
Najskôr nahé Češky, potom neznámy plavec v jednom z najčistejších kútov Vysokých Tatier. Zdá sa, že nelegálne kúpanie pod štítmi sa túto sezónu stalo novou „atrakciou“, ktorá strážcom prírody narobila nielen vrásky, ale aj prácu navyše. Nedbanlivci si však neuvedomujú, aké dôsledky ich osvieženie môže mať.
Bezohľadnosť „tiež-turistov“ nemá hraníc, dvojica si opäť pleso pomýlila s kúpaliskom
Situácia v najznámejších lokalitách Vysokých Tatier dosiahla kritický bod. Najnovší dôkaz ignorantstva a bezohľadnosti prišiel zo Zeleného plesa, kde sa kúpala dvojica ľudí, muž a žena.
Zdroj:
tatry_official
Okolie niektorých tatranských plies sa začína podobať na čakárne u lekára. Namiesto množstva oznamov na dverách ako „neklopať, počkajte na sestričku“ sa tam ocitli nahustené tabuľky „zákaz vstupu a kúpania“.
„V lokalite Skalnatého plesa strážcovia národného parku osadili nové informačné tabule a vyznačili prístupové miesta k vode, aby návštevníkov upozornili na zákaz kúpania v tatranských plesách,“ informovalo ministerstvo životného prostredia.
Množstvo nápisov a zábrany síce do prostredia pod vysokými štítmi vizuálne nezapadajú, no podľa envirorezortu majú svoj efekt a osvedčili sa aj v poľskom Tatranskom národnom parku. „Za priestupky na úseku ochrany prírody a krajiny je možné ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní do výšky 300 eur a v priestupkovom konaní do výšky 3 319,39 eur,“ dodal rezort.
Napriek dvojjazyčným upozorneniam sa stále nájdu návštevníci, ktorí aj dobre viditeľné zákazy obchádzajú. Za ich jednu fotku a pár desiatok lajkov by však citlivý ekosystém platiť nemusel. Čo spôsobujú svojou nedbanlivosťou?
V článku sa dočítate:
-
v čom je voda v plesách výnimočná,
-
čo z ľudského tela končí vo vode a ani o tom nemusíme vedieť,
-
aké organizmy sú ohrozené ľudským kúpaním,
-
prečo sa nespoliehať na frázu „veď sa okúpem iba raz“,
-
či sú plesá pod väčším náporom ako kedysi.
Pleso verzus bežné jazero
Na slovenskej strane Tatier sa nachádza viac ako 200 plies. Ich hydrologickému výskumu sa odborne venuje limnologička Kristína Hrivnáková. Ako vysvetlila, voda, ktorá sa v nich nachádza dnes, už nepochádza priamo z roztopeného ľadovca, ale zo zrážok. Na ich hodnote to nič nemení. Práve naopak. Podľa Hrivnákovej ide o veľmi citlivé prostredie, v ktorom sú organizmy prispôsobené špecifickým podmienkam.
Od „bežných“ jazier, ktoré ležia na nížinách, sa výrazne líšia. Väčšinou ide o malé vodné plochy, tie vyššie položené často nemajú prítok ani povrchový odtok. Voda v nich preto podľa odborníčky obsahuje prirodzene málo živín. Horské podnebie zároveň vplýva na nízke teploty a dlhé obdobie, počas ktorého sú pokryté ľadom. Navyše, nachádzajú sa v prostredí, ktoré je relatívne vzdialené od priameho ľudského vplyvu.
Vďaka kombinácii spomínaných faktorov sú podľa odborníčky výbornými ukazovateľmi zmien, ktoré sa odohrávajú v širšom prostredí. To, čo môže byť v „obyčajnom“ jazere relatívne zanedbateľné, môže mať v malom vysokohorskom plese oveľa väčší význam.
„V minulosti boli napríklad tatranské plesá významnými ukazovateľmi vplyvu kyslých dažďov a diaľkového prenosu znečistenia z priemyselných oblastí, keďže horský masív Tatier predstavuje prirodzenú prekážku pre vzduchové masy,“ priblížila. Dnes sú cenné pri sledovaní prejavov klimatických zmien, ako sú teplotné výkyvy, dĺžka ľadovej pokrývky alebo extrémne zrážky.
České turistky sa otužovali v chránenom tatranskom plese
Zdroj:
tatry_official / X
Čo z tela zostáva vo vode
Hrivnáková pritakáva, že počas horúcejších dní je kúpanie v jazerách samozrejmou a vyhľadávanou činnosťou. V prípade plies je však situácia iná a zásahy, ktoré sa javia ako malé, môžu mať vo vysokohorskom prostredí väčší význam.
Pri kúpaní sa dostávajú do vody látky priamo z ľudského tela. Či už je to pot, kožný maz alebo častice odumretej kože. V lese je toho, čo človek po sebe vo vode zanechá, ešte viac. Do plesa sa pri kúpaní zanášajú zvyšky opaľovacích krémov, kozmetiky či repelentov proti hmyzu, a ak sa človek okúpe v oblečení, tak aj syntetické látky.
„Niekedy sa, žiaľ, stretávame aj s tým, že sa ľudia v plesách umývajú šampónom či inými prípravkami. Do vody sa môžu dostať aj mikroorganizmy pochádzajúce z ľudského tela. Z pohľadu plesa ide o látky, ktoré sa tam prirodzene vyskytujú vo veľmi malom množstve alebo vôbec,“ opísala. Pre citlivé organizmy, ako sú bezstavovce či zooplanktón, však môžu byť škodlivé.
Hrivnáková podotkla, že pri krémoch sa riziká nekončia. Okrem chemického a biologického vplyvu sa kúpaním fyzicky narúša prostredie lesa. „Pohyb ľudí na brehu a vstup do vody môže prispievať k erózii brehov, poškodeniu pobrežnej vegetácie, rozvíreniu sedimentu a narúšaniu prostredia, v ktorom žijú vodné organizmy,“ vymenovala.
Dôležitý je podľa nej celý potravový a ekologický systém. Zmena podmienok sa totiž môže následne prejaviť aj vo vzťahoch medzi jednotlivými časťami ekosystému. „Okrem toho plesá v blízkosti turistických chát sú často ich vodnými zdrojmi. Paradoxne ide často práve o lokality, kde sa ľudia kúpu najčastejšie,“ doplnila.
Kúpe sa čoraz viac turistov
Keď sme sa Hrivnákovej spýtali, či sa na plese objavia škody už po jednom ľudskom kúpaní, upozornila, že odpoveď je komplexnejšia. „Jedno okúpanie jedného človeka pravdepodobne nespôsobí merateľnú zmenu fungovania celého ekosystému. Rozhodujúci je však najmä kumulatívny účinok. A práve ten môžeme v súčasnosti sledovať – pribúda prípadov, keď sa v turisticky prístupných plesách, v blízkosti chodníkov a chát osviežuje a kúpe čoraz viac turistov,“ podotkla.
Nie je pritom žiadnou novinkou, že sa turisti kúpu tam, kde je to zakázané. Známy je medializovaný prípad spred štyroch rokov, keď do chladnej vody Studeného potoka mimo turistického chodníka vliezla bývalá poslankyňa hnutia Igora Matoviča Romana Tabaková. Slovenská inšpekcia životného prostredia jej vtedy dala pokutu 500 eur a priblížila, že sankcia súvisela aj s verejnou propagáciou skutku.
Uvažovať spôsobom „veď ja sa iba raz okúpem, tým predsa nič nepokazím“, tak podľa Hrivnákovej nie je celkom správne. Do veľhôr totiž nechodia ľudia sporadicky a sami, ale počas celého roka. „Tatry sú malé a veľmi intenzívne navštevované územie a to, čo sa zdá ako zanedbateľný zásah jednotlivca, sa pri veľkom počte návštevníkov násobí,“ poukázala.
Nedá sa podľa nej ani jednoducho povedať, že po určitom počte dní alebo mesiacov sa ekosystém po narušení „vráti do pôvodného stavu“. Každé pleso je iné a závisí to od jeho veľkosti, hĺbky, biologického stavu, ale aj od intenzity a dĺžky narušenia. „Ak by sa kúpanie stalo bežnou súčasťou návštevy Tatier, išlo by o pravidelný opakovaný tlak na citlivé ekosystémy,“ poznamenala.
Predstava, že plesá a ich okolie sú ako prírodné kúpaliská, je mylná. Zopakovala, že dôležité je ich vnímať ako citlivé a vzácne ekosystémy. „To, že voda vyzerá čisto a láka na kúpanie alebo osvieženie, ešte neznamená, že je vhodné ju takýmto spôsobom využívať. Pri takýchto citlivých systémoch je dôležité zásahom predchádzať, a nie čakať, kým sa negatívne zmeny prejavia,“ doplnila.
Foto:FB/Tatranský národný park
Vo Vysokých Tatrách pribudli zábrany aj informačné tabuľky.
Takmer ako na pláži
Fotografie preplnených turistických chodníkov navodzujú dojem, že hory vrátane plies sú dnes pod väčším tlakom ako pred rokmi. Hrivnáková sa domnieva, že návštevnosť Tatier bola počas letných sezón vysoká už v minulosti, a to najmä vzhľadom na veľkosť pohoria. Často si podľa nej neuvedomujeme, aké malé územie skutočne zaberajú.
Kým napríklad Alpy sa tiahnu cez približne 200-tisíc kilometrov štvorcových, na slovenskú časť Tatier pripadá 640 kilometrov štvorcových. „Aj na historických fotografiách spred 30 a viac rokov, keď sa dovolenkovalo predovšetkým doma, môžeme vidieť veľké množstvo turistov v okolí plies – niekedy to tam naozaj vyzerá takmer ako na pláži,“ poukázala.
To, čo sa podľa nej výrazne mení, je spôsob, akým sa Tatry a ich príroda využívajú a prezentujú. Nad úctou k prírode vyhráva predstava úspechu pred virtuálnymi priateľmi. Spoločnosť by si podľa jej slov, naopak, mala vážiť a chrániť horské prostredie a premýšľať nad tým, akú stopu po sebe ako návštevníci zanecháme.
„Mám tiež pocit, že v niektorých prípadoch sa vytráca prirodzený rešpekt k vysokohorskému prostrediu a všeobecne k prírode v prospech zážitku, fotografie alebo videa, ktoré má zaujať tisíce ďalších ľudí na sociálnych sieťach. Práve k takémuto správaniu môže patriť aj kúpanie v priezračnom plese s panoramatickým výhľadom,“ dodala.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Vysoké Tatry
pleso
zákaz kúpania
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
