Štát sľuboval prepúšťanie, zamestnáva však čoraz viac ľudí. Výplaty majú o stovky eur vyššie, ako by dostali u súkromníka

Pre štát sa oplatí pracovať. Najnovšie čísla štátnych analytikov Inštitútu finančnej politiky (IFP) ukazujú, že človek, ktorý pracuje vo verejnom sektore, tento rok zarobí približne o 351 eur viac, ako keď je zamestnaný v niektorej zo súkromných firiem. Dlhodobé štatistiky pritom ukazujú, že mzdové nožnice medzi verejným a súkromným sektorom sa začali sústavne roztvárať už v roku 2012. A podľa odhadov sa v priebehu najbližších rokov roztvoria ešte viac.  

Človek, ktorý ešte pred 14 rokmi pracoval pre niektorú zo súkromných firiem, si podľa dát IFP zarobil v priemere 804 eur v hrubom za mesiac. Pracovník verejnej správy dostával v tom čase priemerne o šesť eur viac. Rozdiel sa začal prudšie zväčšovať až po roku 2018, keď dosahoval 74 eur. Už o dva roky neskôr sa vyšplhal na 236 eur, a za tento krátky čas sa tak viac než strojnásobil.

Vlani už priemerná mzda v súkromnom sektore dosahovala 1 544 eur v hrubom mesačne, zatiaľ čo vo verejnom sektore to bolo 1 887 eur. Rozdiel sa tak vyšplhal na 343 eur. Podľa prognózy by sa v roku 2026 mali tieto nožnice roztvoriť ešte viac. Zamestnanec súkromnej firmy má v priemere zarobiť 1 615 eur, kým štátny pracovník 1 966 eur.

Analytička inštitútu Monika Pécsyová konštatuje, že platy Slovákov na začiatku roka celkovo medziročne vzrástli takmer o šesť percent. „Oproti prvému kvartálu predminulého roka sa platy zvýšili o 6,1 percenta, čo mierne predstihlo naše očakávania. Rast reálnych miezd o 2,3 percenta bol na úrovni svojho dlhodobého priemeru. Verejný sektor opäť predbehol v raste platov súkromný sektor,” približuje odborníčka.

Vývoj z prvých mesiacov však netreba zamieňať s výhľadom na celý rok. IFP očakáva, že mzdy v súkromnom sektore tento rok vzrastú o 4,6 percenta, zatiaľ čo vo verejnom sektore o 4,2 percenta. Hoci teda majú percentuálne rásť o niečo rýchlejšie vo firmách, rozdiel medzi oboma sektormi sa v eurách zväčší o ďalších osem eur. Verejné platy totiž rastú z podstatne vyššieho základu.

Platy rastú, ekonomika nestíha

Pred dlhodobým trendom, kedy platy ľudí pracujúcich pre štát predbiehajú výplaty v súkromných firmách, varuje aj Národná banka Slovenska (NBS). „Mzdy vo verejnom sektore v posledných rokoch výrazne predbiehajú súkromný sektor,“ konštatuje centrálna banka vo svojej jarnej prognóze.

Podľa banky takýto vývoj nezodpovedá možnostiam ekonomiky, najmä v čase, keď štát potrebuje znižovať vysoké rozpočtové schodky a jeho dlh ďalej rastie.

Rozdiel je najmä v tom, odkiaľ peniaze na výplaty prichádzajú. Kým súkromná firma musí zvýšenie miezd zaplatiť z vyšších tržieb a produktivity. Štát čerpá z daní a odvodov, a keď mu príjmy nestačia, chýbajúce peniaze si požičiava. Podľa NBS takto financovaný rast verejných platov vytvára tlak aj na firmy, aby pridávali zamestnancom rýchlejšie, než rastie ich produktivita. Takéto tempo však nemusia byť schopné dlhodobo utiahnuť.

Varovanie prichádza v čase, keď sa slovenskému hospodárstvu príliš nedarí. Ekonomika druhý rok po sebe rastie o menej než jedno percento. IFP pre tento rok očakáva rast približne o 0,8 percenta, NBS dokonca iba o 0,5 percenta. Slabší výkon znamená pomalší rast tržieb firiem, miezd aj daňových príjmov, z ktorých štát financuje svoje výdavky.

Napríklad Analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňujú, že pri takomto slabom raste Slovensko prestáva dobiehať životnú úroveň západnej Európy. Reálne mzdy majú tento rok vzrásť o menej než jedno percento, a teda iba tesne predbehnú infláciu.

Štát sa pritom už tretí rok pokúša ozdraviť svoje financie. Tri konsolidačné balíky priniesli vyššie dane a odvody, napriek tomu zostáva rozpočtový schodok vysoký a verejný dlh ďalej rastie. Podľa prepočtov RRZ mali prijaté opatrenia priniesť viac ako sedem miliárd eur, ich skutočný efekt však dosiahol približne päť miliárd. Časť úspor navyše pohltili nové výdavky na dôchodky, školstvo, zdravotníctvo a obranu. Deficit tak môže na konci volebného obdobia zostať približne tam, kde bol na jeho začiatku.

IFP napriek slabému hospodárskemu rastu nepredpokladá, že sa rozdiel medzi oboma sektormi výraznejšie zmenší. V roku 2027 sa má síce mierne zúžiť z 351 na 348 eur, už o rok neskôr však vzrastie na 361 eur. V roku 2029 má dosiahnuť 363 eur a v roku 2030 už 374 eur mesačne.

O štyri roky by tak mal zamestnanec súkromnej firmy zarábať v priemere 1 931 eur v hrubom, zatiaľ čo priemerný plat vo verejnom sektore má dosiahnuť 2 305 eur. Platy teda majú rásť v oboch sektoroch, náskok verejnej sféry však zostane zachovaný a oproti dnešku sa ešte mierne zväčší.

Pre štát pracuje čoraz viac ľudí

Verejný sektor pritom zamestnáva približne pätinu pracujúcich, jeho vplyv na vývoj priemernej mzdy však býva podstatne väčší. V roku 2020 sa podľa výpočtov NBS podieľal takmer polovicou na celkovom zvýšení priemernej výplaty v krajine.

Rastú pritom nielen platy, ale aj počet ľudí pracujúcich vo verejnom sektore. Podľa IFP ich bolo v roku 2013 približne 446-tisíc, o päť rokov neskôr už takmer 480-tisíc a vlani viac ako 517-tisíc. Za dvanásť rokov tak pribudlo vyše 71-tisíc pracovníkov, čo predstavuje nárast takmer o 16 percent. V tomto roku má ich počet dosiahnuť takmer 518-tisíc.

V nasledujúcich rokoch IFP očakáva mierny pokles, nepôjde však o zásadné zoštíhlenie. V roku 2030 má podľa odhadov verejný sektor stále zamestnávať približne 516-tisíc ľudí, teda takmer o 70-tisíc viac ako v roku 2013.

Podobný trend ukazuje aj analýza rozpočtu NBS, ktorá pracuje s užším vymedzením verejnej správy. Za posledné desaťročie podľa nej pribudlo viac ako 36-tisíc zamestnancov štátu, teda v priemere vyše 3 500 ľudí ročne. Mzdové náklady sa tým podľa centrálnej banky zvýšili približne o 1,2 miliardy eur. NBS zároveň upozorňuje, že počet pracovníkov verejnej správy počas sledovanej dekády neklesol ani raz a rozpočet na rok 2026 vychádza z historicky najvyššej zamestnanosti.

Tento vývoj je v protiklade s opakovanými sľubmi o zoštíhľovaní štátu. Už na jar 2024 vláda pripustila, že súčasťou konsolidácie bude aj veľké prepúšťanie. Premiér vtedy hovoril až o 30-percentnom znížení počtu zamestnancov ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. V štátnych rozpočtových organizáciách vtedy pracovalo viac ako 131-tisíc ľudí a teoretický 30-percentný rez mohol podľa RRZ priniesť úsporu až 1,26 miliardy eur. Keďže medzi nimi boli aj policajti či vojaci, reálnejší odhad počítal s prepustením približne 20- až 22-tisíc ľudí a úsporou okolo pol miliardy eur. Konečné rozhodnutie však v tom čase nepadlo.

NBS vo svojej prognóze upozorňuje, že počet zamestnancov verejnej správy naďalej rastie. Spolu s vyššou priemernou mzdou pritom zostáva hlavným motorom bežných výdavkov štátu, pričom na spotrebe verejnej správy podľa banky zatiaľ nevidieť výraznejší vplyv konsolidácie.

Koľko budú Slováci zarábať?

IFP sa okrem porovnania platov vo verejnom a súkromnom sektore venuje aj vývoju priemernej mzdy v celej ekonomike. Vlani dosahovala 1 620 eur v hrubom mesačne. V tomto roku má vzrásť o 4,5 percenta na 1 693 eur, priemerný zamestnanec si tak nominálne polepší o 73 eur.

Rast má pokračovať aj v ďalších rokoch. V roku 2027 má priemerná mzda dosiahnuť 1 764 eur, o rok neskôr 1 847 eur a v roku 2029 už 1 931 eur. Hranicu dvetisíc eur by mala prekonať v roku 2030, keď sa podľa prognózy vyšplhá na 2 013 eur v hrubom mesačne. Oproti minulému roku pôjde o zvýšenie o 393 eur, teda približne o štvrtinu.

Vyššia suma na výplatnej páske však automaticky neznamená rovnaké zlepšenie životnej úrovne. Časť rastu totiž pohltí zdražovanie. Po zohľadnení inflácie má reálna mzda tento rok vzrásť iba o 0,6 percenta. V nasledujúcich rokoch sa jej rast má pohybovať približne od 1,2 do 2,2 percenta ročne. Kým nominálne teda priemerná výplata do roku 2030 stúpne takmer o štvrtinu, jej skutočná kúpna sila sa oproti vlaňajšku zvýši podľa analytikov iba približne o osem percent.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
výplaty
verejný sektor

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.