Staré československé platidlá fascinujú dodnes. Sú medzi nimi veľké unikáty, môžete ich vidieť na vlastné oči

Nájdete tam poklady v podobe jedinečného zlatého dukátu či stokorunáčky navrhnutej Alfonsom Muchom. Peniaze, medzi ktorými nechýbajú ani tie z obdobia Slovenského štátu, sú teraz vo Fiľakove.  

Československé a slovenské platidlá obdivujú návštevníci v galérii Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove. Jeho riaditeľka Viktória Tittonová vysvetlila, že túto špeciálnu výstavu tam sprístupnili len nedávno. Zapožičalo im ju Múzeum mincí a medailí v Kremnici, kde ju prezentovali prvýkrát. Zachytáva vývoj menovej politiky od vzniku Československa v októbri 1918 až po revolučný rok 1989.

Kurátormi sú Kristína Lenartová a Marek Budaj, ktorých zámerom je oboznámiť verejnosť s uceleným súborom vybraných historických exponátov aj mimo Národnej banky Slovenska. Štátovky, bankovky a mince obiehajúce v danej epoche sú odrazom zložitých osudov Slovenska v hektickom 20. storočí, keď sa postupne stalo súčasťou rôznych štátnych a menových území.

„Sú tu prezentované napríklad bankovky a mince z prvej éry po rozpade Rakúsko-Uhorska, ktoré uznávala novovzniknutá Československá republika,“ povedala riaditeľka ukazujúc na spomínané peniaze. Mena, ktorú dovtedy používali v monarchii, odsúhlasili ako dočasne platnú a následne, v marci 1919, došlo k jej odluke – bankovky označili papierovými aj tlačenými kolkami. Mince rozpadnutej monarchie zostali v obehu dlhšie.

Búrlivé zmeny

Keďže dochádzalo k veľkému rozsahu falšovania kolkov, vydanie definitívnych platidiel bolo nevyhnutné. Financie, ktoré dovtedy riešil štát, previedli na Národnú banku Československú. Zriadená bola v roku 1926.

V ére Slovenského štátu, ktorý vznikol v marci 1939, zvolilo vtedajšie vedenie pretlač československých bankoviek (nápisom Slovenský štát). Zdalo sa to byť bezpečnejšia než kolkovanie. V pomerne krátkom čase vznikla Slovenská národná banka, stanovil sa zlatý obsah koruny a názov meny koruna slovenská (Ks). „Na nových bankovkách sa objavovali slovanské motívy. Napríklad veľkomoravská tradícia a folklór,“ konštatovala Tittonová.

Reforma z októbra 1945 menovo zjednotila Slovensko s Českom, Moravou, a zaviedla novú korunu československú (Kčs). Prvé povojnové mince sa do obehu dostali až v apríli 1946, lebo kremnická mincovňa, poškodená pri ústupe Nemcov, sa rekonštruovala celý rok.

Čítajte aj Na deti zaútočil neočkovaný pes, regionálna veterina ho dala utratiť. Majitelia cítia krivdu

Na návrhoch platidiel sa v roku 1953 uplatnil archetyp sovietskych papierových bankoviek. Pôvod návrhov mincí z tej doby možno hľadať v ateliéri leningradskej mincovne. Je však možné, že ideový návrh vznikol v Československu. „Práve táto éra, až do roku 1989, ma asi zaujala najviac. V numizmatike sa síce nevyznám, no upútali ma bankovky, na ktorých sa odzrkadľuje štýl danej doby,“ doplnila riaditeľka fiľakovského múzea.

Naj exponáty

A ktoré kúsky dávajú do pozornosti samotní kurátori? Materiálovo najvzácnejším exponátom je svätováclavský zlatý dukát z roku 1933. Najvyššiu hodnotu na súčasnom numizmatickom trhu má ale papierová stokoruna z roku 1920, ktorú navrhol Afons Mucha.

Najstarší slovenský motív zachytený na platidle je vyobrazenie rozsievača pod Trenčianskym hradom na päťdesiatkorune Františka Kyselu z roku 1922. Celkovo najstaršou vystavovanou bankovkou je tisíckorunáčka Rakúsko-uhorskej banky z roku 1902, kolkovaná v roku 1919.

Čítajte aj VIDEO: Hlina vysvetľuje, o čo mu ide pri spore o nášivku na saku. Ako dlho bude testovať trpezlivosť koalície?

Prvý prípad uplatnenia socialistického realizmu predstavuje päťdesiatkoruna z roku 1950 od Ľudovíta Ilečka s motívom baníka. Obľúbená „stovka“ z roku 1961 podľa návrhu laického maliara Františka Heřmana, ktorou sa platilo až do roku 1993, bola najdlhšie obiehajúcou bankovkou novodobej histórie.

Najdlhšie platnou mincou, ktorá sa používala 35 rokov, bola jedna koruna československá. Je na nej dievča, ktoré sadí lipu. Sochárka Mária Uchtilová sa inšpirovala príbehom Bedřišky Synkovej, ktorá napriek zákazu viedla skautský tábor.

Najnenávidenejšia a najpoškodzovanejšia bola stokoruna z roku 1989 s vyobrazením Klementa Gottwalda, emitovaná krátko pred Nežnou revolúciou. Naopak, obdivovaná tisíckorunáčka Maxa Švabinského bola ocenená na svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Za najkrajšiu bankovku roka 1988 bola vyhlásená dvadsaťkoruna podľa návrhu Albína Brunovského.