Stopka pre ruský plyn cez Ukrajinu sa vracia ako bumerang. Slovensko platí za prázdne rúry a susedia na nás tlačia

Slovensko sa pre drahú prepravu plynu dostalo pod paľbu susedov. Prepravca Eustream chce od januára zdražiť prepravu až o 62 percent, pretože po zastavení tranzitu cez Ukrajinu tečie jeho potrubiami len zlomok niekdajšieho plynu. Proti sú domáce fabriky aj veľkí zahraniční hráči, ktorí varujú, že plyn začne Slovensko obchádzať.  

Eustream, ktorý prevádzkuje slovenské diaľkové plynovody a ktorého nepriamo väčšinovo vlastní štátny podnik SPP, no riadi skupina EPH, prepravil v roku 2024 podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) približne 17,8 miliardy kubických metrov plynu. Vlani to bolo už len okolo 5,4 miliardy, hoci sieť zvládne až 90 miliárd kubíkov ročne. Podnik preto už minulý rok žiadal zvýšiť poplatky za prepravu plynu o 70 percent.

Regulátor, ktorý ceny v energetike stanovuje, mu však od mája povolil len desať percent. Téma sa na stôl vrátila pre novelu zákona, podľa ktorej musí Eustream od júla 2026 predkladať cenový návrh každý rok. „ÚRSO tento rok už raz o prakticky rovnakom návrhu rozhodol. Odvtedy sa principiálne nezmenilo nič na argumentoch ani jednej strany,“ priblížil pre Pravdu energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár.

Údržba potrubí, pohon kompresorových staníc či meracia technika stoja Eustream približne rovnako, či ním tečie 18 alebo päť miliárd kubíkov plynu. Keď objemy klesnú na menej ako tretinu, rovnaký účet sa rozdelí medzi oveľa menej plynu a preprava každého kubíka zdražie. Domáce fabriky pritom spotrebúvajú podobne ako predtým, a tak nerozumejú, prečo majú zrazu platiť viac.

Prepravca zas tvrdí, že sieť musí udržiavať v chode bez ohľadu na to, koľko plynu ňou prúdi. „Ak by prepravné ceny stanovoval zákazník, išli by pravdepodobne skôr smerom k nule. Ak by však cena za prepravu bola veľmi nízka, prepravca plynu by mohol zbankrotovať,“ upozorňuje odborník na energetiku Andrej Hanzel.

Slovensko na vedľajšej koľaji?

K návrhu Eustreamu sa do konca augusta vyjadrilo 16 firiem a organizácií. Okrem domácich podnikov ako Slovnaft, košická huta U. S. Steel Košice či združenia Klub 500 sa ozvali aj zahraniční hráči vrátane ukrajinského štátneho Naftogazu, poľského koncernu Orlen či českého prepravcu plynu NET4GAS. Vyplýva to zo zhrnutia pripomienok, ktoré Eustream zverejnil v septembri. Firmám prekáža najmä to, že náklady, z ktorých preprávca pri výpočte vychádza, sa oproti minulému návrhu takmer nezmenili, stúpli len o 0,7 percenta. Poplatky by však mali vyskočiť o viac ako polovicu, na hraniciach so susedmi zhruba o 55 percent a pri plyne pre slovenských odberateľov až o 62 percent.

Podniky varujú pred takzvanou tarifnou špirálou. Ide o to, že drahšia preprava odženie obchodníkov na trasy cez Poľsko, Maďarsko či Rumunsko, potrubiami Eustreamu potečie ešte menej plynu a tarify bude treba opäť zdvihnúť. Pre porovnanie, preprava jednej megawatthodiny (MWh) plynu na sto kilometrov vychádza podľa vlastného návrhu Eustreamu na 101,6 centa, kým v Česku je to 26,1 a v Maďarsku 29,9 centa. Podľa pripomienok trpí aj atraktivita dodávok skvapalneného plynu (LNG) z Pobaltia vrátane plánovaného terminálu v poľskom Gdansku.

Už v prvom kole na jeseň minulého roka pritom český NET4GAS upozorňoval, že navrhované tarify niekoľkonásobne prevyšujú ceny v okolitých krajinách a odradia obchodníkov od trasy cez Slovensko aj Česko. Ukrajinský prevádzkovateľ prepravnej siete zas tvrdil, že slovenská cesta na Ukrajinu patrí medzi najdrahšie. Vyplýva to z aprílového rozhodnutia ÚRSO.

Kritiku zo zahraničia však treba podľa odborníka čítať aj cez obchodné záujmy. „NET4GAS je veľmi silne zainteresovaná firma v prípade, že sa ruský plyn odstaví. Veľmi šikovne naznačuje, že problémy bude mať Slovensko, ale hlavne táto firma bude dotknutá zastavením toku zemného plynu,“ hovorí Hanzel.

Ako vyzerá trasa, ktorú obchodníci obchádzajú, ukazuje plynovod do Poľska. Prepojenie za približne sto miliónov eur dokončili už v roku 2022. Eustream na hranici s Poľskom počíta na budúci rok s rezervovanou kapacitou 1,11 miliardy kubíkov, no s nulovým tokom. Slovensko podľa poľského portálu WNP.pl plyn odtiaľ nedováža, pretože by bol drahší ako dodávky z juhu. „Novou perspektívou môže byť väčšie využívanie severo-južného koridoru vďaka novému plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom, čím by sme sa mohli opäť ocitnúť na plynárenskej križovatke,“ dodáva Potočár.

Kto to celé zaplatí?

Domácnosti by vyššie poplatky za prepravu pocítili len málo. Preprava tvorí z regulovanej ceny plynu pre domácnosti len niekoľko percent, oveľa viac s účtami hýbe burza. Na holandskej burze TTF, ktorá určuje ceny pre väčšinu Európy, sa MWh plynu na začiatku tohto týždňa prvýkrát za takmer štyri roky vyšplhala nad 90 eur. „Omnoho výraznejšie môže zdraženie doľahnúť na veľkých priemyselných odberateľov, akými sú Duslo, Nippon Steel Slovakia či Slovnaft. Vo veľkoodberateľskom segmente sa dodatočný náklad počíta v miliónoch eur,“ upozorňuje Potočár.

Šalianske Duslo, najväčší odberateľ plynu na Slovensku a výrobca dusíkatých hnojív, ešte v auguste pre Pravdu vyčíslilo, že ďalšie zvyšovanie taríf by ho v niektorých scenároch mohlo stáť až desať miliónov eur ročne. Plyn pritom nepoužíva len ako palivo, ale aj ako základnú surovinu na výrobu čpavku. „Nahradiť ho je preto pre nás prakticky nemožné,“ povedal už skôr podpredseda predstavenstva Dusla Emil Macho.

Pri prípadnej pomoci štátu treba podľa Hanzela rozlišovať, akú časť nákladov firmy tvorí plyn. Ak je podiel nízky, podnik sa so zdražením musí vysporiadať sám. Pri vyššom podiele môže vláda pomôcť priamymi kompenzáciami alebo daňovými úľavami. Pri domácnostiach je opatrnejší. „Plošné dotácie nevedú k racionalizácii spotreby a plošná dotácia znamená podporovať tých, ktorých spotreba je vysoká, teda veľké domy či vykurované bazény,“ hovorí odborník.

O tom, koľko bude preprava stáť od januára, napokon rozhodne ÚRSO. Výsledky cenových konaní na rok 2027 chce zverejniť do konca tohto roka. Ďalší míľnik príde v septembri 2027, keď má Európska únia úplne zastaviť dovoz ruského plynu potrubím.

Pre Eustream to však podľa Potočára už ďalšiu zásadnú ranu neprinesie, keďže tranzit cez Ukrajinu stojí od začiatku roka 2025. „Plynárenská mapa sa v uplynulých rokoch zásadne zmenila a kým v minulosti bolo Slovensko kľúčovou tranzitnou krajinou, dnes je do veľkej miery koncovou sústavou. Ani plné využitie nových príležitostí však už zrejme prepravcovi neprinesie také objemy plynu, aké Slovenskom kedysi prúdili,“ uzatvára Potočár.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
plyn
Eustream

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.