Študenti mrznú v triedach, vláda ponúka pôžičky. Protesty odkryli paradox jednej z najbohatších krajín Európy

Francúzsko patrí medzi najväčšie ekonomiky Európy, no v niektorých jeho stredných školách musia študenti počas vyučovania sedieť v zimných bundách. Inde sa sťažujú na nevyhovujúce toalety, rozbité okná či triedy, v ktorých sa v lete nedá vydržať. Protesty mladých Francúzov upozornili aj na stav školských budov a vláda teraz vybrala 200 zariadení na prednostné opravy. Jej riešenie však vyvolalo ďalší spor. O výbere totiž rozhodoval počet internetových sťažností, zatiaľ čo peniaze na rekonštrukcie majú regióny získať predovšetkým prostredníctvom úverov.  

Na pohľad je to staršia školská budova, akých možno vo Francúzsku nájsť stovky. Pri bližšom pohľade však vidno popraskanú omietku a rozbité okná, ktoré niekde nahradili obyčajné drevené dosky.

Ani vnútri nie je situácia oveľa lepšia. Študenti opisujú poškodené steny, podlahy a nedostatočnú tepelnú izoláciu. V zime je v triedach taká zima, že musia sedieť v bundách. V lete sa miestnosti zasa prehrievajú.

Video

Protesty v Paríži: Masy ľudí, aj slzný plyn

Takto vyzerajú podmienky na jednej zo stredných škôl v meste Thionville na severovýchode Francúzska. Budovu z konca tridsiatych rokov minulého storočia ukázala v reportáži francúzska televízia BFMTV. Jeden zo študentov reportérom predviedol, ako sa dá zo steny jednoduchým dotykom odlupovať farba.

Škola sa teraz dostala medzi 200 zariadení, ktoré francúzska vláda vybrala na prednostné posúdenie a riešenie stavebných nedostatkov. Nie je však jediná. Podobné problémy opisujú študenti z ďalších francúzskych miest. Práve stav budov, nedostatok vybavenia a podmienky každodenného vyučovania patria medzi dôvody ich niekoľkotýždňových protestov.

Na problémy upozornilo viac ako 100-tisíc príspevkov

Študentské demonštrácie sa začali v polovici septembra a postupne sa rozšírili do viacerých častí krajiny. Nespokojnosť sa netýka iba budov. Mladí Francúzi kritizujú aj preplnené triedy, nedostatok učiteľov, dlhé vyučovacie dni či systém prijímania na vysoké školy.

Vláda sa pokúsila reagovať otvorením internetovej platformy Agora, na ktorej mohli študenti od 6. do 23. októbra opísať problémy svojich škôl. Za ten čas sa tam objavilo viac ako 100-tisíc príspevkov.

Podľa francúzskeho ministra školstva Édouarda Geffraya približne 55 percent respondentov upozornilo na nedostatočnú kvalitu školských priestorov alebo vybavenia. Ministerstvo následne 3. novembra zverejnilo zoznam 200 verejných stredných škôl, ktoré dostali najviac podnetov týkajúcich sa materiálnych podmienok.

Najviac zariadení na zozname pochádza z parížskeho regiónu Île-de-France, kde ich je 31. Nasledujú regióny Auvergne-Rhône-Alpes s 27 a Okcitánia s 26 školami. Zoznam však nepredstavuje rebríček 200 škôl s objektívne najhorším technickým stavom. A práve táto skutočnosť začala vyvolávať výhrady.

Viac sťažností ešte nemusí znamenať horší stav budovy

Francúzska vláda pri zostavovaní zoznamu vychádzala predovšetkým z počtu prijatých podnetov. Takýto spôsob môže pomôcť rýchlo identifikovať školy, kde študenti upozorňujú na nedostatky. Má však aj slabinu.

Veľká škola so stovkami aktívnych študentov môže odoslať viac sťažností než menšie zariadenie, v ktorom sú stavebné problémy ešte závažnejšie. O počte podnetov navyše rozhoduje aj to, koľko študentov sa do konzultácie zapojilo a či vôbec o možnosti podať sťažnosť vedeli. Výsledné poradie preto nemusí zodpovedať skutočnej naliehavosti opráv.

Najostrejšie na tento problém upozornili predstavitelia severovýchodného regiónu Grand Est. Zo všetkých jeho škôl sa do vládneho zoznamu dostalo 16 zariadení. Regionálne úrady však tvrdia, že samotný počet sťažností nedokáže určiť závažnosť nedostatkov ani naliehavosť stavebných prác.

Bez údajov o počte respondentov a celkovom počte študentov jednotlivých škôl podľa nich nemožno takéto poradie považovať za spoľahlivý technický posudok.

Škola s nefunkčnými toaletami sa na zoznam nedostala

Konkrétny príklad ponúka Štrasburg. Na vládnom zozname sa objavilo miestne lýceum Kléber, kde študenti upozorňujú na problémy s oknami. Niektoré sú poškodené, ďalšie sa nedajú otvárať.

Podľa regionálneho denníka Les Dernières Nouvelles d’Alsace jedna z učiteliek upozornila na inú štrasburskú školu – Couffignal. Tá má podľa nej problémy s nefunkčnými toaletami, no na vládnom zozname sa neobjavila.

To samo osebe nedokazuje, že Couffignal potrebuje rekonštrukciu naliehavejšie. Ukazuje však, prečo sa samosprávy pýtajú, či sa štát rozhodol pre správne kritériá.

Región Grand Est pripomína, že pozná technický stav svojich školských budov a má vlastné plány ich modernizácie. Pri rozhodovaní o opravách preto chce zohľadňovať aj odborné posudky, nielen počet internetových hlásení.

Ministerstvo školstva naopak vysvetľuje, že zoznam má byť východiskom pre ďalšiu prácu. Sťažnosti už odoslalo vedeniu príslušných škôl a regionálnym úradom, ktoré majú spoločne určiť potrebné zásahy. Zaradenie medzi 200 prioritných zariadení teda ešte neznamená, že škola automaticky dostane peniaze na rozsiahlu rekonštrukciu.

Vláda sľubuje štyri miliardy eur. Regióny však budú musieť splácať úvery

Výber škôl nie je jedinou spornou súčasťou vládneho plánu. Francúzska vláda oznámila, že do roku 2030 sprístupní až štyri miliardy eur vo forme zvýhodnených pôžičiek na obnovu stredných škôl.

Na prvý pohľad ide o veľký objem peňazí. Dôležité je však to, že nejde o štyri miliardy eur v priamych nenávratných dotáciách. Pôžičky budú môcť využívať regióny, ktoré zodpovedajú za správu a údržbu francúzskych stredných škôl.

Peniaze teda umožnia získať financovanie za priaznivejších podmienok, no samosprávy budú musieť požičané sumy postupne splácať. Práve proti tomu sa ohradilo združenie Régions de France, ktoré zastupuje francúzske regióny.

Podľa jeho predstaviteľov samotná možnosť výhodnejšieho zadlžovania dlhodobo nevyrieši problém nedostatočných financií. Združenie upozornilo, že štát podľa jeho výpočtov za posledné tri roky znížil finančné zdroje regiónov o 2,7 miliardy eur.

Regionálni predstavitelia preto žiadajú stabilnejšie financovanie a pripomínajú, že na obnovu školských budov už majú vlastné investičné programy.

Na opravy majú pomôcť aj úspory Francúzov

Vláda zároveň predstavila ďalšie opatrenie, ktorým chce zabezpečiť viac peňazí na verejnú infraštruktúru. Premiér Sébastien Lecornu 3. novembra oznámil, že od februára 2027 plánuje zvýšiť maximálnu sumu, ktorú možno uložiť na populárny sporiaci produkt Livret A.

Súčasný limit 22 950 eur sa má zvýšiť na 25-tisíc až 30-tisíc eur. Konečnú výšku ešte určia po rokovaniach s finančnými inštitúciami. Livret A využívajú desiatky miliónov Francúzov. Ide o regulované sporenie, ktorého prostriedky už dnes pomáhajú financovať napríklad sociálne bývanie.

Vláda chce okruh financovaných projektov rozšíriť aj na opravy školských budov, vodovodných sietí či energetickej infraštruktúry. Neznamená to, že štát obyvateľom úspory odoberie. Zvýšenie limitu má umožniť dobrovoľné vyššie vklady, ktoré následne pomôžu vytvoriť priestor na poskytovanie úverov.

Vzniká tak zaujímavý paradox: zatiaľ čo študenti žiadajú opravy budov, za ktoré zodpovedajú verejné inštitúcie, vláda sa pri financovaní spolieha aj na väčšie zapojenie súkromných úspor a na schopnosť regiónov prijímať nové úvery.

Samotné využitie Livret A však nie je predmetom jednotného odporu samospráv. Napríklad región Grand Est podporuje mobilizáciu týchto úspor, hoci zároveň kritizuje spôsob výberu prioritných škôl a žiada viac stabilných financií.

Protesty pokračujú, školy čakajú na opravy

Francúzske demonštrácie pokračujú aj začiatkom novembra. Vo štvrtok sa k študentským protestom pridali rozsiahle odborárske akcie proti rastúcim životným nákladom a za vyššie mzdy.

Podľa ministerstva vnútra sa k 17.00 zapojilo do protestov zhruba 600-tisíc ľudí, celkovo monitoruje takmer 200 zhromaždení. Odborová organizácia CGT zase uviedla, že v krajine vyšlo v rámci celoštátneho štrajku do ulíc až 1,6 milióna ľudí, z toho 350-tisíc v Paríži.

Odborové zväzy v spoločnom vyhlásení upozornili, že Francúzsko je na pokraji recesie a rastie počet plánovaných prepúšťaní. „Stúpa cena pohonných látok, potravín, nájomného, plynu aj elektriny… Všetko sa zdražuje, len mzdy a dôchodky nerastú,“ uviedli odbory.

Študentské organizácie zároveň označili doterajšie vládne ústupky za nedostatočné a avizovali pokračovanie mobilizácie. Vláda pritom neponúkla iba opravy budov. Prisľúbila aj obmedzenie veľkosti niektorých tried, nové miesta na vysokých školách či reformu systému prijímania na vysokoškolské štúdium.

Či tieto opatrenia pomôžu zmierniť nespokojnosť, zatiaľ nie je jasné. V prípade školských budov však zostáva ešte zásadnejšia otázka: dokáže štát zabezpečiť, aby sa peniaze dostali prednostne tam, kde sú problémy skutočne najvážnejšie? Francúzske regióny tvrdia, že bez odborného posúdenia a stabilného financovania to nepôjde.

Zatiaľ čo vláda stanovuje priority a hľadá spôsob financovania, niektorí francúzski študenti stále prichádzajú do tried, kde v zime potrebujú bundy a v lete zápasia s horúčavami. Práve tieto podmienky sa po týždňoch protestov stali jedným zo symbolov nespokojnosti mladých Francúzov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Francúzsko
protesty
školstvo
školy
demonštrácie
opravy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.