Spor okolo cesty ministra Blanára do Moskvy, z Martiny Šimkovičovej chcú vicepremiérku a štát poslal státisíce provládnym webom (denný výber)

Dnešok priniesol aj výhrady Františka Mikloška k výrokom podpredsedu KDH Viliama Karasa.  

„Videl som zákulisné dokumenty.“ Na ministerstve vzniká plán, pred ktorým varuje celá Európa

Opozícia varuje pred plánovanou cestou ministra zahraničných vecí Juraja Blanára do Moskvy, ktorá má byť oficiálne venovaná energetike a hospodárskej spolupráci. Kritici však tvrdia, že ide len o zástierku pre prehlbovanie vzťahov s Ruskom a možnú zmenu v nastavení ruskej diplomatickej prítomnosti na Slovensku.

Podľa zdrojov z diplomacie sa v zákulisí pripravuje najmä debata o výraznom navýšení počtu ruských diplomatov v Bratislave. To by podľa opozície predstavovalo vážne bezpečnostné riziko pre Slovensko aj celý schengenský priestor, keďže diplomatické krytie môže poskytovať priestor aj pre spravodajské aktivity ruských služieb.

Minister Blanár tieto podozrenia odmieta ako výmysly, no opozícia tvrdí, že zámerne vytvára tlak ešte pred cestou, aby k dohode vôbec nedošlo. Ak by sa limity počtu ruských diplomatov nezmenili, považovala by to za úspech svojej stratégie „naming and shaming“.

Viac informácií nájdete tu:

Účet za vernosť Kremľu: Ako Putinov zabudnutý región na hranici s Ukrajinou spadne na úplné dno

Proruské Podnestersko čelí najhlbšej hospodárskej kríze od vojny v roku 1992. Región, ktorý bol dlhé roky závislý od Moskvy, zaznamenal dramatický prepad ekonomiky, rozpočtový kolaps a problémy so základnými verejnými službami vrátane zdravotníctva.

Text ukazuje, že miestny režim je postavený na zmesi sovietskej nostalgie, izolácie a ekonomického monopolu skupiny Sheriff. Popri tom sa odhaľuje aj slabosť proruského vojenského zázemia, ktoré je personálne aj technicky vyčerpané a ďaleko od obrazu, aký o ňom vytvára propaganda.

Podnestersko je tak príkladom toho, ako môže dopadnúť územie dlhodobo orientované na Kremeľ bez reálnej ekonomickej a politickej udržateľnosti. Aj Moldavsko preto váha s reintegráciou, pretože by muselo prevziať veľké sociálne, zdravotné a finančné bremeno.

Viac informácií nájdete tu:

Nevraždil, „len“ zakopával. Trest mu mimoriadne znížili

Najvyšší súd mimoriadne znížil trest Tomášovi Orvošovi, niekdajšiemu členovi zločineckej skupiny sátorovcov, z desať na sedem rokov väzenia. Hoci sa priamo nepodieľal na vraždách, bol prítomný pri viacerých brutálnych činoch a pomáhal zakopávať telá obetí.

Súd prihliadol najmä na to, že od spáchania skutkov uplynulo vyše 20 rokov a Orvoš odvtedy viedol usporiadaný život. Významnú úlohu zohrala aj jeho spolupráca s políciou pri objasňovaní trestnej činnosti, ktorou pomohol usvedčovať ďalších členov mafie.

Zaujímavosťou prípadu je, že za miernejší trest sa prihovárala aj prokurátorka. Zdôraznila, že Orvoš prejavil odvahu, keď prelomil mlčanie o skupine, v ktorej tí, čo sa pokúsili hovoriť, často skončili mŕtvi.

Viac informácií nájdete tu:

Robert Fico predložil prezidentovi návrh na vymenovanie ministerky Martiny Šimkovičovej za podpredsedníčku vlády SR

Premiér Robert Fico navrhol prezidentovi, aby bola ministerka kultúry Martina Šimkovičová vymenovaná za podpredsedníčku vlády. Krok má obnoviť zastúpenie SNS vo vedení kabinetu po odvolaní Tomáša Tarabu z funkcie vicepremiéra.

Úrad vlády argumentuje, že návrh vychádza z koaličnej zmluvy z roku 2023, podľa ktorej má mať každá koaličná strana svojho zástupcu na poste podpredsedu vlády. V súčasnosti tieto funkcie zastávajú len nominanti Hlasu a Smeru.

Vymenovanie Šimkovičovej by tak neznamenalo len personálnu zmenu, ale aj obnovenie koaličnej rovnováhy v rámci vládneho kabinetu. Zároveň by posilnilo politické postavenie SNS po strate jednej z jej dôležitých vládnych pozícií.

Viac informácií nájdete tu:

23 zmlúv a 500-tisíc eur. Ako funguje rozdávanie peňazí proruským a provládnym webom

Analýza zmlúv ukazuje, že štát od nástupu štvrtej vlády Roberta Fica poslal viac než pol milióna eur trom známym provládnym a proruským portálom – Hlavný denník, Hlavné správy a eReport. Ide o weby, ktoré boli po ruskej invázii na Ukrajinu spájané s dezinformáciami a v niektorých prípadoch ich v minulosti vypol aj NBÚ.

Najviac peňazí získal portál eReport, za ktorým stojí spoločnosť New story media, nasledovaný Hlavnými správami a Hlavným denníkom. Kľúčovú úlohu pri zadávaní zákaziek zohrávali najmä rezorty pod vedením Richarda Takáča a Roberta Kaliňáka, ktoré si na týchto stránkach objednávali reklamný či mediálny priestor.

Prípad vyvoláva otázky o transparentnosti a účelnosti využívania verejných financií, najmä ak štát podporuje médiá s nízkou čítanosťou alebo spornou reputáciou. Kritici upozorňujú, že nejde len o PR kampane, ale aj o nepriamu podporu dezinformačného prostredia.

Viac informácií nájdete tu:

Dcéra mi zomrela, v nemocnici povedali, že som ufňukaná. Dala som desaťtisíce na zistenie pravdy, stále nemám odpovede

Lenka Kováč už viac ako tri roky pátra po odpovedi, prečo jej dcéra Laura zomrela len hodinu a pol po narodení. Hoci nemocnica pôvodne naznačovala zdravotnú príčinu, pitva podľa matky ukázala, že dieťa bolo zdravé a zomrelo na následky udusenia.

Rodina sa odvtedy snaží domôcť vysvetlenia cez sťažnosti, znalecké posudky aj súdy, no naráža na odmietanie, prieťahy a pochybnosti o zdravotnej dokumentácii. Lenka tvrdí, že ju boj za pravdu stál už 26-tisíc eur, pričom nejde o pomstu, ale o snahu pochopiť, čo sa stalo.

Silnou témou článku je aj necitlivý prístup časti zdravotníckeho personálu a nedostatočná psychologická podpora rodičov po strate dieťaťa. Prípad podľa odborníkov poukazuje na širší problém systému, v ktorom pozostalí často ostávajú bez odpovedí aj bez dôvery v inštitúcie.

Viac informácií nájdete tu:

To, čo hovorí Karas, je hrozné a smerácke. S takým KDH nechcem mať nič spoločné, tvrdí František Mikloško

František Mikloško ostro skritizoval podpredsedu KDH Viliama Karasa za výroky, ktoré podľa neho kopírujú rétoriku Smeru, SNS a Republiky. Za červenú čiaru označil najmä Karasov postoj k európskej pôžičke pre Ukrajinu a varoval, že takto sa KDH môže odkloniť od svojho tradičného proeurópskeho smerovania.

Mikloško zároveň hovorí o hlbšej kríze hodnôt v slovenskej politike, kde nevidí jasnú alternatívu k súčasnému chaosu. Kritizuje nielen vládnu koalíciu, ale aj opozíciu, ktorá podľa neho zatiaľ nedokáže budovať dôveru a jednotu spôsobom, ktorý by presvedčil spoločnosť.

Rozhovor tak nie je len o jednom vnútrostraníckom spore, ale aj o otázke, kam sa posunie konzervatívna politika na Slovensku. Mikloško naznačuje, že ak by KDH prijalo „smerácke smerovanie“, s takou stranou sa už nechce stotožniť.

Viac informácií nájdete tu: