
Odchod holandskej skupiny Achmea zo slovenského zdravotného poistenia potvrdzuje, že model riadenej konkurencie v zdravotníctve zlyhal. Fúzia Dôvery a Unionu zužuje výber poistencov na voľbu „štát verzus neštát“ a otvára pálčivé otázky o konflikte záujmov pri vlastníctve poisťovní aj samotných nemocníc.
Keď najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera oznámila kúpu svojho menšieho konkurenta – Union zdravotnej poisťovne –, verejná diskusia sa okamžite stočila k pacientom. Odborníci sa však zhodujú na jednom: bežný poistenec túto zmenu krátkodobo takmer nepocíti. Zmluvy bežia ďalej, benefity sú nateraz garantované a prechod kmeňa z jednej poisťovne pod druhú bude skôr administratívnou záležitosťou. Skutočné zemetrasenie sa preto neodohrá v ambulanciách, ale v samotných základoch slovenského zdravotníckeho trhu.
Odchod holandskej skupiny Achmea zo zdravotného poistenia po dvoch dekádach znamená, že systém troch zdravotných poisťovateľov na Slovensku sa definitívne končí. Trh s verejným zdravotným poistením sa zužuje na dvoch dominantných hráčov. Na jednej strane bude stáť štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a na druhej súkromná Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Obe poisťovne budú mať takmer identický, a to približne polovičný podiel na trhu.
Zisťovali sme, kto bude po novom diktovať ceny lekárom, kam reálne odtečú peniaze z nášho poistenia a či štát vôbec dokáže ustrážiť situáciu, keď si obaja hráči budú platiť svoje vlastné nemocnice.
Posilnený „mačkopes“ namiesto riešenia
Zdravotnícky analytik Martin Smatana približuje, že slovenský model verejného zdravotného poistenia bol v roku 2004 postavený na teórii manažovanej konkurencie. Predpokladal, že viacero poisťovní bude súťažiť o poistenca kvalitou nákupu zdravotnej starostlivosti.
Tento koncept sa však nikdy naplno nerozbehol. „Mali sme jednu dominantnú štátnu poisťovňu a dve menšie súkromné. Postupné legislatívne zásahy zároveň odstránili nástroje na reálnu súťaž – chýba pripoistenie, nominálne poistné a selektívna kontraktácia je obmedzená regulovanou sieťou,“ menuje odborník.
Z týchto dôvodov sa systém nepodarilo dotiahnuť smerom k reálnej konkurencii, avšak nedošlo ani k priznaniu, že chceme unitárny systém. Namiesto toho vznikol hybrid, ktorý Smatana nazýva „mačkopsom“: formálne pluralitný systém bez trhových prvkov, ktorý kombinuje nevýhody oboch svetov.
Rozhodnutie Dôvery podľa odborníka tento stav nerieši. Práve naopak, dramaticky ho vyostruje. Zúženie trhu na dvoch rovnocenných hráčov odhaľuje, že regulačné pravidlá, ktoré ako-tak fungovali pri troch subjektoch, sú pre duopol absolútne nepostačujúce.
„Pre poistenca to znamená, že výber sa redukuje na binárnu voľbu ‚štát verzus neštát‘, oslabí sa konkurenčný tlak, ktorý medzi troma hráčmi vytváral priestor na inovácie aj benefity, a zároveň sa oslabí aj pozícia poskytovateľov či samotného ministerstva zdravotníctva,“ varuje Smatana.
Stratí štátna VšZP svoj ochranný štít?
Fúzia dvoch súkromných poisťovní bude mať obrovský nepriamy dosah aj na štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Tá doteraz ťažila zo svojej masívnej dominancie, hoci dlhodobo zápasí so stratami a odlivom poistencov (len k začiatku roka 2026 prišla o ďalších 26-tisíc klientov).
Hovorkyňa VšZP Danka Capáková ubezpečuje, že pre poistencov sa nič nemení: „Všeobecná zdravotná poisťovňa bude pre svojich poistencov aj naďalej stabilným, zodpovedným a predvídateľným partnerom v zdraví, a to aj v tých najnáročnejších situáciách, v prípade tých najzávažnejších diagnóz.“
Analytici však upozorňujú, že VšZP po fúzii stratí svoj neoficiálny status neohrozeného lídra a zostane úplne obnažená v priamom súboji s rovnako veľkým súkromným rivalom. „Budeme tu mať porovnanie jedna k jednej: štátna verzus súkromná poisťovňa pri takmer rovnakej veľkosti. Fúzia tento kontrast len zviditeľní,“ hovorí analytik Martin Smatana s tým, že kým zlúčená Dôvera má jasnú stratégiu, jednotného akcionára a konsolidované dáta, VšZP dlhodobo dopláca na chaotické riadenie, politické zásahy a opakovanú potrebu dofinancovania.
Ešte ostrejšie to pomenúva analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého problémy VšZP nesúvisia s veľkosťou jej kmeňa, ale so štátnym vlastníctvom a z neho vyplývajúcim neefektívnym riadením. „Union má jedného riaditeľa 12 rokov a Dôvera 14. Spočítajte si, koľko ich mala za tú dobu VšZP,“ vyzýva Vlachynský.
Kto bude diktovať ceny a podmienky lekárom?
S nárastom trhového podielu Dôvery na takmer polovicu (47,65 %) sa zásadne mení aj jej vyjednávacia sila voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak nemocnica či ambulancia neuzatvorí zmluvu so spojeným gigantom, v podstate zo dňa na deň príde o polovicu trhu.
Podľa Martina Smatanu to koncentruje moc rozhodovať o tom, kto na slovenskom trhu vôbec prežije. „Aj keď štát v posledných rokoch sprísnil reguláciu sietí, stále je tam veľa šedej zóny a nedopracovaných oblastí, čo vytvára viaceré potenciálne riziká,“ varuje analytik.
Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) potvrdzuje, že nová pozícia Dôvery si vyžiada zvýšenú pozornosť verejnosti aj úradov. „Dôvera získa ešte väčšiu vyjednávaciu silu a vplyv. To bude potrebné podrobne sledovať, aby to nezneužívala,“ upozorňuje Zachar. Dodáva, že hoci fúzia môže priniesť vyššiu efektívnosť cez úspory z rozsahu, hrozí aj presný opak – zníženie celkovej efektivity trhu pre slabší konkurenčný tlak.
(Poznámka: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.)