Stopa od „cyperských“ kamier vedie k mužovi, ktorý na Slovensko doviezol ruské radary
obchodnyregister
2026.08.07.
Mieria na naše cesty kamery s rodokmeňom Nikózia-Slovensko-Petrohrad?
Ministerstvo vnútra má na stole novú kauzu: na slovenské cesty montuje ruské kamery na meranie rýchlosti, ktoré prišli cez cyperskú schránkovú firmu bez histórie.
Rezort vnútra spočiatku ruský pôvod nových stacionárnych meračov rýchlosti odmietal. Tvrdil, že z certifikátu Slovenského metrologického ústavu vyplýva, že výrobcom nie je ruská firma – meno výrobcu, model ani číslo certifikátu však vo svojom stanovisku nezverejnil.
Po sérii medializovaných zistení rezort ustúpil od pôvodných vyhlásení a dal pôvod aj bezpečnosť zariadení preveriť. Preukázať, že radary nepredstavujú riziko, má podľa ministerstva jeho zmluvný dodávateľ, spoločnosť Soitron. O posudok chce rezort požiadať aj Národný bezpečnostný úrad a do jeho ukončenia systém o ďalšie rovnaké zariadenia nerozšíri.
Podľa dostupných informácií ide o radar typu Nero R-One – ako jeho výrobca (v prípade slovenského kontraktu) vystupuje cyperská spoločnosť Sodasus Ltd. No a práve okolo nej sa vinie reťaz nezvyčajných vzťahov, ktorá vedie z cyperskej Nikózie cez Bratislavu do ruského Petrohradu.
Cyperská schránka na slovenských serveroch
Firma Sodasus Ltd. je zapísaná v cyperskom obchodnom registri, no v dostupných záznamoch za spoločnosťou nevidno žiadneho reálneho vlastníka, ani históriu v priemysle: pôsobí ako čistá schránka, akých na ostrove sídli mnoho. Pri tejto schránkovej firme sa spomínaako akcionár iba spoločnosť Fidesta Management, ktorej biznisom je práve zakladanie a správa firiem na Cypre. Inak povedané: v registri je vidieť poskytovateľa služby, nie majiteľa firmy.
Zistenie, že ide o čistú schránku, potvrdzuje ďalší nález. Zo záznamu z portálu vipbrok.com, ktorý sprostredkúva predaj firiem, bola spoločnosť v minulosti Sodasus na predaj – ponúkali ju za 12-tisíc eur.
Deklarovaný výrobca technológie, ktorú štát zastúpený rezortom Matúša Šutaja Eštóka montuje na naše cesty a bude spracúvať údaje o vodičoch, teda menil majiteľa za sumu, ktorá je obvyklú pri prázdnych schránkach, nie pri priemyselných podnikoch.
Hoci ide o cyperskú schránkovú firmu, aktuálne má celkom zjavne už aj slovenské pozadie – prvá stopa o tom má technický charakter. Webová stránka Sodasusu totiž nebeží na cyperskej ani inej zahraničnej infraštruktúre, ale na serveroch slovenskej spoločnosti Websupport.
Ponuka na odpredaj cyperskej firmy Sodasus na webe Vipbrok.com
Zdroj: vipbrok.com
Druhá stopa je administratívna a podstatne dôležitejšia. O typové schválenie „cyperských” kamier Nero na Slovensku požiadala malá bratislavská IT firma it-s. V Obchodnom registri je ako osoba stojaca za spoločnosťou uvedený Pavol Marcina. Na profesionálnej sieti LinkedIn sa však ako CEO – teda generálny riaditeľ – spoločnosti it-s prezentuje iný človek: Ján Vigaš z Bratislavy.
Redakcia sa Jána Vigaša písomne opýtala, akú funkciu v spoločnosti it-s zastáva, aký je jeho vzťah k cyperskej Sodasus a kto je skutočným výrobcom kamier Nero. Odpovedal, že sa k otázkam vyjadrovať nebude. „K otázkam sa vyjadrovať nebudem a ubezpečujem Vás, že všetky moje kroky boli a sú v súlade so zákonom,“ uviedol Vigaš.
Od Cordonu k Nero
Meno Jána Vigaša nie je v tomto odvetví nové. Dlhé roky pôsobil ako generálny riaditeľ spoločnosti NetPoint. A práve táto firma NetPoint dala v roku 2020 na Slovensku typovo schváliť merač rýchlosti Cordon. Ako jeho výrobca je v danom certifikáte uvedená spoločnosť Simicon Ltd. z Ruskej federácie.
Ide o ten istý prístroj na meranie rýchlosti, ku ktorému opozičné Progresívne Slovensko prirovnáva zariadenia montované dnes na slovenských cestách a pri ktorom hovorí o takmer úplnej vizuálnej zhode.
Spomeňme ešte jeden detail, ktorý vyplýva z porovnania z certifikačných podkladov: záznamy z merania kamier Cordon a Nero sú takmer identické. To samo o sebe ešte nie je dôkazom o zhodnom výrobcovi – mohlo by ísť o rovnakú metodiku merania alebo o prevzatú dokumentáciu. V kombinácii s ostatnými zisteniami však ide o ďalší bod, ktorý ministerstvo vnútra doteraz nevysvetlilo.
Prečítajte si tiež:
Zhrnuté: rovnaký človek, ktorý pred šiestimi rokmi doviedol k slovenskej certifikácii ruský Cordon, sa dnes prezentuje ako šéf firmy, ktorá k certifikácii doviedla „cyperské” Nero.
Prepojenia za kontroverznými kamerami
Zdroj: Aktuality.sk
V prvej firme skončil neslávne
Vigašovo pôsobenie v spoločnosti NetPoint (ktorá dala u nás certifikovať ruské radary Cordon) sa nedávno neslávne skončilo. Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti prijalo 29. júna 2026 stopercentnou väčšinou hlasov uznesenie, ktorým ho odvolalo z funkcie predsedu predstavenstva.
V zápisnici, ktorú má redakcia k dispozícii, sa ako dôvod Vigašovho odvolania uvádza, že „svoju funkciu nevykonáva s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami Spoločnosti a všetkých jej akcionárov”. Nasleduje sedembodový zoznam výhrad majoritného akcionára. Podľa neho Vigaš riadne neviedol účtovníctvo a neevidoval došlé faktúry, z prostriedkov spoločnosti financovať nákupy osobných vecí a služieb, vykazoval fiktívne služobné cesty a schvaľoval ich aj podriadeným, skresľovať dochádzku zamestnancov a ako jediný člen štatutárneho orgánu s prístupom k bankovému účtu nerealizovať platby a zrušil prístup k účtu splnomocnenej osobe.
Akcionár mu ďalej vyčítal, že osobnými návštevami u dodávateľov a klientov a rozosielaním listov poškodzoval dobré meno spoločnosti, a že umožnil okamžité skončenie pracovných pomerov všetkých zamestnancov vrátane zodpovedných zástupcov za vybrané živnosti, čím firmu podľa zápisnice zo dňa na deň paralyzoval.
Treba dodať, že to boli tvrdenia majoritného akcionára zaznamenané v zápisnici, nie závery súdu či orgánov činných v trestnom konaní. No a Vigaš ich priamo na valnom zhromaždení odmietol.
Podľa zápisnice uviedol, že funkciu vykonával riadne a v súlade so zákonom a že firmu neohrozil. Bránil sa tým, že naopak, funkciu nemohol riadne vykonávať, pretože mu boli odobraté všetky prístupy do firmy, k dokumentácii, k mailovým adresám aj k mobilnému telefónu. Dodal, že sa funkcie predsedu predstavenstva vzdal písomne už skôr a spoločnosti bolo vzdanie sa doručené 18. mája 2026. S odvolaním preto súhlasil, s uvedenými dôvodmi však nie.
Dlh voči štátu a previerka NATO
Spoločnosť NetPoint sa v roku 2025 dostala do problémov keď jej finančná správa vyrubila daňový nedoplatok vo výške viac ako 100-tisíc eur. Malo ísť o daňové obdobie roku 2018. Spoločnosť sa kvôli nedoplatku obrátila aj na súd.
Z uznesenia správneho súdu vyplýva, že táto spoločnosť sa súdila o odkladný účinok správnej žaloby ktorou v júni 2025 napadla na súde rozhodnutie vedúce k daňovému nedoplatku. Firma argumentovala, že bez odkladného účinku jej okamžite vzniká daňový nedoplatok a s ním existenčný problém.
Firma otvorene pomenovala dva problémy, ktoré jej z toho vyplynuli. Prvým bol fakt, že nedoplatok ju automaticky vylučuje z verejného obstarávania zákazky, o ktorú mala zjavne záujem – išlo o dodávku röntgenových kontrolných zariadení pre jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach (oficiálny názov bol: „Prevádzka, oprava a údržba batožinových prehliadačov pre EBO a EMO”)
No a druhým problémom bola hrozba, že stratí povolenie na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a tým aj kontrakty s obchodnými partnermi JK Storm a MSM Export, ktorí jej podľa listov z apríla 2025 avizovali záujem o nákup.
V tom istom podaní NetPoint uvádza, že je držiteľom povolenia Ministerstva hospodárstva na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a zároveň potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa vydaného Národným bezpečnostným úradom, a to na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami do stupňa „TAJNÉ”, „NATO SECRET” a „EU SECRET”.
Boli pri summite Bush-Putin
Firma sa pritom dlhodobo prezentuje, že už mala bezpečnostné zákazky. Na svojej webovej stránke sa NetPoint pochválil, že svoje služby poskytoval napríklad aj počas summitu amerického a ruského prezidenta Georgea W. Busha a Vladimira Putina v Bratislave vo februári 2005.
Pri bilaterálnom stretnutí tejto úrovne pritom dodávateľov bezpečnostných prvkov a činností neschvaľuje len hostiteľský štát, podliehajú aj previerkam zo strany bezpečnostných služieb oboch delegácií. Firma na svojej stránke neuvádza, aké konkrétne služby na spomínanom vrcholovom diplomatickom podujatí poskytla, ani informáciu, kto ich objednal. Signalizuje to však, že minimálne v roku 2005 bol NetPoint spolu s Vigašom prijateľným partnerom pre Rusko a jeho bezpečnostné služby.
Vlastný životopis Jána Vigaša na profesnej sieti LinkedIne obsahuje aj riadok, ktorý sa v tomto kontexte nedá prehliadnuť. V rokoch 2005 až 2019 mal podľa neho pôsobiť vo funkcii „chairman” spoločnosti Telnet Moscow.
Pracovná história Jána Vigaša podľa jeho profilu na sieti LinkedIn
Zdroj: LinkedIn/Ján Vigaš
Redakcii sa nepodarilo zistiť, o aký subjekt ide, kde je registrovaný ani čím sa zaoberá – firmu s týmto názvom sme v dostupných registroch a databázach nedohľadali. Vigaš teda vo vlastnom profile uvádza, že takmer pätnásť rokov viedol spoločnosť, o ktorej neexistujú verejne overiteľné doklady – a to v období, keď súbežne pôsobil v slovenskom NetPointe.
Príspevok Jána Vigaša na sociálnej sieti
Zdroj: FB/Jan Vigas
Úplne paradoxne vyznieva aj fakt, že zatiaľ čo spoločnosť NetPoint získala previerku stupňa NATO Secret – teda spôsobilosť oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami Severoatlantickej aliancie, jej vtedajší šéf Vígaš na svojom facebookovom profile zverejňoval aj príspevky proti aliancii.
Ide o jeho súkromné názory, na ktoré má právo. V spojení s firmou, ktorá držala previerku na stupeň NATO Secret a na Slovensko uvádzala ruskú meraciu techniku, sú však relevantným faktom.