Štát priznal chybu v kauze langošov, Slovenskom otriasol brutálny čin a pribúdajú otázky o moci bez zodpovednosti (denný výber)

Dnešok priniesol ospravedlnenie daniarov, brutálny zločin, otázky okolo Kaliňáka, spor o Benešove dekréty aj nové dane v EÚ.  

Kauza langoše: Kontrolóri pochybili, šéf daniarov sa podnikateľovi verejne ospravedlnil a chce sa s ním stretnúť

Prezident finančnej správy Jozef Kiss sa verejne ospravedlnil podnikateľovi Antonínovi Paškovi, ktorému úrady udelili pokutu 1 500 eur za chýbajúcu diakritiku na pokladničnom doklade. Po internom preverení finančná správa priznala, že kontrolóri pri postupe pochybili.

Podľa Kissa sa ukázalo, že dôvod sankcie uvedený v zázname o kontrole sa nezhodoval s dôvodom v samotnom rozhodnutí o pokute. Práve tento procesný rozpor spochybnil zákonnosť postupu a otvoril priestor na úspešné odvolanie podnikateľa.

Šéf daniarov zároveň naznačil, že rozhodnutie môže padnúť v prospech podnikateľa a pokuta mu môže byť vrátená. Okrem toho avizoval aj osobné stretnutie s Paškom, počas ktorého sa mu chce za celú kauzu osobne ospravedlniť.

Viac informácií nájdete tu:

Čoraz viac ľudí dáva banány do mrazničky a majú na to vynikajúci dôvod

Mrazenie banánov mení ich textúru aj chuť, no nie ich základné zloženie. Po rozmrazení sú mäkšie, krémovejšie a často pripomínajú zmrzlinu, čo z nich robí obľúbenú zdravšiu alternatívu dezertu.

Nízka teplota a narušenie bunkovej štruktúry spôsobujú, že prírodné cukry sa v ústach uvoľňujú rýchlejšie, takže banán chutí sladšie, najmä ak bol pred zmrazením veľmi zrelý. Zároveň môže jeho hustejšia a chladnejšia konzistencia podporiť pomalšie jedenie a tým aj pocit sýtosti.

Odborníci odporúčajú banány mraziť olúpané a nakrájané, pretože po zamrazení sú veľmi tvrdé. Najlepšie fungujú v kombinácii s jogurtom, tvarohom či arašidovým maslom, no aj pri tejto forme treba sledovať veľkosť porcie, keďže banán stále obsahuje dosť sacharidov a kalórií.

Viac informácií nájdete tu:

Stredným Slovenskom otriasa brutálny čin. Muža obviňujú, že týždeň držal ženu v kufri auta a z jej účtov vyberal peniaze

Polícia na strednom Slovensku rieši mimoriadne závažný prípad, v ktorom 37-ročného muža obvinili z viacerých násilných trestných činov. Vyšetrovateľ ho viní okrem obmedzovania osobnej slobody aj z lúpeže, ublíženia na zdraví, nebezpečného vyhrážania a neoprávneného používania platobného prostriedku.

Podľa medializovaných informácií mal muž ženu z Revúcej, s ktorou sa zoznámil cez internet, držať takmer týždeň v kufri auta. Obeť mal spútať reťazami, fyzicky ju týrať a nútiť, aby mu vydala prístupové údaje k svojim bankovým účtom, z ktorých následne vyberal peniaze.

Žene sa napokon podarilo ujsť, keď ju podozrivý vyložil v lese pri Banskej Bystrici. Svedkovia jej privolali pomoc, pričom skončila v nemocnici s vážnymi zraneniami. Súd už rozhodol o väzobnom stíhaní obvineného a polícia naďalej pátra aj po vozidle, v ktorom mala byť žena väznená.

Viac informácií nájdete tu:

Prejde to Robertovi Kaliňákovi?

Komentár upozorňuje na podozrenia okolo výstavby novej nemocnice v Prešove, ktorá patrí pod ministerstvo obrany vedené Robertom Kaliňákom. Autor textu projekt vykresľuje ako symbol možného netransparentného narábania s verejnými peniazmi.

Osobitnú pozornosť vyvolali informácie, že použitý betón nespĺňal bezpečnostné limity a stavba tak čelí vážnym technickým problémom. Kritici zároveň upozorňujú na výber maďarskej firmy blízkej Viktorovi Orbánovi a na možné ďalšie zdraženie projektu až o 250 miliónov eur.

Text zasádza slovenský prípad do širšieho medzinárodného kontextu, kde korupcia v rezortoch obrany v iných krajinách viedla k tvrdým trestom. Na Slovensku však podľa autora zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by politická zodpovednosť prišla, a pýta sa, či tento škandál Kaliňákovi jednoducho prejde bez následkov.

Viac informácií nájdete tu:

Veľké zmeny v EÚ: Na stole sú nové dane. Pocítiť ich môžeme pri nákupoch aj v domácom odpade

Európska únia pripravuje nový rozpočet na roky 2028 až 2034, ktorý by sa mal výrazne zvýšiť. S tým súvisia aj návrhy na nové príjmy rozpočtu, ktoré by podľa kritikov mohli nepriamo zasiahnuť aj slovenské domácnosti a firmy.

Analytici z INESS a siete Epicenter upozorňujú najmä na plánovanú daň pre veľké firmy s obratom nad 100 miliónov eur, vyššie odvody z tabakových a nikotínových výrobkov či nové poplatky za nevyzbieraný elektroodpad. Tvrdia, že Brusel sa snaží získať viac peňazí bez dostatočného zdôvodnenia, prečo by tieto oblasti nemali zostať výlučne v rukách členských štátov.

Podľa kritikov by EÚ mala skôr šetriť než zavádzať nové zaťaženie, a to aj na výdavkovej strane rozpočtu. Navrhujú obmedziť dotácie v poľnohospodárstve, prehodnotiť program Erasmus či efektivitu investícií do výskumu a obrany, pričom zdôrazňujú potrebu štíhlejšieho a účelnejšieho rozpočtu.

Viac informácií nájdete tu:

Peter Pellegrini hodil Maďarov cez palubu. Čo robí palác s Benešovými dekrétmi?

Prezident Peter Pellegrini čelí kritike, že nesplnil svoj predvolebný sľub týkajúci sa riešenia dopadov Benešových dekrétov na majetkové otázky slovenských Maďarov. Hoci pred voľbami hovoril o potrebe nájsť spôsob, ako zastaviť ďalšie konfiškácie na základe starých dokumentov, konkrétne kroky podľa zistení neprišli.

Pellegrini po nástupe do funkcie sľúbil vytvoriť odbornú skupinu v Prezidentskom paláci, ktorá by sa téme venovala. Podľa dostupných informácií sa však komisia nikdy reálne nerozbehla, hoci boli oslovovaní viacerí právnici a odborníci pripravení zapojiť sa do práce.

Situáciu ešte viac skomplikovalo to, že prezident podpísal novelu Trestného zákona, ktorú časť maďarskej komunity vníma ako kriminalizáciu debaty o Benešových dekrétoch. Kritici preto tvrdia, že išlo len o predvolebný sľub bez pokračovania, a Maďarská aliancia hovorí o sklamaní aj strate dôvery.

Viac informácií nájdete tu:

Slovensko rieši dva typy moci: štátnu chybu aj politickú beztrestnosť

Dnešné udalosti na Slovensku ukazujú dva odlišné, no pre verejnosť citlivé obrazy moci. Na jednej strane je prípad podnikateľa pokutovaného za diakritiku na bločku, kde finančná správa priznala chybu a verejne sa ospravedlnila. Na druhej strane stoja otázky okolo veľkých politických rozhodnutí, pri ktorých kritici hovoria o nedostatočnej zodpovednosti.

Kým v kauze s pokutou za langoše došlo po verejnom tlaku k rýchlemu prevereniu postupu kontrolórov a pravdepodobnému zvráteniu rozhodnutia, pri veľkých štátnych projektoch alebo nesplnených politických sľuboch je situácia oveľa menej jednoznačná. Práve tento kontrast zvýrazňuje, ako rozdielne môže štát reagovať podľa rozsahu a povahy problému.

Spoločným menovateľom je pritom otázka dôvery občanov v inštitúcie. Či už ide o daňové úrady, prezidentský palác alebo ministerské projekty, verejnosť očakáva nielen formálne vysvetlenia, ale aj skutočné vyvodenie zodpovednosti a jasné výsledky.

Viac informácií nájdete tu: