Spor Roberta Fica s Marošom Žilinkom sa vyostril, Kočnerova kauza sa vracia a Richard Sulík ide k Borisovi Kollárovi (denný výber)

Štát navyše rieši hasičské autá, PZP aj odmeny policajtov.  

Generálny prokurátor vracia úder

Generálny prokurátor Maroš Žilinka ostro reagoval na výzvu premiéra Roberta Fica, aby odstúpil z funkcie. Vyhlásil, že vo funkcii mieni zostať až do konca svojho mandátu a Ficove slová označil za súčasť dlhodobého politického tlaku na ovládnutie generálnej prokuratúry. Podľa Žilinku ide o frontálny útok na právny štát.

Žilinka odmietol, že by konal v záujme opozície alebo že by bol pod vplyvom konkrétnych prokurátorov. Pripomenul, že bol do funkcie zvolený širokou väčšinou v parlamente, a zdôraznil, že sa nikdy nestotožní s predstavami politikov o tom, ako majú byť vybavené trestné veci. Spor prepojil aj s konkrétnymi kauzami, vrátane prípadu Daniela Bombica či rozhodnutí v súvislosti s tímom Covid.

Zároveň odmietol tvrdenia premiéra o zatajovaní dokumentov v kauze Vladimíra Pčolinského a kritizoval verejné hecovanie občanov proti prokurátorom. Vyhlásil, že prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci a nepodriadi sa politickým požiadavkám. Konflikt medzi premiérom a generálnym prokurátorom tak prerástol do ďalšej ostrej fázy.

Viac informácií nájdete tu:

Odstúpte, vyzýva Robert Fico generálneho prokurátora Žilinku

Premiér Robert Fico verejne vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby zvážil odstúpenie z funkcie. Tvrdí, že právna úprava síce neumožňuje jeho priame odvolanie, no vláda chce vytvoriť politický tlak. Podľa Fica je Žilinka prekážkou pri obnove dôvery občanov v právny štát.

Fico kritizuje Žilinku najmä v súvislosti s prípadom bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ale aj pre jeho údajný vzťah k Danielovi Lipšicovi a bývalým prokurátorom špeciálnej prokuratúry. Premiér tvrdí, že generálny prokurátor nekomentoval zlyhania z rokov 2020 až 2023, no pri súčasnej vláde podľa neho robí „nadprácu“. Výhrady smerovali aj k prípadu úradníčky ministerstva zdravotníctva v kauze Faktúra.

Opozícia, najmä Progresívne Slovensko, vníma Ficovu výzvu ako bezprecedentný útok na nezávislosť prokuratúry a pokus pripraviť si priestor pre vlastného generálneho prokurátora. Napätie medzi Ficom a Žilinkom pritom trvá už dlhšie a súvisí aj s novelou trestných kódexov či kritikou stavu boja proti korupcii. Konflikt tak presahuje jednu kauzu a dotýka sa fungovania inštitúcií.

Viac informácií nájdete tu:

Marianovi Kočnerovi zrušili obvinenie, a potom prišiel zvrat

V kauzách Búrka a Víchrica došlo pri Marianovi Kočnerovi k výraznému obratu. Prokurátor generálnej prokuratúry Ján Hrivnák na jar zastavil jeho trestné stíhanie pre neúčelnosť, keďže Kočner si už odpykáva 19-ročný trest za falšovanie zmeniek televízie Markíza. Generálna prokuratúra argumentovala, že ďalší možný trest by bol popri už uloženom treste bez významu.

Proti tomuto rozhodnutiu sa však ohradila poškodená spoločnosť Technopol Servis, ktorá podala sťažnosť. Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera jej následne vyhovel a uznesenie o zastavení stíhania zrušil ako nedôvodné. Prípad sa tým vrátil späť do prípravného konania a vyšetrovanie pokračuje.

Kauzy Búrka a Víchrica sa týkajú podozrení z korupcie a ovplyvňovania justície, pričom ich odštartovala komunikácia z Kočnerovej Threemy a výpoveď sudcu Vladimíra Sklenku. Kočner v nich čelí obvineniam z podplácania vo viac ako pätnástich skutkoch. Zvrat v prípade tak naznačuje, že vyšetrovanie citlivých justičných káuz sa nekončí.

Viac informácií nájdete tu:

Boris Kollár mení názov hnutia a Richardovi Sulíkovi dal veľkorysú ponuku na miesta. Bude mať dosť ľudí?

Boris Kollár oznámil predvolebnú spoluprácu s Richardom Sulíkom a zároveň zmenu názvu hnutia na Sme rodina a sulíkovci. Sulík má v novom projekte zastrešovať ekonomický program, zatiaľ čo Kollár chce ďalej stavať na sociálnych témach, ako sú podpora matiek, detí a dôchodcov. Obaja sľubujú, že 13. dôchodok nezrušia.

Sulík pritom formálne nevstupuje do Sme rodina, ale dostal mimoriadne silnú ponuku: jeho ľudia môžu obsadiť každé párne miesto na kandidátke, spolu až 75 pozícií. Problémom však môže byť, že zatiaľ nepredstavil dostatok mien. Zatiaľ konkretizoval iba spoluprácu s poslankyňou Janou Bittó Cigánikovou a vyzval ďalších hodnotovo blízkych ľudí, aby sa prihlásili.

Návrat Sulíka do politiky prichádza po jeho odchode zo SaS, konflikte so súčasným vedením strany a viacerých kontroverzných vyjadreniach. Spojenectvo s Kollárom môže osloviť časť pravicových a protestných voličov, no vyvoláva aj otázky o ideovej konzistentnosti projektu. Významné bude, či sa tomuto tandemu podarí získať dostatok ľudí aj voličskej podpory.

Viac informácií nájdete tu:

Prečo kriminálka zapečatila Eštokovo hasičské auto? V hre sú dve podozrenia

Kriminalisti zaistili jedno z nových hasičských áut z veľkej štátnej zákazky na 80 vozidiel za približne 46 miliónov eur. Vozidlo odviezli zo stanice a zapečatili jeho dvere aj úložné priestory. Polícia zdôraznila, že ide o procesný úkon, ktorý sám osebe ešte nepotvrdzuje spáchanie trestného činu, no prípad už vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite.

Vyšetrovanie sa podľa doterajších informácií sústreďuje na dve možné línie. Prvou je podozrenie z manipulácie s VIN číslom, ktoré je údajne ťažko čitateľné a mohlo byť pozmeňované. Druhou sú možné machinácie pri čerpaní eurofondov, keďže nákup techniky bol financovaný z európskych zdrojov.

Celá zákazka je dlhodobo sporná aj pre pochybnosti o víťaznej firme LRK Trading, problémy s dodávkami a technické nedostatky vozidiel. Objavili sa správy o poruchách bŕzd, zatekaní či nekvalitných plastových častiach. Prípad tak opäť otvára otázku, či štát pri nákupe drahej techniky postupoval transparentne a hospodárne.

Viac informácií nájdete tu:

Štát si posvieti na 600-tisíc áut. Ak neurobíte túto vec, hrozia vám automatické pokuty

Štát začal oslovovať približne 600-tisíc majiteľov nepoistených áut, aby si doplnili povinné zmluvné poistenie. Ak vozidlo zostane bez PZP viac ako 30 dní, majiteľom budú automaticky chodiť pokuty. V prípade, že auto ostane nepoistené dlhšie ako dva roky, po 1. októbri ho štát vyradí z evidencie.

Článok zároveň približuje, prečo ceny PZP v posledných rokoch rastú. Priemerná cena novej poistky stúpla podľa analytikov z približne 126 eur v roku 2023 na 168 eur v roku 2025. Hlavným dôvodom sú drahšie náhradné diely, servisné práce, zložitejšia technológia moderných áut a aj vyšší odvod poisťovní štátu.

Odborníci odporúčajú porovnávať ponuky poisťovní, pretože rozdiely môžu byť výrazné. Cenu ovplyvňuje škodová história, vek vodiča, výkon auta, región aj počet najazdených kilometrov. Okrem ceny je však dôležité sledovať aj rozsah krytia, asistenčné služby a možné pripoistenia, aby poistka skutočne zodpovedala spôsobu používania vozidla.

Viac informácií nájdete tu:

Dvojaký meter? Policajti dostali na leto odmeny 150 eur, na ministerstve v priemere 1700 eur

Policajné odbory kritizujú výrazný rozdiel medzi odmenami pre radových policajtov a zamestnancov ministerstva vnútra. Kým policajti dostali v júni len 150 eur, na ministerstve sa medzi 406 ľudí rozdelilo takmer 700-tisíc eur, pričom priemerná odmena dosiahla 1 701 eur. Odborári hovoria o otázke priorít a rovnakého metra.

Šéf policajných odborov Peter Jakubík pripomína, že policajti boli roky zvyknutí na podstatne vyššie letné odmeny, často vo výške 600 až 800 eur. Zároveň upozorňuje na vážny personálny podstav v zbore, kde chýba viac ako 2 800 príslušníkov. Tí, ktorí zostali, podľa neho slúžia za chýbajúcich kolegov, majú viac nadčasov a vyššiu záťaž.

Odborári neútočia na samotných zamestnancov ministerstva, ale žiadajú väčšiu transparentnosť a férové pravidlá odmeňovania. Pýtajú sa, podľa akých kritérií boli odmeny prideľované a prečo sú rozdiely také výrazné. Téma podľa nich nesmie byť riešená len pri jednotlivých kauzách, ale ako systémový problém fungovania bezpečnostných zložiek.

Viac informácií nájdete tu: