Štatisti zverejnili kruté čísla. Pozrite si, koľkí z nás si nemôžu dovoliť bežné veci

Viac ako štvrtina obyvateľov Slovenska si nedokáže finančne poradiť s neočakávaným výdavkom vo výške 461 eur a takmer tretina si nemôže dovoliť ani týždňovú dovolenku mimo domova. Vyplýva to z najnovších údajov Štatistického úradu SR.  

Hoci sa materiálna situácia domácností medziročne zlepšila, takmer 376-tisíc ľudí naďalej čelí závažnému materiálnemu a sociálnemu nedostatku. Mimoriadne výrazné sú rozdiely medzi západom a východom krajiny.

Nečakaná oprava auta, pokazenej práčky či iný neplánovaný výdavok môže výrazne zasiahnuť rodinný rozpočet. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR nedokáže výdavok vo výške 461 eur pokryť 26 percent obyvateľov Slovenska.

Ešte väčšia časť populácie si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova. V roku 2025 sa tento problém týkal 29,1 percenta obyvateľov.

Vyplýva to z európskeho zisťovania EU SILC 2025, ktorého výsledky zverejnil Štatistický úrad SR v piatok 16. októbra pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe.

Štatistici však zaznamenali aj pozitívny vývoj. Kým v roku 2024 si týždňovú dovolenku nemohlo dovoliť 33,4 percenta ľudí, vlani ich podiel klesol o 4,3 percentuálneho bodu.

Zlepšila sa aj schopnosť domácností čeliť neočakávaným výdavkom. V roku 2024 malo tento problém 28,2 percenta obyvateľov, v roku 2025 už 26 percent.

Problémom je aj jedlo či výmena nábytku

Finančné obmedzenia sa netýkajú iba dovoleniek alebo nečakaných výdavkov.

Takmer pätina obyvateľov Slovenska (19,6 percenta) uviedla, že si nemôže dovoliť nahradiť opotrebovaný nábytok novým.

Ešte závažnejším zistením je, že 14,2 percenta obyvateľov nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jedla s mäsom, kuracím mäsom, rybou alebo vegetariánskou alternatívou každý druhý deň.

Ďalších 9,3 percenta ľudí si nemôže dovoliť minúť každý týždeň malú sumu peňazí na vlastné potreby bez toho, aby sa museli s niekým radiť.

Približne 8,5 percenta obyvateľov žije v domácnostiach, ktoré si finančne nemôžu dovoliť automobil. Viac ako osem percent ľudí uviedlo, že nedokážu udržiavať vo svojom príbytku primerané teplo.

Problémy so splácaním hypotéky, nájomného, energií, pôžičiek alebo nákupov na splátky uvádzalo 7,3 percenta obyvateľov.

Výrazné rozdiely medzi regiónmi

Výsledky zisťovania odhalili výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Kým v Bratislavskom kraji si týždňovú dovolenku mimo domova nemôže dovoliť 13,3 percenta obyvateľov, v Banskobystrickom kraji je to až 37,2 percenta. Podobne vysoký podiel zaznamenali štatistici v Prešovskom kraji, kde ide o 36,4 percenta ľudí.

Ešte výraznejšie rozdiely sa ukazujú pri nedoplatkoch za bývanie, energie alebo pôžičky. V Bratislavskom kraji uviedlo tento problém 2,3 percenta obyvateľov, zatiaľ čo v Prešovskom kraji až 16,6 percenta. Ide teda o viac než sedemnásobný rozdiel.

Podobná situácia je pri schopnosti zabezpečiť si doma primerané teplo. V Bratislavskom kraji to nedokáže 2,4 percenta obyvateľov, v Prešovskom kraji 15,7 percenta, teda takmer každý šiesty človek.

Takmer 376-tisíc ľudí

Štatistický úrad sleduje aj takzvanú závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu.

Tento ukazovateľ zahŕňa obyvateľov, ktorí si z finančných dôvodov nemôžu dovoliť najmenej sedem z trinástich sledovaných potrieb. Okrem už spomínaných výdavkov sem patria napríklad aj nové oblečenie, pravidelné voľnočasové aktivity či stretnutia s priateľmi a rodinou.

V roku 2025 sa tento problém týkal siedmich percent obyvateľov Slovenska, teda takmer 376-tisíc ľudí. Oproti roku 2024, keď išlo o 7,6 percenta obyvateľov, nastalo mierne zlepšenie. Počet zasiahnutých ľudí sa medziročne znížil približne o 33-tisíc.

Dlhodobý vývoj však ukazuje, že Slovensko sa zatiaľ nevrátilo na najpriaznivejšiu úroveň spred niekoľkých rokov. V roku 2020 dosahovala miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie historické minimum 4,5 percenta. V nasledujúcich rokoch postupne rástla až na 7,6 percenta v roku 2024.

Najhoršia situácia je na východe

Najvyššiu mieru závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie zaznamenali štatistici v Prešovskom kraji, kde zasahuje 13,5 percenta obyvateľov. Nasleduje Košický kraj s 11,9 percenta.

Na opačnom konci rebríčka sú Bratislavský a Žilinský kraj. V oboch dosahuje tento ukazovateľ 1,9 percenta.

Znamená to, že podiel obyvateľov čeliacich závažnému materiálnemu a sociálnemu nedostatku je v Prešovskom kraji viac než sedemnásobný v porovnaní s Bratislavským a Žilinským krajom.

Údaje tak poukazujú na veľké regionálne rozdiely v životných podmienkach obyvateľstva aj napriek celkovému medziročnému zlepšeniu.

Štatistický úrad zároveň upozorňuje, že zisťovanie vychádza z odpovedí obyvateľov na otázky o tom, čo si ich domácnosti nemôžu dovoliť z finančných dôvodov. Nejde preto o priame meranie majetku či zostatkov na bankových účtoch.

Zisťovanie EU SILC sa uskutočňuje podľa spoločnej európskej metodiky a umožňuje porovnávať životné podmienky obyvateľov v jednotlivých členských štátoch Európskej únie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Štatistický úrad
chudoba
Slovensko
slováci
výdavky
dovolenka
analýza

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.