Štát verzus Penta: Tichý koniec Unionu rozdelí slovenské zdravotníctvo na polovicu. Kto na to doplatí najviac?

obchodnyregister 2026.07.16.

Odchod holandskej skupiny Achmea zo slovenského zdravotného poistenia potvrdzuje, že model riadenej konkurencie v zdravotníctve zlyhal. Fúzia Dôvery a Unionu zužuje výber poistencov na voľbu „štát verzus neštát“ a otvára pálčivé otázky o konflikte záujmov pri vlastníctve poisťovní aj samotných nemocníc.  

Keď najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera oznámila kúpu svojho menšieho konkurenta – Union zdravotnej poisťovne –, verejná diskusia sa okamžite stočila k pacientom. Odborníci sa však zhodujú na jednom: bežný poistenec túto zmenu krátkodobo takmer nepocíti. Zmluvy bežia ďalej, benefity sú nateraz garantované a prechod kmeňa z jednej poisťovne pod druhú bude skôr administratívnou záležitosťou. Skutočné zemetrasenie sa preto neodohrá v ambulanciách, ale v samotných základoch slovenského zdravotníckeho trhu.

Pacientov zaujíma, či neprídu o benefity, či sa nezhorší ich prístup k zdravotnej starostlivosti, a čo všetko sa pre nich po novom mení.image
Prečítajte si tiež:

Odchod holandskej skupiny Achmea zo zdravotného poistenia po dvoch dekádach znamená, že systém troch zdravotných poisťovateľov na Slovensku sa definitívne končí. Trh s verejným zdravotným poistením sa zužuje na dvoch dominantných hráčov. Na jednej strane bude stáť štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) a na druhej súkromná Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta. Obe poisťovne budú mať takmer identický, a to približne polovičný podiel na trhu.

Zisťovali sme, kto bude po novom diktovať ceny lekárom, kam reálne odtečú peniaze z nášho poistenia a či štát vôbec dokáže ustrážiť situáciu, keď si obaja hráči budú platiť svoje vlastné nemocnice.

Posilnený „mačkopes“ namiesto riešenia

Zdravotnícky analytik Martin Smatana približuje, že slovenský model verejného zdravotného poistenia bol v roku 2004 postavený na teórii manažovanej konkurencie. Predpokladal, že viacero poisťovní bude súťažiť o poistenca kvalitou nákupu zdravotnej starostlivosti.

Tento koncept sa však nikdy naplno nerozbehol. „Mali sme jednu dominantnú štátnu poisťovňu a dve menšie súkromné. Postupné legislatívne zásahy zároveň odstránili nástroje na reálnu súťaž – chýba pripoistenie, nominálne poistné a selektívna kontraktácia je obmedzená regulovanou sieťou,“ menuje odborník.

Generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár (vľavo) a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultanimage
Prečítajte si tiež:

Z týchto dôvodov sa systém nepodarilo dotiahnuť smerom k reálnej konkurencii, avšak nedošlo ani k priznaniu, že chceme unitárny systém. Namiesto toho vznikol hybrid, ktorý Smatana nazýva „mačkopsom“: formálne pluralitný systém bez trhových prvkov, ktorý kombinuje nevýhody oboch svetov.

Rozhodnutie Dôvery podľa odborníka tento stav nerieši. Práve naopak, dramaticky ho vyostruje. Zúženie trhu na dvoch rovnocenných hráčov odhaľuje, že regulačné pravidlá, ktoré ako-tak fungovali pri troch subjektoch, sú pre duopol absolútne nepostačujúce.

„Pre poistenca to znamená, že výber sa redukuje na binárnu voľbu ‚štát verzus neštát‘, oslabí sa konkurenčný tlak, ktorý medzi troma hráčmi vytváral priestor na inovácie aj benefity, a zároveň sa oslabí aj pozícia poskytovateľov či samotného ministerstva zdravotníctva,“ varuje Smatana.

Stratí štátna VšZP svoj ochranný štít?

Fúzia dvoch súkromných poisťovní bude mať obrovský nepriamy dosah aj na štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Tá doteraz ťažila zo svojej masívnej dominancie, hoci dlhodobo zápasí so stratami a odlivom poistencov (len k začiatku roka 2026 prišla o ďalších 26-tisíc klientov).

Hovorkyňa VšZP Danka Capáková ubezpečuje, že pre poistencov sa nič nemení: „Všeobecná zdravotná poisťovňa bude pre svojich poistencov aj naďalej stabilným, zodpovedným a predvídateľným partnerom v zdraví, a to aj v tých najnáročnejších situáciách, v prípade tých najzávažnejších diagnóz.“

Analytici však upozorňujú, že VšZP po fúzii stratí svoj neoficiálny status neohrozeného lídra a zostane úplne obnažená v priamom súboji s rovnako veľkým súkromným rivalom. „Budeme tu mať porovnanie jedna k jednej: štátna verzus súkromná poisťovňa pri takmer rovnakej veľkosti. Fúzia tento kontrast len zviditeľní,“ hovorí analytik Martin Smatana s tým, že kým zlúčená Dôvera má jasnú stratégiu, jednotného akcionára a konsolidované dáta, VšZP dlhodobo dopláca na chaotické riadenie, politické zásahy a opakovanú potrebu dofinancovania.

Ešte ostrejšie to pomenúva analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého problémy VšZP nesúvisia s veľkosťou jej kmeňa, ale so štátnym vlastníctvom a z neho vyplývajúcim neefektívnym riadením. „Union má jedného riaditeľa 12 rokov a Dôvera 14. Spočítajte si, koľko ich mala za tú dobu VšZP,“ vyzýva Vlachynský.

Kto bude diktovať ceny a podmienky lekárom?

S nárastom trhového podielu Dôvery na takmer polovicu (47,65 %) sa zásadne mení aj jej vyjednávacia sila voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak nemocnica či ambulancia neuzatvorí zmluvu so spojeným gigantom, v podstate zo dňa na deň príde o polovicu trhu.

Podľa Martina Smatanu to koncentruje moc rozhodovať o tom, kto na slovenskom trhu vôbec prežije. „Aj keď štát v posledných rokoch sprísnil reguláciu sietí, stále je tam veľa šedej zóny a nedopracovaných oblastí, čo vytvára viaceré potenciálne riziká,“ varuje analytik.

Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) potvrdzuje, že nová pozícia Dôvery si vyžiada zvýšenú pozornosť verejnosti aj úradov. „Dôvera získa ešte väčšiu vyjednávaciu silu a vplyv. To bude potrebné podrobne sledovať, aby to nezneužívala,“ upozorňuje Zachar. Dodáva, že hoci fúzia môže priniesť vyššiu efektívnosť cez úspory z rozsahu, hrozí aj presný opak – zníženie celkovej efektivity trhu pre slabší konkurenčný tlak.

(Poznámka: INEKO realizuje zdravotnícky projekt, ktorý podporujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union a spoločnosť Msquare. Donori nevstupujú do výstupov inštitútu INEKO.)

Generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár (vľavo) a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultanimage
Generálny riaditeľ Union zdravotnej poisťovne Michal Špaňár (vľavo) a generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan
Zdroj: Dôvera

Mierne odlišný pohľad prináša analytik Martin Vlachynský z INESS. Podľa neho netreba očakávať okamžitý tektonický zlom: „Pozícia Dôvery pri jednaniach s poskytovateľmi sa, samozrejme, o niečo posilní, nie je to však katastrofa, keďže Union mal doteraz len 13 % trhu.“ Vlachynský pripomína, že pre existenciu prísnej programovej vyhlášky ministerstva zdravotníctva je reálny vyjednávací priestor oboch strán už dnes pomerne úzky.

Slovenská lekárska komora (SLK) nateraz zachováva neutrálny postoj, no dvíha varovný prst. Zdôrazňuje, že zmluvy sú vecou dohody medzi poisťovňami a lekármi, no vývoj bude pozorne monitorovať.

„Dôležité bude najmä zachovanie férového a transparentného prístupu ku všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V prípade, že by došlo k závažnému narušeniu zmluvných vzťahov, zhoršeniu podmienok poskytovateľov alebo k ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov, SLK je pripravená aktívne vstúpiť do odbornej aj verejnej diskusie,“ varuje lekárska komora.

Vlastná poisťovňa aj nemocnice: Kam reálne potečú peniaze?

Strach z diktátu cien je však len špičkou ľadovca. Ešte pálčivejšou témou je takzvaná vertikálna integrácia – teda stav, kedy obaja megahráči vlastnia nielen poistencov, ale aj samotné zdravotnícke zariadenia, v ktorých liečia:

  • Štát vlastní dominantnú VšZP a zároveň spravuje najväčšie koncové, univerzitné a fakultné nemocnice.
  • Finančná skupina Penta kontroluje spojenú Dôveru, no zároveň vlastní najväčšiu sieť regionálnych nemocníc, polikliník, ambulancií, laboratórií a lekární.

Martin Smatana upozorňuje, že pri takmer polovičnom podiele Dôvery na trhu už otázka možných konfliktov záujmov, transferových cien a prioritného zazmluvňovania vlastných nemocníc na úkor konkurencie prestáva byť len teoretickou obavou. „Bez posilnenia dohľadu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nad kontraktáciou v integrovaných skupinách sa reálna efektivita systému nebude dať merať. Budeme ju len tušiť,“ tvrdí analytik.

Nemocnica Boryimage
Nemocnica Bory
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský vníma toto prepojenie ako zásadnú hrozbu pre verejné financie a pacientov. „Finančná skupina Penta vlastní najväčšiu sieť lekární, nemocnice, laboratóriá, ambulancie, polikliniky a má ju kontrolovať jej vlastná poisťovňa?“ pýta sa Visolajský.

V tejto súvislosti pripomína aj staršie kauzy: „Podľa medializovaných informácií sa najväčší tunel v histórii slovenského zdravotníctva – vytiahnutie vyše pol miliardy eur z poisťovne – udial práve v súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera patriacej finančnej skupine Penta.“ Posilnenie tejto skupiny v zdravotnom poistení preto LOZ označuje za jednoznačne zlú správu – ako pre zdravotníctvo, tak aj pre pacientov.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová však upokojuje emócie a hovorí, že toto prepojenie tu bezproblémovo funguje už desiatky rokov. Odmieta tiež obavu, že by poisťovňa mohla pacientov nútiť chodiť výhradne do nemocníc Penty. „Poisťovňa nemá nástroje, ako ‚tlačiť‘ poistenca do niektorej špecifickej nemocnice. Na plánované operačné výkony sú stanovené zákonné normy,“ vysvetľuje Lévyová s tým, že pacient má vždy slobodnú možnosť výberu akéhokoľvek zazmluvneného zariadenia.

Na protimonopolný úrad sa nespoliehajte

Zásadnou otázkou zostáva, ako sa k tejto obrovskej transakcii postavia štátni regulátori. Mnoho poistencov – či už tých, ktorí boli spokojní v Unione alebo tých, ktorí sa obávajú následkov nového duopolu – sa aktuálne spolieha na zásah Protimonopolného úradu (PMÚ). Ten však pre Aktuality.sk priblížil, že do tejto obrovskej transakcie vôbec nezasiahne. Dôvody sú tri a ukazujú, ako sa aktéri fúzie vopred poistili:

1. Chýba oficiálny podnet

Úradu nebolo doručené oznámenie o koncentrácii. „Posudzovanie koncentrácií je návrhovým konaním, čo znamená, že PMÚ nemôže začať posudzovať koncentráciu z vlastnej iniciatívy, ale len na základe návrhu či oznámenia zo strany účastníka koncentrácie,“ ozrejmila hovorkyňa úradu Lívia Cseresová.

Zdá sa však, že zástupcovia Dôvery a Unionu sa v tomto smere poistili. Cseresová potvrdila, že PMÚ v uplynulých mesiacoch kontaktovali, aby zistili, či je vôbec potrebné oznámiť úradu koncentráciu. S odvolaním sa na starší verdikt Európskeho súdneho dvora tvrdili, že verejné zdravotné poistenie na Slovensku nie je klasickým podnikaním, a preto Union nespĺňa definíciu podnikateľa.

2. Poisťovňa nie je podnikateľ

Tým sa dostávame k ďalšiemu dôvodu, prečo bude PMÚ pravdepodobne z rozhodovania úplne vynechaný. Úrad je totiž podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže oprávnený posudzovať len koncentrácie podnikateľov. Účastníci konania podľa Cseresovej predložili podklady, ktoré dokazujú, že situácia sa od vydania spomínaného rozsudku nezmenila.

3. Priveľké obraty

Ak by sme však aj tieto dva dôvody opomenuli a išlo by o posudzovanie koncentrácie klasických podnikateľov, podľa hovorkyne by ju tak či tak neposudzoval PMÚ. „Vzhľadom na obraty účastníkov by transakcia spadala do výlučnej právomoci Európskej komisie, čím je právomoc PMÚ konať vylúčená. Podľa našich informácií sa účastníci koncentrácie obrátia na Európsku komisiu so žiadosťou o prednotifikačné kontakty,“ dopĺňa Cseresová.

Protimonopolný úrad SRimage
Protimonopolný úrad SR
Zdroj: TASR

Celá ťarcha kontroly tak padá na plecia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Ten síce oficiálnu žiadosť o posúdenie zatiaľ neeviduje, no pri jej posudzovaní mieni ísť do hĺbky. Úrad bude striktne požadovať preukázanie toho, ako bude zabezpečený prechod poistencov, kontinuita zmluvných vzťahov a najmä stabilita celého systému.

Úrad zároveň dopredu odmieta akýkoľvek časový nátlak: „Úrad nie je orgánom ochrany hospodárskej súťaže. V rozsahu svojich zákonných kompetencií vyhodnotí všetky relevantné skutočnosti. Úrad nebude pracovať pod časovým tlakom. Pri takejto významnej transakcii je podstatnejšie dôkladné posúdenie všetkých rizík než rýchlosť rozhodovania,“ odkázal ÚDZS.

Ministerstvo zdravotníctva ako hlavný regulátor pripomína, že ide o transakciu dvoch súkromných firiem, ktoré však spravujú verejné peniaze. Rezort deklaruje pripravenosť tvrdo zakročiť, ak by hrozilo zneužitie zdrojov.

„Ministerstvo zdravotníctva ako regulátor trvá na tom a je pripravené využiť všetky svoje zákonné kompetencie na to, aby každé euro z verejného zdravotného poistenia bolo vynaložené vo verejnom záujme, v prospech pacientov a aby bolo zabezpečené stabilné a udržateľné poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ uvádza rezort.

Útek holandského vlastníka ako vizitka nášho štátu?

Odchod holandskej skupiny Achmea, ktorá na Slovensku vlastnila Union celých 20 rokov, vnímajú analytici ako zdrvujúce vysvedčenie pre slovenské podnikateľské prostredie.

Martin Vlachynský pripomína, že keď Achmea v roku 2006 prichádzala, očakávala stabilný reformný systém inšpirovaný holandským modelom manažovanej konkurencie. Spočiatku sa zdalo, že si skutočne príde na svoje – Union mal skvelý štart, keď v priebehu jednej kampane získal skoro pol milióna poistencov. Navyše, na slovenské dvere klopali ďalší zahraniční investori so záujmom o náš trh, pripravovalo sa pripoistenie a budúcnosť bola ružová.

„Voľbami v roku 2006 sa však všetko zmenilo. Nastalo obdobie neustálych vyhrážok znárodnením, zakazovania zisku a extrémnej regulačnej neistoty, keď sa v priemere robilo 33 zmien kľúčových zákonov ročne,“ spomína analytik INESS. Achmea podľa neho nakoniec pochopila, že na Slovensku neslúži ako štandardný investor, ale len ako vítaný politický hromozvod na zlyhania štátu v zdravotníctve. „Teraz našla cestu von,“ dodáva trpko Vlachynský.

Martin Smatana s týmto hodnotením súhlasí. Malý trh, permanentné regulačné a politické riziko a nemožnosť rásť sú podľa neho postačujúcimi dôvodmi na to, aby si dal holandský akcionár dokopy dve a dve. „Odchod Achmey je aj vysvedčením pre slovenské podnikateľské prostredie v zdravotníctve. Za 20 rokov sme nedokázali vytvoriť podmienky, v ktorých by tu chcel seriózny zahraničný investor v zdravotnom poistení zostať, nieto sem vstúpiť,“ konštatuje Smatana.

Aj Dušan Zachar z INEKO sa domnieva, že holandský investor bol unavený z nekompetentných, selektívnych a vysoko spolitizovaných zásahov štátu do trhu verejného zdravotného poistenia. „Pohár pretiekol, v takomto prostredí už nevideli dostatočný potenciál na rozvoj svojho podnikania a nemali silu ďalej bojovať s veternými mlynmi,“ hovorí analytik.