Sporné trafiky ako odmena za zlyhanie. Diplomaciu priviedli k úpadku, tvrdí Miroslav Wlachovský (videopodcast)

„Diplomatický post nemá byť odmena za zlyhanie v politickej sfére. Slovenská diplomacia prežíva obdobie úpadku, neprihliada sa na dlhodobý záujem štátu a na to, aby nás reprezentovali kvalifikovaní ľudia,“ tvrdí Miroslav Wlachovský, bývalý šéf diplomacie. „Berie sa to ako politické trafiky a riešenia koaličných problémov a nedbá sa na to, ako vyznieme vo vzťahu k našim partnerom,“ dodáva.  

Vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšej z rozhodujúcich fáz. Prezident Volodymyr Zelenskyj priznal zákulisné kontakty s ruským oligarchom Romanom Abramovičom, európski lídri predstavili Putinovi nový mierový plán a Brusel zároveň pripravuje už 21. balík sankcií proti Rusku. Európa tvrdí, že cesta k mieru vedie cez tlak na Moskvu. Otázkou však zostáva, či sa skutočne približujeme k ukončeniu vojny, alebo len k jej ďalšej fáze.

Aj slovenská diplomacia čelí ostrým sporom. Nominácie Petra Kmeca a Miroslava Radačovského na veľvyslanecké posty vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o politických trafikách a poškodzovaní mena Slovenska v zahraničí. Namiesto deklarovanej diplomacie na štyri svetové strany tu máme mať „hanbu na všetky strany“.

Rodí sa šanca na mier na Ukrajine? A v akej kondícii je dnes slovenská zahraničná politika? To sú témy pre bývalého šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.

Miroslav Wlachovský v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Prezident Zelenskyj potvrdil, že sa v Kyjeve stretol s ruským oligarchom Abramovičom, ktorý má povesť muža, na ktorého dá aj Vladimir Putin. Mal priniesť „tichý odkaz“ z Kremľa, ale Zelenskyj túto tichú diplomaciu odmietol. Ako čítate tento moment? Je to skutočný začiatok vyjednávania medzi Moskvou a Kyjevom?

Neviem, či je špecificky tento moment prelomový. Boli tu aj iné udalosti, napríklad otvorený list Volodymyra Zelenského Vladimirovi Putinovi. Vojna dramaticky vyčerpáva obe strany a v posledných mesiacoch Ruská federácia výrazne pocítila, že konflikt sa preniesol aj na jej územie. Spolu s faktom, že ruská ekonomika neprosperuje, to mení situáciu a opätovne to oživuje nádej na dosiahnutie aspoň prímeria, ak nie priam mierových rokovaní.

Z posledných vyjadrení Sergeja Lavrova alebo hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa však zdá, že Rusi plánujú naďalej pokračovať v terorizovaní ukrajinského obyvateľstva. Spôsob, akým bojujú – neustále dronové a raketové útoky na civilné objekty – o tom jasne svedčí. V tejto vojne je kľúčové rozlišovať agresora a obeť. To je základný predpoklad pre hľadanie východísk. Dôležité je chápať rozdiel v operáciách: kým Rusi útočia na civilistov, Ukrajina sa pri úderoch na ruskom území sústredí na likvidáciu cieľov bezprostredne súvisiacich s vojnou. Či už ide o sklady zbraní, vojenské základne, alebo o energetické zdroje a rafinérie, ktoré živia ruskú ekonomiku a pomáhajú plniť ich vojenskú pokladnicu.

Hľadanie mieru a izolácia Vladimira Putina

Keď hovoríme o diplomacii smerujúcej k mieru, predpokladá sa, že strany sú aspoň deklaratívne pripravené na ústupky. Vidíte nejaké, keď ruská strana stále trvá na maximálnych cieľoch a Zelenskyj zasa tvrdí, že svoj Donbas si v žiadnom prípade nedajú?

Ukrajinci dnes hovoria o tom, že by bolo dobré zamraziť frontovú líniu a začať aspoň prímerím. Z ruskej strany som však okrem všeobecnej rétoriky nevidel zatiaľ nič, čo by ma presvedčilo o úmysle dosiahnuť mier. Nevidel som žiadne mierové gesto.

Pripravenosť Zelenského stretnúť sa s Putinom kdekoľvek mimo Ruska? To označujete za čo?

To je ústretový krok zo strany Ukrajiny a reálna snaha dosiahnuť aspoň prímerie, aby sa pozastavili obrovské straty na oboch stranách. V prípade Ukrajiny to stojí množstvo životov civilistov. Veľmi ťažko sa pozerá na výsledky ruských raketových atakov, kde zomierajú matky s deťmi. Rusi míňajú drahé rakety, ako napríklad pri výstrele systému Orešnik, čo nemalo žiaden vojenský význam. Išlo len o demonštráciu sily voči Ukrajine a Západu. Ich cieľom je demoralizovať obyvateľstvo, pričom strelami zasahujú výhradne civilné objekty.

Na stole je päťbodový plán lídrov Británie, Francúzska a Nemecka, ktorý žiada okamžité prímerie a zmrazenie ruských aktív. Kremeľ to zmietol zo stola. Majú vôbec európske mocnosti páky na to, aby Putina pritlačili?

Dvadsiaty prvý balík sankcií je svedectvom toho, že ekonomické sankcie majú efekt a zároveň máme priestor ich ešte sprísňovať. Problémom však nie je samotné prijatie sankcií, ale ich nedôsledná implementácia. Často nachádzame štáty, ktoré ich obchádzajú a tovar sa do Ruska dostáva cez tretie krajiny. Európska únia by si mala sprísniť kontrolu nad celým týmto procesom.

Spomíname ekonomické obmedzenia. Európa teraz uvoľňuje prvú tranžu finančnej pomoci. Má to reálnu silu udržať Ukrajinu?

Európska pôžička má absolútnu silu v tom, že drží Ukrajinu ako nezávislý štát pri živote. To je existenčná otázka. Ukrajina sa dokáže brániť už dlhšie, ako trvala Veľká vlastenecká vojna. Nezávislá Ukrajina je kľúčová pre európsky bezpečnostný systém. Dnes disponujú jednou z najefektívnejších armád na svete a z pohľadu Európy je zásadné, aby takáto armáda nepadla do rúk Ruska. Preto musí Ukrajina ostať nezávislá, sama určovať svoj osud a v budúcnosti sa stať členom EÚ.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová hovorí o strategickej trpezlivosti. V zmysle, že Rusko padne na kolená. Doteraz Moskvu vojna stála miliardy dolárov.

Záleží na tom, ako si predstavujeme konečný cieľ. Nemyslím si, že niekto racionálny v Európe očakáva, že Rusko sa úplne vzdá alebo padne na kolená. Nám ide o to, aby Rusi zastavili vojenské operácie a sadli si k rokovaciemu stolu za dôstojných podmienok. Nesmieme odmeniť agresora, inak si to zopakuje v inej podobe. Ruská federácia je v 21. storočí jediným štátom v Európe, ktorý násilím rozšíril svoje územie. Súhlasím s predstaviteľmi Západu, že Rusko momentálne rozumie iba sile a tvrdému postoju.

Keď sa pozrieme na bojisko, eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius tvrdí, že Ukrajina začína získavať prevahu. Vnímate to rovnako?

Oproti jeseni minulého roka je to evidentné. O tom bol čiastočne aj Zelenského otvorený list, ktorý nebol k Putinovi láskavý a presne popísal situáciu. Mám pocit, že ruský prezident nemá reálne správy o stave svojej armády ani o domácej ekonomike.

Pravdepodobne mu predostierajú vylepšený obraz skutočnosti, čo koniec koncov viedlo aj k samotnej vojne. Nemal dobré informácie a rátal s tým, že peniaze investované do armády priniesli pripravenosť. Namiesto toho skončili vo vreckách oligarchov a armáda zlyhala. Správa sa ako vodca, ktorý je izolovaný od reálneho obrazu vlastnej krajiny.

Komunikácia so susedmi a výzvy maďarského premiéra

Máme tu už pár mesiacov nového maďarského premiéra Pétera Magyara. Vnímate zmenu kurzu vo vzťahu k Ukrajine oproti predošlej garnitúre Viktora Orbána?

Zmena je úplne evidentná. Prvým krokom bolo odblokovanie pôžičky pre Ukrajinu, čo malo existenčnú dôležitosť. Pohli sa aj ukrajinsko-maďarské vzťahy, aj keď možno nie tak rýchlo, ako si mnohí priali. Majú svoje dlhodobé spory týkajúce sa menšinových jazykov, ktoré musel Péter Magyar adresovať kvôli domácej verejnosti. Celkovo je však táto zmena v Budapešti pre európsky prístup k Ukrajine zásadná a našliapnuté je to správne.

Dlho sme tu mali ticho v slovensko-maďarských vzťahoch. Aktuálne je témou slovník Pétera Magyara, ktorý používa výraz „Felvidék“ a hovorí o Maďaroch, ktorí „susedia sami so sebou“. Je to zo strany premiéra prezieravé?

Stručná odpoveď je nie. Dlhšia znie, že pán premiér by mal empatickejšie voliť slovník. Chápeme trianonskú traumu, ale empatia musí fungovať obojsmerne. Napríklad tým, že prestane používať výraz Felvidék a povie normálne Slovensko.

Na druhej strane, Magyar vo vete dodal, že práve preto potrebujú mať dobré vzťahy so susedmi. Nás však prvá časť výroku natoľko naštvala, že druhú sme už ani nepočúvali. Keby som mu mohol poradiť, povedal by som mu, nech volí jazyk tak, aby mu dobre rozumeli aj samotní susedia.

Keby ste boli na mieste súčasného šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára, reagovali by ste na tieto vyjadrenia?

Vymedzil by som sa voči tomu. Predovšetkým by sa však Slovensko malo snažiť byť o krok vpredu, byť prosperujúcim vzorom s fungujúcou ekonomikou. Roky sme mali v Európskej únii veľmi dobrú povesť ako solídny partner, čo nám automaticky dávalo výhodu pri riešení akýchkoľvek problémov.

Namiesto prehnanej starostlivosti o myšlienkové pochody maďarského premiéra by som sa staral o to, aby náš štát prosperoval, bol rešpektovaný v medzinárodnom spoločenstve a mal priateľov, ktorí nám pomôžu svojou váhou.

A aktuálne to tak nie je…?

Aktuálne to tak nie je. Trestuhodne túto pozíciu strácame, hlavne našou nevyberavou kritikou partnerov v EÚ. Keď slovenský premiér pred múrami Kremľa, ktorý vedie agresívnu vojnu voči nášmu susedovi, hovorí hanlivo o Európskej únii, je to pre mňa tristný zážitok. Z môjho pohľadu je to celé zlé a našej krajine to nesmierne škodí.

Diplomacia ako politická trafika

Poďme k domácej diplomacii. Opozícia vyzvala prezidenta Pellegriniho, aby nepodpísal poverovacie listiny pre dezignovaných veľvyslancov Petra Kmeca do Talianska a Miroslava Radačovského na Cyprus. Vnímate tieto nominácie ako politické trafiky?

Tieto dva prípady musím oddeliť. Petra Kmeca osobne poznám z pôsobenia v Spojených štátoch. Roky v diplomacii pracoval veľmi profesionálne. Jeho výlet do politiky sa mu však výrazne nepodaril, skôr mu uškodil. Jeho aféry a konanie ho politicky pochovali. Diplomatický post by nemal byť odmenou za zlyhanie v politike.

Ak ako politik zlyhal do tej miery, že ponúkol rezignáciu, aký signál tým vysielame partnerom do Talianska? Taliani tu majú svoje diplomatické zastúpenie, vedia, kto je Peter Kmec a poznajú jeho príbeh. Otázkou je, či je takto „popísaný list“ vhodný kandidát. Myslím si, že existuje koaličná dohoda a prezident Pellegrini túto nomináciu podpíše, keďže to bol práve on, kto si Kmeca vytiahol do politiky.

A čo sa týka Miroslava Radačovského na Cyprus? V parlamente nabádal k defenestrácii opozície a pamätáme si aj divadlo s vypúšťaním holubice v Európskom parlamente.

Pri pánovi Radačovskom nevidím jediný predpoklad na to, aby bol dobrým veľvyslancom. Je to čistá politická trafika a výsledok koaličnej matematiky. Má 72 rokov a v diplomacii nikdy nepracoval. Nevidím u neho pridanú hodnotu – chýba mu odborná aj jazyková pripravenosť, nehovoriac o povahových vlastnostiach.

Zahraničná služba si vyžaduje zdržanlivosť, schopnosť počúvať a strategicky uvažovať o záujmoch štátu pred vlastným egom. Bol by som veľmi milo prekvapený, keby prezident Pellegrini pod toto svoj podpis nedal, dôvodov na odmietnutie je obrovské množstvo.

Premiér Fico označuje politiku svojej vlády za diplomaciu na všetky štyri svetové strany. Opozícia ju označuje za „hanbu na všetky strany“. Vnímate to rovnako?

Vnímam to veľmi podobne. Slovenská diplomacia prežíva obdobie hlbokého úpadku. Neprihliada sa na dlhodobé záujmy štátu, neposielame von kvalifikovaných ľudí, ale pozície sa berú ako trafiky na riešenie koaličných problémov. Vôbec sa nedbá na to, ako budeme pôsobiť na našich partnerov.

Keď si štát neváži vlastnú zahraničnú službu a dovolí, aby sa v nej objavovali nekompetentní ľudia, náš medzinárodný obraz upadá. Naozaj netuším, čím by človek typu pána Radačovského vedel zahraničných diplomatov zaujať alebo na nich spraviť dobrý dojem.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Miroslav Wlachovský v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.