Štvorprúdovka do Brezna či R1 do Ružomberka. Čo z dávnych sľubov je reálne

Ministerstvo dopravy vypracovalo v roku 2023 štúdiu severojužného cestného prepojenia v oblasti stredného Slovenska s rôznymi variantami.

Zámer výstavby koridorov R1 a R3 (prepojenie severu a juhu cez Martin) však vtedy „dostatočne presvedčivo nepreukázal“ efektivitu investície. Dokument poukazoval na ťažký hornatý terén, prechod chránenými územiami, geologicky nestabilným územím či vodnými zdrojmi.

V roku 2017 vstúpilo do Iniciatívy stredné Slovensko deväť miest, medzi nimi aj Brezno a obec Podbrezová.
Zdroj: Mesto Brezno

Štát si významný efekt na záťaž stredoslovenských ciest sľuboval od dobudovania chýbajúcich úsekov diaľnice D1. Očakával spätný presun vozidiel na diaľnicu z alternatívnych trás, ktoré začali motoristi využívať po dobudovaní R1 do Banskej Bystrice vrátane horských prechodov Donovaly a Čertovica.

Útvar hodnoty za peniaze sa stotožňoval so závermi štúdie. Navrhol prioritne sa zamerať na rozvoj R3. Okrem toho radil preskúmať existujúce dopravné problémy v lokalitách, kde sa v blízkej dobe neočakáva výstavba ciest R1 a R3 a nájsť im primerané riešenia, popisuje rezort dopravy.

Zatiaľ nebolo prijaté definitívne rozhodnutie o ďalšom pokračovaní v príprave stavieb R1 či R3, ktoré majú spájať Oravu s juhom Slovenska. Na otázku, kedy má dôjsť k rozhodnutiu, sme konkrétnu odpoveď nedostali. „O posune v tejto téme budeme radi informovať,“ uviedol rezort.

Dodajme, že pôvodne sa vychádzalo z dát zo smerového sčítania dopravy z roku 2021, spracovania mýtnych transakcií a dát z automatických sčítačov dopravy. Podľa hovorkyne primátora Banskej Bystrice Zdenky Marhefkovej sa spracúva nové porovnanie záťaže v úseku Kremnica – Martin a severojužného prepojenia Banská Bystrica – Ružomberok.

Pozrite si, aký je nápor cez horské priechody na strednom Slovensku:

Dopravná záťaž horských priechodov na strednom Slovensku.
Zdroj: Umelá inteligencia Gemini, Lukáš Kosno/Aktuality.sk

2. Štvorprúdovka do Brezna

Ešte v októbri 2017 primátor Brezna Abel popisoval, že v požiadavkách na budovanie ciest smerom k vláde je aj štvorpruh a dopravné riešenia smer Banská Bystrica – Brezno – Telgárt. „Prvým úspechom, ktorý sa nám podaril, je spracovanie štúdie realizovateľnosti a výsledky sú zatiaľ pozitívne,“ písal primátor.

Medzi Breznom a Banskou Bystricou na ceste I/66 sa stalo odvtedy množstvo dopravných nehôd. Jednou z najtragickejších bola zrážka dvoch áut spred roka, pri ktorej zomrelo päťročné dievčatko z Brezna. K nehodám prispeli aj zápchy v dôsledku prebiehajúcich stavebných prác.

Dnes štát uvádza, že rozšírenie jazdných pruhov nie je v príprave. „Vzhľadom na charakter územia a intenzitu dopravy sa o tejto investičnej akcii neuvažuje ani do budúcnosti, keďže cesta spĺňa štandard cesty I. triedy a ďalším stupňom rozvoja je vybudovanie rýchlostnej cesty alebo diaľnice,“ zdôvodnila hovorkyňa SSC Jana Lukáčová.

Rezort dopravy akurát dodáva, že uvažuje o rekonštrukcii približne 20 mostov na ceste spájajúcej Banskú Bystricu a Brezno cez PPP projekt.

„Konkrétny rozsah prác, plán organizácie výstavby, technické riešenie, ako aj celková cena projektu budú výsledkom aktuálne rozbehnutej súťaže na koncesionára PPP projektu,“ priblížilo ministerstvo.

Zrážka áut z 21. apríla 2025 na ceste I/66 medzi obcami Medzibrod a Slovenská Ľupča. O život prišlo päťročné dievčatko a jej rodičia a mladšia sestra prežili s ťažkými zraneniami.
Zdroj: Facebook / Polícia SR – Banskobystrický kraj

3. Opakované zrážky so zverou

Premávka na ceste medzi Breznom a Banskou Bystricou je veľmi frekventovaná a často dochádza aj k zrážkam s lesnou zverou. SSC tvrdí, že inštalovala optické odpudzovače zveri na miestach, kde dochádza k častým stretom.

„Pri určovaní miest, na ktoré sú plašiče inštalované, SSC spolupracuje s dopravnou políciou, orgánmi ochrany prírody a poľovníckymi zduženiami. Oplotenie alebo iné zábrany proti zveri sú inštalované popri diaľniciach a rýchlostných cestách, nie však pri cestách prvej triedy,“ popisuje.

Hovorkyňa zdôvodňuje, že oplotenie alebo iné zábrany sú finančne nákladné, lebo nejde len o projekt, materiál, montáž, ale aj pravidelnú údržbu. Zvoliť by ich vraj mohli, až keby boli samotné cesty vo výbornom stave.

„V čase vysokého investičného dlhu sa využívajú lacnejšie opatrenia, ako sú už spomínané ‚plašiče zveri‘,“ dodáva Lukáčová.

Cez cestu I/66 pravidelne migruje lesná zver. Vodiči často hlásia nehody.
Zdroj: Facebook / Dopravný servis Banskobystrický kraj

4. Kamióny posielajú III. triedou

V okolí Brezna vznikla aj paradoxná situácia. Dlhé kamióny majú zákaz jazdy z cesty I/66 smerom na Poprad cez obce Bystrá a Mýto pod Ďumbierom. Pokračovať majú cez Brezno a následne môžu ísť cez Horehronie a Vernár alebo na Čertovicu.

Úsek medzi časťou Brezna Zadné Halny a križovatkou nad Mýtom pod Ďumbierom však patrí do III. triedy – čiže na starosti ju má kraj. Ťažká kamiónová doprava v spojení so zimným obdobím sa tak rýchlo podpisuje pod poškodenie cesty, aj keď prechádzala obnovou.

Chceli sme preto vedieť, prečo je ako hlavná vetva zaradená cesta, ktorá vedie priamo cez obývané úseky a nachádzajú sa na nej aj zákruty, kde sa tiež stalo už viacero nehôd. Priamo na križovatke v Podbrezovej je veľká smerová tabuľa, ktorá posiela vodičov cez tento úsek smerom na Čertovicu.

„Riadenie dopravy je takto navrhnuté s cieľom odkloniť nákladnú dopravu z intravilánov obcí a zvýšiť bezpečnosť chodcov a ostatných účastníkov premávky. Cesta III/2378 prechádza výlučne extravilánom,“ odpísala Lukáčová.

Preradenie krátkeho úseku III. triedy pod správu SSC a nasmerovanie hlavného ťahu na Čertovicu cez Brezno by podľa nej dávalo význam až po dokončení obchvatu Brezna. Momentálne mu chýba práve prepojenie z východnej časti na Predné Halny. Preto kamióny smerujúce nielen na Čertovicu, ale aj všetky autá smerujúce ďalej na Horehronie musia prechádzať priamo cez centrum mesta.