Sú to nacisti? AfD vystaví nemeckú demokraciu skutočnej skúške

Alternatíva pre Nemecko nezmierňuje svoj rétorický štýl ani program. Naopak, posilnenie najmä jej východného krídla znamená, že AfD bude pravdepodobne ešte o niečo extrémistickejšia,“ povedal pre Pravdu expert na nemeckú politiku Ed Turner z Aston University v Birminghame. Reagoval tak na výsledky volieb v Sasku-Anhaltsku, ktoré AfD v nedeľu jasne vyhrala. Získala 43,8 percenta hlasov a len o niekoľko kresiel jej ušla absolútna väčšina v krajinskom parlamente.  

Mohlo by víťazstvo AfD v Sasku-Anhaltsku znamenať začiatok konca nemeckej demokracie? Je veľmi pravdepodobné, že táto extrémistická krajne pravicová strana bude po voľbách vládnuť.

Určite sa dá povedať, že tento výsledok znamená pre nemeckú politickú scénu niečo väčšie. Mohol by to byť začiatok konca pre kancelára Friedricha Merza. Súhlasím s tým, že si len ťažko dokážem predstaviť, ako by sa dalo zabrániť tomu, aby AfD v Sasku-Anhaltsku nevládla. Platí však aj to, že táto spolková krajina je špecifická, čo nahráva víťaznej strane. Takže si myslím, že by bolo príliš dramatické tvrdiť, že je to začiatok konca nemeckej demokracie. Tá však bude vystavená skutočnej skúške vzhľadom na to, čo sa v budúcich mesiacoch a rokoch môže stať v Sasku-Anhaltsku.

Čo teda očakávate?

AfD pokladajú nemecké tajné služby za nepriateľskú voči slobodnému demokratickému politickému zriadeniu krajiny. Keď sa pozriete na jej volebný program, v určitých bodoch to aj vidíte. Jasne dáva najavo svoj úmysel vyvíjať tlak napríklad na štátnych úradníkov, aby povedali, že opúšťajú ľavicové dogmy, ako tomu AfD hovorí. Je preto správne sa pýtať, ako by verejné orgány dokázali odolať takému prístupu a či by zvládli udržať si nezávislosť a nenechali by sa politicky skompromitovať. Môže sa stať, že bezpečnostné zložky si v spolkovej krajine, v ktorej bude pri moci AfD, budú musieť vybudovať paralelné štruktúry. Širšou otázkou je, či sa v Nemecku dá vôbec vládnuť. Existovali prirodzené koalície, ktoré spolu fungovali dobre. No kresťanskí demokrati a liberáli by sa teraz spolu na celoštátnej úrovni dostali asi na 25 percent. Mohli by ste mať koalíciu medzi sociálnymi demokratmi a Zelenými, ktorá by mala približne 22 až 25 percent. Čiže to nie je dosť a výsledkom je, že vznikajú vlády, ktoré v skutočnosti nefungujú, ako tá pod vedením Merza v súčasnosti alebo v minulosti s kancelárom z SPD Olafom Scholzom. Tieto koalície sa hádajú, nedokážu prijímať rozhodnutia a strácajú popularitu. Naozaj sa zamýšľam nad tým, či sa dá v Nemecku vládnuť. A to je tiež skúška pre demokraciu.

Povedali ste, že Sasko-Anhaltsko je aj špecifické, čo nahralo AfD. Čo to znamená?

Jedna vec je, že voličské skupiny, medzi ktorými sa AfD darí všade v Nemecku, sú vo východnej časti zastúpené mimoriadne výrazne. Ide napríklad o ľudí, ktorí vnímajú svoju ekonomickú situáciu ako zlú, či voličov s relatívne nízkou úrovňou kvalifikácie. Druhou vecou sú potom určité východonemecké špecifiká. Napríklad tu zaznieva oveľa väčšia kritika nemeckej podpory pre Ukrajinu. Je to niečo, na čom AfD veľmi záleží. A rovnako to platí pre stranu BSW (ľavicovo-populistické Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej), ktorá by mohla Alternatívu pre Nemecko podporiť. Ľudia v tomto regióne sa tiež viac sťažujú na to, že sú v Nemecku občanmi druhej kategórie a ich životné príbehy nie sú docenené. No a je tu tiež tretia vec. Ministerský predseda Saska-Anhaltska sám povedal, že mapa spolkovej krajiny vyzerá ako náhoda. Myslím si, že dokonca spochybnil jej existenciu a hovoril o tom, či by sa nemala jednoducho zrušiť a rozdeliť medzi ostatné spolkové krajiny. Vo východnom Nemecku je to tak trochu dokonalá búrka, čo nahráva AfD, a Sasko-Anhaltsko je jej okom.

Do akej miery môžeme politikov AfD nazývať nacistami alebo neonacistami?

Je to dobrá otázka. Teda, oni by to odmietli. V Sasku-Anhaltsku ich však môžete nazývať pravicovými extrémistami, pretože tak sa vyjadrili orgány na ochranu ústavy. Čo sa týka ich vzťahu k nacizmu, väčšinou uznávajú, že napríklad holokaust sa stal, ale chcú, aby bol prezentovaný inak. A napríklad chcú zmeniť školské osnovy. Ako to formuloval jeden z politikov AfD, aby v nich bolo viac Bismarcka a menej Hitlera. Predsedu AfD v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko Martina Reichardta obvinili z toho, že ukazoval nacistický pozdrav, a keď sa objavili fotografie, ponúkol dosť nepresvedčivé vysvetlenie. Medzi Alternatívou pre Nemecko a neonacistickými skupinami určite existujú určité prepojenia.

Môže sa stať, že AfD bude súčasťou vládnej koalície po ďalších federálnych voľbách v Nemecku, ktoré sa budú konať najneskôr v marci 2029?

Je to nepravdepodobné. Kresťanskí demokrati by zásadne museli zmeniť svoj postoj k AfD. Ale pravdou je, že štandardné strany vôbec nemajú jasnú odpoveď na to, ako ďalej. Očakávam, že v najbližších dňoch Merz povie niečo také, že výsledok volieb znamená, že je potrebné urýchliť reformy, ktoré vláda nastavila na dosiahnutie hospodárskeho rastu. Zaznie tiež, že politici musia počúvať ľudí. No vzápätí, keď sa spýtate, aké poučenie z toho plynie, tak to budú veci, ktoré by Merz robil v každom prípade. No jeho popularita je na rekordne nízkej úrovni a politici v konečnom dôsledku potrebujú vyhrávať voľby, aby prežili. Ale AfD zatiaľ zostane mimo podielu na moci na spolkovej úrovni. Čiastočne aj preto, že je taká radikálna. Cenou za to však budú tieto veľmi široké koalície, ktoré komplikujú fungovanie bežného vládnutia, o čom som už hovoril.

Mali by štandardné strany prijať AfD?

AfD by sme nemali prirovnávať napríklad k Bratom Talianska Giorgie Meloniovej. Alternatíva pre Nemecko nezmierňuje svoj rétorický štýl ani program. Naopak, posilnenie najmä jej východného krídla znamená, že AfD bude pravdepodobne ešte o niečo extrémistickejšia. Nerobí kompromisy s cieľom získať moc. Druhá vec však je, že si myslím, že medzi ľuďmi panuje určitá naivita, keď si vravia, že AfD stratí voličov, keď sa dostane k moci. Teda, že vládnutie nezvládne. Ale v lokálnej politike a krajinských parlamentoch už pôsobí Alternatíva pre Nemecko dlho, takže to tak úplne nefunguje. Vždy bude mať pripravený ďalší príbeh o tom, prečo nie je schopná dosiahnuť svoje ciele. Je to vraj preto, lebo ju blokuje politický establišment. Napríklad AfD vo svojom volebnom programe v Sasku-Anhaltsku hovorí, že zastaví mimoeurópsku migráciu. Ale to nemôže spraviť, lebo o tom nerozhoduje krajinská vláda. Môže predložiť nejakú iniciatívu do Spolkovej rady (zastupuje nemecké spolkové krajiny, pozn. red.), ale tam ju prehlasujú. A tak AfD povie: Aha, pozrite sa na to, nikto nepočúva nás ani našich voličov.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
AfD
Alternatíva pre Nemecko
krajná pravica
extrémizmus
nemecká politika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.