Štát na poslednú chvíľu otočil, tisíce ľudí nebudú musieť platiť kontroverzný odvod. Patríte medzi nich?

Asi 200 eur mesačne bez odvodov

Pre malých živnostníkov je najpodstatnejšie zavedenie príjmovej hranice pre povinné sociálne poistenie.

„Povinnosť platiť poistné vznikne len tým SZČO, ktorých príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahne 10,5-násobok sumy životného minima,“ uvádza rezort hospodárstva.

Keďže výška životného minima sa priebežne mení, bude sa pravidelne upravovať aj uvedená hranica.

Určený strop korešponduje s hranicou pre povinnosť podať daňové priznanie. Pri sledovaní príjmu sa pozerá na životné minimum platné 1. januára zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), za ktorý sa príjem posudzuje.

To znamená, že pre zdaňovacie obdobie 2025 je to suma 2 876,90 eura, čo vychádza necelých 240 eur mesačne.

Ak ročný príjem prekročí uvedenú hranicu, môžu nastať dva scenáre:

• do príjmu 50 percent 12-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov platípásmo mikroodvodu. Poistné sa vypočíta ako 26 percent priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. Momentálne je to spomínaných 131,34 eura mesačne;
• nad príjem 50 percent 12-násobku priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov človek zaplatí poistné z vlastného vymeriavacieho základu. Nemôže byť však nižší ako zákonom stanovený minimálny vymeriavací základ, čo je pre tento rok 914,40 eur – poistné je 303,11 eura mesačne.

Obavy z umelého podliezania

Analytik INESS Martin Vlachynský hodnotí, že vláda najskôr situáciu drobných živnostníkov zavedením „mikroodvodu“ dramaticky zhoršila a teraz ju „trošku zlepšuje“.

„Táto nová hranica je však veľmi nízka, do nového likvidačného mikroodvodu stále bude spadať veľmi veľa SZČO. Celý mikroodvod by mal byť zrušený ako jeden veľký omyl,“ konštatuje.

Makroekonóm Slovenskej sporiteľne Maximilián Wéber si zas myslí, že zmena aspoň poskytne priestor novým podnikateľom na rast predtým, ako začnú platiť odvody. Obáva sa však, že niektorí budú motivovaní vykazovať nižší príjem alebo zisk, aby sa tak vyhli plateniu odvodov.

Prečítajte si tiež:

Môže klesnúť čierna práca

Medzi ohlásenými prorastovými opatreniami vlády Roberta Fica sa nachádza aj zvýšenie odvodovo-odpočítateľnej položky pre príjem z dohody o vykonaní práce z 200 eur na 300 eur za kalendárny mesiac.

Súčasne by sa mal rozšíriť okruh osôb, ktoré by mohli pracovať na dohodu, o fyzické osoby na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke.

Uvedené novinky však ešte do platnosti nevstupujú a nie sú ani v parlamente.

Ak ich poslanci schvália, podľa analytika Tatra banky Martina Babinca tým pomôžu najmä nízkopríjmovým skupinám, študentom, dôchodcom alebo rodičom, ktorí si chcú privyrobiť v menšom rozsahu a najmä v profesiách, kde je možná flexibilná práca alebo čiastočná práca z domu.

Analytik Wéber predpokladá, že sa znížia náklady zamestnávateľov, ktoré ich mohli odrádzať od prideľovania väčšieho počtu hodín zamestnancom na čiastočný úväzok či ich celkového zamestnávania. Môže sa tak zredukovať aj práca načierno, čím by sa potenciálne mohli zvýšiť daňové príjmy a zamestnanosť.

Wéber v tomto kontexte spomína aj slová nositeľky Nobelovej ceny Claudie Goldinovej, ktorá upozornila na pozitívny dosah na ženy. „Dostupnosť flexibilnejšieho pracovného času pre ženy a matky v kombinácii s odklonom od štruktúrovaného pracovného času v podnikoch by zlepšila výsledky žien na trhu práce a ich mzdy,“ povedala.

Prečítajte si tiež:

Ľahší vstup kvalifikovaných cudzincov

Bankoví analytici spomedzi návrhov vlády na podporu ekonomiky vyzdvihujú aj plánovanú reformu jazykových požiadaviek na uznávanie zahraničného vzdelania. Dôvodom je chýbajúca odborná pracovná sila, čo vidieť napríklad na vysokom veku lekárov.

„Reforma uznávania zahraničných titulov alebo licencií, ktorá uvoľní jazykové požiadavky na regulované alebo licencované profesie, by nám umožnila nahradiť starnúcich alebo odchádzajúcich profesionálov ich zahranične vzdelanými ekvivalentmi,“ konštatuje Wéber.

Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim ekonomikám v EÚ. Každý jedenásty zamestnaný u nás má nad 60 rokov.
Zdroj: Inštitút finančnej politiky

Pozitívne hodnotí avizované zmeny pri zakladaní eseročiek – možnosť založenia firmy od 16 rokov či zníženie základného imania pri zakladaní novej firmy. Podľa ekonóma totiž podnikateľ v súčasnosti potrebuje na kapitál niekoľko mesačných priemerných príjmov, čo môže mnohých odrádzať, respektíve spomaľovať proces registrácie.

Analytik zároveň porovnáva, že v USA sú kapitálové požiadavky na založenie spoločností minimálne alebo prakticky nulové. Podobne je to aj v Spojenom kráľovstve.

„To isté platí aj pre vekové požiadavky. V niektorých štátoch USA, napríklad v Delaware alebo Kalifornii, neexistuje minimálna veková hranica na registráciu spoločností LLC, ktoré sú americkým ekvivalentom s. r. o.,“ priblížil.

V tomto kontexte tiež spomína reformu Európskej únie, ktorá pre podniky navrhuje právnu formu EU Inc., a to pri minimálnych registračných nákladoch.

Prečítajte si tiež:

Byrokratická reforma, ktorá nič nezmení

Zásadné zlepšenie ekonomiky v krátkom čase však odborníci po naštudovaní si predložených opatrení vlády neočakávajú.

Vlachynský za jeden z najdôležitejších bodov z celého zoznamu označil práve novinky týkajúce sa dohôd. „To však viac vypovedá o tom zozname, než o konkrétnom opatrení,“ poznamenal ironicky.

Skeptický je aj Babinec, ktorý očakáva postupný až obmedzený prínos prorastových opatrení. Pripúšťa síce mierne zlepšenie flexibility trhu práce a zníženie administratívnych nákladov, avšak podľa neho nepôjde o zásadné riešenie problémov trhu práce, ani zlepšenie podnikateľského prostredia.

Kľúčové podľa jeho názoru bude, aby sa opatrenia aj pretavili do praxe a nezostali len v rovine analýz alebo legislatívnych zámerov.

Wéber celkový efekt opisuje ako „byrokratickú reformu“ bez prelomovej zmeny. Keďže väčšina schválených návrhov bude mať podľa neho buď tlmenejší celkový vplyv na trh práce a HDP, alebo sa ich efekt prejaví v strednodobom až dlhodobom horizonte, vláda bude aj naďalej čeliť ťažkostiam spojeným so znižovaním deficitu.

„Reformy tiež v plnej miere neriešia štrukturálne problémy Slovenska. V súčasnosti je náš daňový systém menej konkurencieschopný voči susedným jurisdikciám, či už ide o Poľsko alebo Česko, rovnako ako náš veľmi rigidný trh práce,“ hodnotí Wéber.

Vlachynskému v opatreniach chýbajú úpravy okolo minimálnej mzdy, príplatkov, povinných benefitov, ale napríklad aj vyžadovaného vzdelania vo verejnej správe.

Navyše si všíma rozdvojenosť logiky sociálneho systému. „Na jednej strane je vymyslená vysoká dávka (materská/otcovská) prakticky vo výške 100 percent čistej mzdy, čím ľudí odrádzame od práce, na strane druhej na túto skupinu smeruje opatrenie na podporu zamestnanosti,“ komentuje analytik INESS.