Štát chystá veľkú zmenu v kúrení, dotkne sa miliónov ľudí. Kto ušetrí a kto si za teplo priplatí?

Štát chce rozhodnúť o kúrení pre viac než dva milióny Slovákov. Bytovky by po novom mohli ľahšie prejsť na vlastné kúrenie, no náklady, ktoré po nich zostanú v teplárni, sa môžu rozrátať medzi ostatných.  

Zmena zákona má určiť, kedy si môže bytovka napojená na tepláreň spraviť vlastnú kotolňu alebo tepelné čerpadlo. Kritici upozorňujú, že vlastníci bytov nemajú zostať nasilu pripútaní k teplárňam a mali by mať právo vybrať si lacnejší spôsob kúrenia, ak sa im dlhodobo oplatí.

Novela zákona o energetickej efektívnosti, ktorým sa upravuje aj zákon o tepelnej energetike, je aktuálne vo fáze po pripomienkovom konaní a teraz prechádza rozporovými konaniami. Ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) chce zmenami zasiahnuť do fungovania celého teplárenského systému. „V tepelnej energetike návrh zákona stanovuje požiadavky na komplexné posúdenie vykurovania a chladenia, na meranie a rozpočítavanie tepla,” píše rezort v predkladacej správe.

Približne 2,3 milióna ľudí býva v domoch napojených na systém centrálneho zásobovania teplom (CZT). Ak by niektorá bytovka chcela prejsť na vlastnú kotolňu alebo tepelné čerpadlo, po novom by musela splniť prísnejšie podmienky. Ministerstvo to vysvetľuje ako poistku pre domácnosti, ktoré pri centrálnom kúrení zostanú. Rezort tvrdí, že nechce nikoho držať pri teplárni nasilu, ale chce zabrániť tomu, aby rozhodnutie jedného domu zdražilo kúrenie ostatným.

Monika Jankovičová, ktorá stojí na čele občianskeho združenia Energetický ombudsman, však upozorňuje na to, že vlastníci bytov majú mať právo odpojiť sa od CZT. Podľa nej má rozhodovať ekonomika, nie zisky teplární. „Spotrebiteľ nesmie byť rukojemníkom existujúceho systému. Má mať právo zvoliť si riešenie, ktoré je pre jeho domácnosť ekonomicky najvýhodnejšie v zmysle národnej legislatívy, ktorá bola prijatá už v minulosti,” dodáva odborníčka, ktorej združenie ľuďom poskytuje právne a spotrebiteľské poradenstvo v oblasti energetiky.

Boj o teplo aj účty

Teplári varujú, že problém nastane vtedy, keď si bytovka postaví vlastné kúrenie, no tepláreň pre ňu musí ďalej udržiavať rezervný výkon. Potrubia, technológie ani ďalšie fixné náklady totiž nezmiznú, iba sa rozpočítajú medzi menší počet zákazníkov. „Náklady na túto povinnosť však štát neukladá znášať tým, ktorí ich svojím rozhodnutím vyvolali, ale ich socializuje medzi všetkých zostávajúcich odberateľov prostredníctvom vyšších cien tepla,“ upozorňuje Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT).

Zväz tvrdí, že štát tento problém ešte zväčšuje dotáciami. Domácnosti napojené na teplárne platia v cene tepla aj náklady na emisné povolenky, no časť peňazí z ich predaja potom smeruje na výstavbu vlastných zdrojov v budovách, ktoré už teplo z CZT dostávajú. Environmentálny fond podľa teplárov v rokoch 2025 a 2026 umožnil podporiť nové zdroje vo verejných budovách až do výšky 95 percent nákladov, pričom podobnú pomoc môžu dostať aj bytové domy cez Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru.

Teplári preto žiadajú, aby štát peniaze nelial do nových kotolní a čerpadiel tam, kde už spoločná sieť funguje. Podľa nich by mali ísť najmä na obnoviteľné zdroje priamo v teplárňach a na obnovu potrubí. Kým vlastný zdroj pomôže jednému domu, modernizácia celého systému môže priniesť lacnejšie a čistejšie teplo tisícom domácností naraz.

Teplári pritom poukazujú aj na dane. Kým Česko podľa údajov SZVT uplatňuje na teplo 15-percentnú daň z pridanej hodnoty (DPH), Poľsko osempercentnú a Maďarsko päťpercentnú, Slovensko ju od začiatku roka 2025 zvýšilo na 23 percent. Tvrdia preto, že domácnosti napojené na CZT už dnes štartujú z horšej pozície. „Nejde o ochranu výrobcov tepla. Ide o ochranu viac ako 2,3 milióna obyvateľov, stability dodávok a dostupných cien tepla,“ uzatvára predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš

Zamestnávatelia zase v rámci pripomienkového konania ponúkajú cestu, pri ktorej by sa bytovka nemusela od spoločných potrubí úplne odstrihnúť. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) chce siete otvoriť aj novým výrobcom, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje alebo tepelné čerpadlá. „Výrobca tepla z obnoviteľných zdrojov energie a prevádzkovateľ tepelného čerpadla má právo na nediskriminačný prístup k systému centralizovaného zásobovania teplom,“ navrhuje asociácia. Podmienkou by bolo splnenie technických pravidiel pripojenia.

Do existujúcich potrubí by tak nemuselo prúdiť iba teplo od dnešnej teplárne. Dodávať by ho mohol aj nový a ekologickejší výrobca, pričom domácnosti by naďalej využívali spoločnú sieť. Štát by teda nechránil výhradné postavenie jednej firmy, ale samotné rozvody, ktoré by mohli slúžiť viacerým zdrojom.

Združenia Priatelia Zeme, Klimatická koalícia a Greenpeace Slovensko však tvrdia, že dnešné pravidlá zvýhodňujú CZT už pri hodnotení energetickej hospodárnosti domov. Podľa ich analýzy sa niektoré budovy mohli na papieri posunúť z energetickej triedy B až do A0 bez toho, aby sa v nich urobilo jediné opatrenie na zníženie spotreby. Rozhodujúci bol iba priaznivo nastavený výpočet pre teplo z centrálneho systému. „Takéto podmienky sú výhodné pre dodávateľov tepla, ale nie pre užívateľov budov,“ upozorňujú organizácie.

Environmentálne organizácie preto žiadajú celý návrh stiahnuť a prepracovať. Vyčítajú mu, že priveľa dôležitých pravidiel necháva na budúce vyhlášky a metodiky ministerstva. Domácnosti, firmy ani úrady tak podľa nich dnes presne nevedia, aké technické podmienky, výpočty a povinnosti budú po prijatí zákona platiť.

Energošeky drahé teplo nevyliečia

Štát už dnes pomáha domácnostiam s vysokými účtami za teplo prostredníctvom energošekov. Ľudia dostanú časť peňazí späť, samotné kúrenie však nezlacnie. Rozdiel iba namiesto domácností zaplatí vláda z verejných peňazí. Ak sa nič nezmení na fungovaní systému, rovnaký problém sa môže vrátiť aj v ďalšej vykurovacej sezóne.

Energetická ombudsmanka Jankovičová preto upozorňuje, že štátna pomoc nemôže byť jedinou odpoveďou na drahé energie. „Ak štát dlhodobo nedokáže vytvoriť podmienky na stabilné a dostupné ceny energií pre domácnosti, vlastníci bytov prirodzene hľadajú lacnejšie alternatívy. Ich prioritou nemá byť udržanie ekonomiky teplárenských spoločností, ale ochrana vlastných rodinných rozpočtov. V období rastúcich životných nákladov a energetickej chudoby je to legitímne rozhodnutie,“ tvrdí.

Vlastníkom domov s vysokými nákladmi preto odporúča dať si vypracovať technicko-ekonomickú analýzu. Tá má ukázať nielen cenu nového zdroja, ale aj budúce náklady na jeho prevádzku, údržbu a spoľahlivosť. Až z takéhoto prepočtu sa dá zistiť, či by vlastná kotolňa alebo tepelné čerpadlo naozaj priniesli úsporu, alebo by dom iba vymenil jednu drahú faktúru za inú.

Za skutočné riešenie však energošeky nepovažujú ani výrobcovia tepla. Zväz tvrdí, že finančná pomoc môže na čas zmierniť dosah vyšších cien, no nenapraví pravidlá, podľa ktorých sa platí prevádzka celého systému. „Toto nevyriešia žiadne energošeky,“ odkazuje SZVT.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
teplo
vykurovanie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.