Sporné nominácie, miliónové kauzy, tlak na vládu aj nové bezpečnostné hrozby (denný výber)

Prinášame dnešný prehľad najdôležitejších udalostí.  

Do vedenia nemocnice Šutaj Eštok vymenoval muža, ktorý bol 11 rokov spoločníkom Petra Brhela

V Nemocnici svätého Michala, ktorá patrí pod ministerstvo vnútra, pokračujú po voľbách personálne zmeny, ktoré vyvolávajú otázky. Do predstavenstva sa už skôr vrátil Marian Križko, spájaný s érou Roberta Kaliňáka a kontroverziami pri verejnom obstarávaní.

Na poste šéfa nemocnice medzitým skončil Ladislav Kužela po kauze s podávaním formaldehydu pacientom pri kolonoskopii. Rezort tvrdí, že odišiel z osobných dôvodov, no okolnosti odchodu zvyšujú citlivosť ďalších personálnych nominácií.

Najnovšie sa do vedenia dostal Juraj Galovič, ktorý bol v rokoch 2011 až 2022 spoločníkom Petra Brhela v spoločnosti Shooting Park. Práve toto prepojenie na rodinu Brhelovcov, dlhodobo spájanú s vplyvom v politike a biznise, robí z nominácie jednu z najdiskutovanejších zmien.

Viac informácií nájdete tu:

Premiér Fico ostro kritizuje firmy: Chceli skrátiť obedy aj materskú, to by ste chceli? Nie som politický samovrah

Premiér Robert Fico ostro zaútočil na zamestnávateľské zväzy, ktoré kritizovali prvý balík prorastových opatrení schválený vládou. Zdôraznil, že kabinet schválil iba tie návrhy, ktoré nemajú dosah na štátny rozpočet, a zásadnejšie opatrenia chce riešiť až pri tvorbe nového rozpočtu.

Fico zároveň tvrdí, že časť návrhov prišla priamo od zamestnávateľov, no ich prijatie by bolo pre sociálnodemokratickú vládu neprijateľné. Spomenul napríklad skrátenie obedovej prestávky z 30 na 15 minút, skracovanie materskej či OČR a predĺženie skúšobnej doby na šesť mesiacov.

Zamestnávatelia aj odborári však namietajú, že predstavený balík reálne hospodársky rast nepodporí a rieši skôr administratívne detaily. Spor tak odhalil hlboký rozpor medzi vládou a sociálnymi partnermi v tom, čo má byť skutočnou ekonomickou pomocou pre firmy aj zamestnancov.

Viac informácií nájdete tu:

Skúste napísať a uvidíte, odkazuje firma, ktorá predala slovenské Kuby za milióny. Naď s Kaliňákom na seba hádžu vinu

Kauza predaja dvoch batérií protilietadlového systému Kub sa rozrástla na spor medzi bývalým ministrom Jaroslavom Naďom a súčasným šéfom rezortu obrany Robertom Kaliňákom. Podľa zistení techniku získala súkromná firma Robus za cenu šrotu a následne ju predala ďalej za milióny eur.

Naď tvrdí, že k odovzdaniu techniky došlo za Kaliňáka a pýta sa, prečo obchod nezastavil. Kaliňák naopak argumentuje, že rozhodnutia o vyradení techniky padli ešte pred jeho nástupom a opiera sa o armádne dokumenty z roku 2023, ktoré označovali Kuby za nadbytočné a neupotrebiteľné.

Závažnosť prípadu zvyšuje aj postoj firmy Robus, ktorá odmietla obchod vysvetliť a cez advokáta reagovala výhražne. Pozornosť pútajú aj jej mimoriadne vysoké marže, ktoré naznačujú, že nešlo len o obyčajný predaj bezcenného vojenského šrotu.

Viac informácií nájdete tu:

Po razii vo firme Šalitrošovcov obvinili aj brata štátneho tajomníka. Vinník môže ísť až na 10 rokov do basy

Polícia po májovej razii vo firme Nat design posunula prípad ďalej a obvinila jednu fyzickú aj jednu právnickú osobu pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Podľa informácií Aktuality.sk má byť obvineným Vladimír Šalitroš, brat štátneho tajomníka Radomíra Šalitroša.

Vyšetrovatelia tvrdia, že pri žiadosti o nenávratný finančný príspevok z eurofondov mohli byť predložené nepravdivé alebo neúplné údaje. Spoločnosť podľa polície mala mať v čase rozhodovania nedoplatky voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam, pričom škodu vyčíslili na viac ako 860-tisíc eur.

Radomír Šalitroš obvinenie označuje za účelové a politicky motivované. Tvrdí, že nejde o zmiznuté peniaze ani fiktívny projekt, ale spor o umiestnenie technológie v inej hale, pričom firma sa už so štátom dohodla na vrátení celej sumy do roku 2027.

Viac informácií nájdete tu:

„Ešte väčšia rabovačka, ako sme si mysleli.“ Progresívne Slovensko žiada, aby premiér Fico do dvoch minút vyrazil ministra Migaľa

Opozičné Progresívne Slovensko ostro zaútočilo na ministra informatizácie Samuela Migaľa pre pripravované zmluvy súvisiace s portálom Slovensko.sk. Podľa uniknutých dokumentov má ísť o tri kontrakty v celkovej hodnote 93 miliónov eur, čo opozícia označuje za ďalšiu veľkú IT kauzu.

Kritici upozorňujú najmä na to, že časť zákaziek má ísť bez súťaže a za vysoké sumy firmám, ktoré podľa nich nepreukázali primerané kapacity. IT expert Ján Suchal zo Slovensko.Digital tvrdí, že štát chce draho kupovať riešenia, ktoré už má, alebo ich úplne prerábať za neprimerané peniaze.

Rezort MIRRI obvinenia odmieta a tvrdí, že portál je v kritickom stave po rokoch zanedbanej údržby. Ministerstvo zdôrazňuje, že projekt je v kompetencii NASES a jeho cieľom je zabrániť výpadku kľúčovej digitálnej infraštruktúry štátu, ktorý by mohol spôsobiť škody v stovkách miliónov eur.

Viac informácií nájdete tu:

Tvrdá facka pre vládne strany: v prvej päťke najdôveryhodnejších lídrov nie je ani jeden politik koalície

Najnovší prieskum agentúry NMS ukázal, že rebríčku dôveryhodnosti straníckych lídrov dominujú opoziční politici. Do prvej päťky sa nezmestil ani jeden predstaviteľ súčasnej vládnej koalície, čo je pre vládne strany výrazne nepríjemný signál.

Na čele skončil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka s dôverou 32 percent respondentov. Nasledujú Branislav Gröhling zo SaS a Milan Uhrík z Republiky, pričom každý z nich oslovuje trochu iné skupiny voličov podľa veku, vzdelania či regiónu.

Koaliční lídri zaostali: Robert Fico dosiahol 26 percent, Matúš Šutaj Eštok 23 percent a Andrej Danko 20 percent. Prieskum zároveň ukazuje, že nedôvera voči politickým lídrom je celkovo vysoká, keďže ani najúspešnejší z nich neprekročil hranicu jednej tretiny populácie.

Viac informácií nájdete tu:

Vojna s Iránom už zasiahla aj Európu. Budeme sa brániť a zapojíme sa aj my? Je to komplikované, tvrdí generál

Útok iránskeho dronu na britskú základňu Akrotiri na Cypre otvoril otázku, čo by sa stalo, keby bol priamo napadnutý členský štát Európskej únie. Hoci základňa je právne britským územím, incident ukázal, ako blízko sa konflikt z Blízkeho východu dostal k európskemu priestoru.

Cyprus je v mimoriadne citlivej situácii: je členom EÚ, no nie NATO, a zároveň hostí britské základne využívané pri operáciách v regióne. Ak by Irán cielene zaútočil aj na cyperské civilné objekty, v hre by bola európska doložka vzájomnej obrany podľa článku 42.7 Zmluvy o EÚ.

Podľa generála Pavla Macka je však praktická aplikácia tejto solidarity zložitejšia než pri článku 5 NATO. EÚ totiž nemá jednotné vojenské velenie a pomoc by závisela od politickej vôle jednotlivých štátov, čo znamená, že aj Slovensko by mohlo čeliť otázke, ako konkrétne Cyprus brániť.

Viac informácií nájdete tu: