýček zároveň otvorene hovorí, že sa mu nepodarilo prekročiť hranicu miliardy eur čistého zisku a že taká príležitosť sa už vzhľadom na pokles cien elektriny pravdepodobne nezopakuje.

Šéf elektrární sa vyjadruje aj k budúcnosti energetiky: podporuje nový jadrový blok, no varuje pred nerealistickými termínmi a podcenením nákladov. Kriticky hodnotí aj európsky systém emisných povoleniek a tvrdí, že pri dnešných cenách elektriny sa nové veľké zdroje stavajú ťažko, hoci priemysel by naopak z nižších cien profitoval.

Viac informácií nájdete tu:

Spor o vojenskú nemocnicu v Prešove sa vyostril aj na súde

Okolo stopnutej výstavby vojenskej nemocnice v Prešove sa rozvíja ďalší spor, ktorý ukazuje, že problém nemusí byť len na strane pôvodného zhotoviteľa. Kým minister obrany Robert Kaliňák verejne obviňuje stavebné konzorcium z nekvalitnej práce, súdne dokumenty odhaľujú aj tvrdenia firmy, podľa ktorých ministerstvo samo prispelo k chaosu zmenami projektu, omeškaniami a spornými zásahmi do stavby.

Jadrom sporu je 11-miliónová poistná záruka, ktorú si rezort začal nárokovať po zastavení prác. Firma tvrdí, že ministerstvo jej zároveň neuhradilo faktúry, zakázalo vstup na stavenisko, poslalo tam vojenskú políciu a následne žiadalo peniaze od poisťovne. Súd návrh na zablokovanie čerpania záruky zamietol, no neuzavrel otázku, kto mal v merite veci pravdu.

Stavbári navyše tvrdia, že rezort počas výstavby nahrával stovky nových súborov a menil projektovú dokumentáciu, vrátane zásadnej zmeny konštrukčného systému. Verejnosť tak zatiaľ počula najmä ministerskú verziu, no súdny spis ukazuje aj rozsiahlu obranu druhej strany. Rozhodnutie o tom, kto nesie zodpovednosť, zrejme prinesie až dlhoročný spor.

Viac informácií nájdete tu:

Aktivista s pomocou AI vytvoril zoznam šíriteľov kremeľských naratívov

Na internete vznikla stránka, ktorá mapuje ľudí verejne šíriacich postoje a tvrdenia zhodné s ruskou propagandou. Podľa informácií Denníka N ju vytvoril aktivista s pomocou umelej inteligencie a cieľom je ukázať, kto na Slovensku vedome alebo z oportunizmu pomáha legitimizovať kremeľské naratívy.

Na zozname sa objavujú nielen známe dezinformačné postavy, ale aj viaceré mená z politiky vrátane predstaviteľov vládneho Smeru či bývalého predsedu KDH Jána Figeľa. Ide napríklad o osoby, ktoré hovoria o potrebe rokovať s Ruskom bez ohľadu na to, že Moskva podľa kritikov o skutočné rokovania nejaví záujem, alebo šíria teóriu, že Rusko bolo k invázii vyprovokované.

Projekt otvára otázku, ako pomenovať hranicu medzi názorom, propagandou a vedomým šírením manipulácií. Zároveň ukazuje, že umelá inteligencia sa stáva nástrojom aj v občianskom aktivizme a boji proti dezinformáciám, hoci podobné zoznamy môžu vyvolávať aj spory o metodiku a férovosť hodnotenia.

Viac informácií nájdete tu:

Parížsky samit riešil nielen obranu, ale aj povojnovú obnovu Ukrajiny

Popri oznámení projektu Freyja priniesol parížsky samit aj širší balík konkrétnych krokov na podporu Ukrajiny. Lídri sa venovali nielen okamžitej obrane pred ruskými útokmi, ale aj plánom na obdobie po vojne, vrátane bezpečnostných garancií a obnovy krajiny.

Britský premiér Keir Starmer potvrdil zapojenie Spojeného kráľovstva do veľkého úverového programu Európskej únie pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur. Veľká časť týchto peňazí má smerovať na obranu a okamžité zvýšenie produkcie dronov, pričom dohoda zároveň otvára európske obranné zákazky aj britským firmám.

Diskutovalo sa aj o vytvorení mnohonárodných síl, ktoré by v budúcnosti mohli dohliadať na prípadné prímerie. Výsledkom samitu je obraz Európy, ktorá sa už nechce obmedziť len na deklarácie solidarity, ale postupne buduje vlastnú bezpečnostnú a priemyselnú architektúru s Ukrajinou ako čoraz dôležitejším partnerom.

Viac informácií nájdete tu: