Štát potichu chystá pokračovanie energopomoci napriek radám od OECD. Účet bude v stovkách miliónov
obchodnyregister
2026.07.15.
Rezorty zatiaľ mlčia o tom, ako bude vyzerať energopomoc v budúcom roku. V hre je pokračovanie dotácií za stovky miliónov eur.
Slovenské domácnosti žijú v minulosti. Aspoň čo sa cien energií týka. Od čias ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, ktorá bola sprevádzaná manipuláciami s dodávkami plynu do Európy, totiž štát pokrýva významnú časť zvýšených cien tepla či zemného plynu. Elektrinu zas dodávajú za zvýhodnené ceny Slovenské elektrárne.
Účet za energopomoc aj päť rokov po kríze ďalej narastá, v energetickom sektore sa hromadia riziká a aj medzinárodné organizácie vyzývajú vládu na zmenu prístupu.
Podľa OECD malo Slovensko v roku 2024 druhé najvyššie verejné výdavky na dotácie v sektore energetiky a palív spomedzi členských krajín.
Verejný výdavky na dotácie na energie podľa OECD (v percentách HDP; rok 2024)
Zdroj: OECD
„Popri úsporách v rozpočte by ukončenie energetických dotácií prinieslo značné ekonomické a environmentálne benefity,“ uvádza sa v aktuálnej správe o Slovensku. „Obnovenie trhových signálov by podporilo efektívnejšie využívanie energií. Ukončenie dotácií fosílnych palív by urýchlilo prechod k menej uhlíkovo intenzívnym zdrojom energií,“ píše OECD.
Takýto scenár je však málo pravdepodobný, myslia si ekonómovia, odborníci aj samotné energetické firmy. Štát pritom už potichu pripravuje trh na pokračovanie dotácií.
„Dodávateľom bola zo strany ministerstva hospodárstva komunikovaná informácia, že mechanizmus energopomoci bude pokračovať aj v roku 2027. Jeho konkrétne parametre však zatiaľ predstavené neboli,“ uviedol pre Aktuality.sk Juraj Marček, predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE).
„Z pohľadu ZDE je dôležité, aby finálne kontúry energopomoci boli prijaté v dostatočnom predstihu, keďže dodávatelia potrebujú mať jasné podmienky na prípravu produktov, nákup komodity aj komunikáciu so zákazníkmi,“ uviedol Marček.
Dotácie na elektrinu musí odklepnúť Brusel
Domácnosti budú využívať zľavnenú elektrinu od Slovenských elektrární, ak Európska komisia opätovne odobrí takýto postup, pripustila ministerka hospodárstva Denisa Saková z Hlasu počas spúšťania štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach.
Prečítajte si tiež:
V praxi by to znamenalo, že sa spotrebitelia vyhnú nárastu ceny o niekoľko desiatok percent.
V súčasnosti platia takmer 73 eur za megawatthodinu spotrebovanej elektriny. „Ak by sa cena elektriny opäť počítala z trhových cien, podstatné by bolo nastavenie referenčného obdobia, ale cenovka by pravdepodobne bola skôr okolo úrovne sto eur za megawatthodinu. To znamená približne o tretinu viac v porovnaní so súčasnosťou,“ odhaduje analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.
Referenčné obdobie je časový úsek, počas ktorého sa zvykol sledovať vývoj cien energií na burzách. Burzová cena sa následne spriemerovala a tento priemer slúžil ako základ výpočtu konečných cien pre domácnosti. Maximálnu cenu na základe výpočtu v minulosti určoval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Takto regulovanú cenu elektriny v súčasnosti platí tých desať percent domácností, ktorým nevyšiel nárok na energopomoc.
Prečítajte si tiež:
Plyn ovplyvnia distribučné poplatky
Aj pri cenách zemného plynu sa štát musí rozhodnúť, či bude pokračovať v dotovaní alebo sa vráti k predchádzajúcemu modelu regulácie postavenému na dlhodobom sledovaní a následnom spriemerovaní skutočných trhových nákladov za nákup plynu.
Referenčné obdobie pre plyn trvalo od októbra minulého roku do konca júna. Priemerná cena počas tohto obdobia bola nižšia ako ceny, ktoré platí desať percent domácností bez štátnej energopomoci. „Ak by sa energopomoc skončila, domácnostiam by reálne uplatňované ceny plynu, ktoré vidia na faktúrach od dodávateľov, mohli stúpnuť vo výsledku rádovo o štvrtinu,“ hovorí Potočár.
„Nad presným vyčíslením však visí otáznik, pretože k finálnej cene sa pripočítavajú aj tarify za distribúciu a prepravu, o ktorých ÚRSO rozhodne až ku koncu roka. V každom prípade sa však dá hovoriť o skokovom náraste,“ dodáva analytik.
Paradoxy pri teple
Situácia pri faktúrach za teplo je ešte neprehľadnejšia. Domácnosti totiž platia regulovanú cenu, ktorú stanovuje ÚRSO, no veľká väčšina napokon dostáva od štátu energošek, ktorý pokrýva časť nárastu cien. Cena tepla je navyše vysoko lokálnou záležitosťou, keďže na Slovensku pôsobia stovky regionálnych kotolní, respektíve dodávateľov.
Systém energošekov je nastavený tak, že nárok na kompenzácie sa posudzuje podľa nárastu ceny tepla oproti roku 2022, čo vedie k paradoxom. Ako poukazuje Potočár, štát nepomáha tým, ktorí platia za teplo veľa, ale tým, ktorým sa náklady prudko zvýšili.
„Ak napríklad na jednom sídlisku teplo dnes stojí 200 eur za megawatthodinu a v roku 2022 stálo 190 eur za megawatthodinu, domácnosti tu nárok na šeky nemajú. Ak ale v inom meste dnes teplo stojí napríklad 120 eur za megawatthodinu a v roku 2022 stálo 90 eur za megawatthodinu, tu štát energopoukážky vypláca,“ približuje analytik.
Cena za energopomoc: stovky miliónov z rozpočtu
Ceny zemného plynu v Európe sa počas referenčného obdobia vyvíjali priaznivejšie ako v predošlých rokoch. A to aj napriek výkyvom, ktoré spôsobilo uzavretie Hormuzského prielivu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť preto znížila odhad nákladov na energopomoc pre budúci rok. „Ak by aj v roku 2027 pokračovalo poskytovanie energodotácií v súčasnej podobe, ich náklady by podľa aktuálneho odhadu RRZ mohli dosiahnuť približne 260 miliónov eur,“ hovorí Zuzana Múčka, vedúca makroekonomických analýz a prognóz. Ešte začiatkom minulého roka sa cenovka pohybovala okolo 400 miliónov eur.
Hoci sa bremeno pre štátny rozpočet zníži, podľa odborníkov to neznamená, že štát by mal v doterajšom systéme pokračovať.
OECD vo svojich odporúčaniach hovorí o úplnom ukončení energopomoci. Štát by mal prostredníctvom sociálnych dávok chrániť len tie najohrozenejšie domácnosti. Pomoc by však nemala byť viazaná na spotrebu energií.
Ako totiž poukazuje Potočár, celková cenová hladina vrátane miezd či dávok sa zvýšila v porovnaní s rokom 2022. „Energie sú tak dnes pre väčšinu domácností relatívne lacnejšie než pred štyrmi rokmi. Z priemerného platu či dôchodku, ale aj minimálnej mzdy či minimálneho dôchodku, si dnes kúpite omnoho viac elektriny a plynu ako v roku 2022,“ argumentuje.
Múčka zároveň dodáva, že na obzore sa črtá nový problém. Domácnosti neboli prostredníctvom trhových cien motivované k úsporám a zvyšovaniu efektivity pri spotrebe energií. Po nástupe nového systému emisných povoleniek ETS2 v roku 2028 Slovensku preto môže hroziť nový cenový šok. Nové povolenky podľa analytičky môžu ceny zemného plynu zvýšiť o šesť až osem eur za megawatthodinu.
„RRZ nateraz predpokladá, že aktuálne platná dotačná schéma pokrýva aj tento nárast ceny plynu, čo môže demotivovať vládu od ukončenia politiky dotovania cien energií pre domácnosti, keďže by to každoročne v rokoch 2028 až 2030 znamenalo infláciu vyššiu o dodatočných 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu,“ myslí si Múčka.
Hrozba skokového nárastu cien energií pre domácnosti tak môže k pokračovaniu energopomoci motivovať aj nasledujúcu vládu. Energodotácie doteraz podľa prepočtov RRZ stáli štyri miliardy eur, čo je približne osem nových krajských nemocníc.
Za zmenu systému sa prihovárajú aj samotné energetické firmy. „Dlhodobé plošné zásahy do cien dodávky deformujú trh, oslabujú konkurenciu a znižujú motiváciu zákazníkov reagovať na reálne ceny energií. Preto považujeme za dôležité, aby štát postupne smeroval k štandardnejšiemu trhovému prostrediu a aby prípadná pomoc bola predvídateľná, transparentná a čo najpresnejšie zacielená,“ dodáva Marček.
O vyjadrenie sme požiadali ministerstvá hospodárstva a financií. Ani jeden rezort do uzávierky tohto článku na otázky Aktuality.sk nereagoval.