Sucho odhalilo veľkú hanbu Slovenska. Systém, ktorý mal chrániť úrodu, sa roky rozpadal pred očami štátu

Vlna horúčav a sucha núti Slovensko hľadať cesty ako urýchlene obnoviť zastaralú, opotrebovanú a miestami úplne zdevastovanú sústavu závlah. Cestu k nej by mohli otvoriť PPP projekty, pri ktorých významnú časť nákladov preberá na seba súkromný investor. Na žatevnom výjazde v Senci to oznámil predseda vlády Robert Fico (Smer).  

Nebola to náhoda, že premiér si vybral pre túto správu práve Senec. Hospodária tu poľnohospodári, prosperita ktorých sa opiera o intenzívne využívanie závlah. K závlahárskym lídrom celkom nepochybne patrí súkromne hospodáriaci roľník Zdenek Černay. Viac ako tri desaťročia zavlažuje 90 percent nie malého 1750 hektárového chotára.

Farmár Černay, spolu so svojimi dvoma dospelými deťmi patrí dlhodobo k najúspešnejším producentom zemiakov a cibule, je priekopníkom technologických inovácii, ale najmä vynikajúceho manažovania závlah. Tie nielen tohto roku využíva v kritickom období nonstop 24 hodín. Napriek tomu aj táto farma najmä na štrkových pôdach očakáva nižšiu úrodu obilnín zhruba o tridsať percent.

To iba napovedá, s akou silou tohto roku zaútočili sucho a horúčavy na slovenské polia. Najviac ohrozené je Podunajská nížina, územie priliehajúc k Malým Karpatom, Považie a Východoslovenská nížina, čo sú hlavné produkčné oblasti Slovenska

Závlahy, ako niekoľko razy zaznelo či z úst poľnohospodárov na stretnutí s premiérom a ministrom pôdohospodárstva Richardom Takáčom (Smer), sa stávajú podmienkou nielen pestovania zeleniny či zemiakov, ale aj krmovín. Prvá kosba, ako povedal predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozef Šumichrast, priniesla len polovičnú úrodu a pokiaľ by sucho malo pokračovať, môže otriasť chovom dobytka, ale aj oviec. Za kritický označil Šumichrast aj vývoj porastov cukrovej repy a kukurice a vôbec jesenných plodín.

O to dôležitejšie je definitívne vyriešiť roky odkladaný horúci zemiak, ktorým je rozpad závlah intenzívne budovaných medzi rokmi 1960 až 1989. Pod závlahou v správe už neexistujúcej Štátnej melioračnej správy bolo 320 tisíc hektárov pôdy! Dnes je funkčných okolo 50 až 60 tisíc hektárov. .Ako konštatuje klimatologička Lívia Labudová, závlahy už nie sú len intenzifikačný faktor, ale stávajú sa v aridných oblastiach podmienkou hospodárenia, ktoré dáva zmysel.

Štát hľadá veľkého investora

Oživiť sústavu, do ktorej patria nielen zavlažovacie, ale aj odvodňovacie kanály je pre štát, ktorý čelí konsolidácii verejných financií, priveľká záťaž. Súčasný štátny podnik Hydromeliorácie nemá na obnovu a modernizáciu závlahového systému financie. Ako objasnil minister Takáč, je k dispozícii na 8 až 9-ročné obdobie na tento účel 27 miliónov eur a keby sa hneď pridali aj desiatky miliónov eur zo štátneho rozpočtu, nedokážeme systém sfunkčniť skôr ako za desať až pätnásť rokov.

To je dôvod, prečo chce vláda pri závlahách siahnuť k PPP projektu, kde sa predbežne ráta s objemom financií okolo 500 miliónov eur. Ide teda o mimoriadne nákladnú záležitosť – pre porovnanie na pôvodný závlahový systém socialistický štát vynaložil postupne šesť miliárd korún. Teraz treba rátať takmer s totálnou obnovou čerpacích staníc, z ktorých mnohé boli do tla rozkradnuté a takisto sa nemožno spoliehať na korodujúcu potrubnú sieť privádzajúcu vodu z riek, jazier a vodných nádrží na polia.

Podnetom na využitie PPP projektov je dobrá skúsenosť z výstavby rýchlostných komunikácií, naposledy obchvatu Bratislavy. O PPP projektoch sa hovorí aj v súvislosti s obnovou 500 mostov a teraz sa k ním pridávajú závlahy. Nato, aby sa PPP projekty mohli využiť treba, ako povedal minister pôdohospodárstva intenzívne komunikovať s Európskou komisiou. Treba pripraviť analýzu projektu, v ktorom sa pomenujú všetky veci. Takáč povedal, že v priebehu budúceho roka by sa mohla spustiť súťaž na partnera projektu.

Premiér Fico dodal, že pokiaľ by sa závlahy obnovili a modernizovali cez PPP projekty, poľnohospodári by ich využívali prostredníctvom nájmu 25 až 30 rokov. Potom by prešli do vlastníctva SR a to v stave, v akom boli na začiatku odovzdané do užívania. ,,Musíme ísť do toho, lebo ak sa budú opakovať takéto periódy sucha , aké sme zažili v týchto rokoch, tak by sme neprežili,” povedal Fico.

Krkolomne rýchle zmeny

Klimatická zmena zásadným spôsobom mení podmienky hospodárenia na pôde, a to na celom území Slovenska. Svedectvom veľkých zmien je aj rekordne skorý začiatok žatvy. Tá sa začala oproti obvyklým termínom v prvej dekáde júla s náskokom dvoch až troch týždňov. Zatiaľ je zožaté obilie z plochy necelých 20 percent, pričom úrody sú nižšie ako vlani.

Na meniacu sa klímu poľnohospodári reagujú zmenou agrotechniky, keď sa viac používajú bez orbové systémy obrábania pôdy. Vylúčenie orby síce prinieslo lepšie hospodárenie pôdy s vlahou a úsporu nafty, ale na druhej strane aj premnoženie hrabošov. Taká je skúsenosť napríklad farmára Róberta Kovácsa z Hronoviec.

Pre desiatimi rokmi novinka, dnes bežnou praxou je sejba jarného jačmeňa na konci novembra či decembra. Tieto sejby nesklamali ani tohto roku . Avšak nikto z poľnohospodárov sa neodvažuje predpovedať výsledok tohtoročnej úrody obilnín – vládne zhoda, že bude podstatne nižšia. Vzhľadom na nástup nových obilninárskych veľmocí – Ukrajiny, Ruskej federácie a Kazachstanu, budú musieť poľnohospodári hľadať odpoveď, ako a čím konkurovať týmto gigantom.

Slovensko sa v minulých rokoch stalo úspešným producentom tvrdej pšenici, ktorú vyvážalo do Talianska. Lenže talianske cestovinárske firmy sa čoraz viac obzerajú po lacnejšej ukrajinskej pšenici, pričom niektoré z nich už mali začať budovať mlyny a baliarne múky priamo na Ukrajine.

Poľnohospodárstvo ešte nikdy neprechádzalo takým dynamickým vývojom ako od začiatku dvadsiatych rokov, keď rýchlosť zmien diktuje z jednej strany klimatická zmena a z druhej globálny trh. V ťažkej situácii sa ocitli producenti mlieka, ktorým klesli odbytové ceny pod výrobné náklady. Richard Takáč v tejto súvislosti podotkol, že už dva razy žiadal na Rade ministrov poľnohospodárstva EÚ, aby sa EK zaoberala dôsledkami prudkého poklesu cien. Eurokomisár Christophe Hansen, zodpovedný za poľnohospodárstvo a rybolov, však situáciu zatiaľ iba monitoruje, ale nevníma ju ako problém. Takáč povedal, že Slovensko ju ako problém vníma a mliečnym farmárom poskytla vyššie viazané platby na dojnicu a to vo výške 380 eur.

Slovenská červená čiara

Od roku 2028, keď vstúpi do platnosti nové plánovacie obdobie končiace rokom 2034, čakajú poľnohospodárov veľké zmeny vo financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V tejto súvislosti premiér uviedol, že ,,sú veci, kde vieme v Spoločnej poľnohospodárskej politike robiť kompromisy, veď ak sa má 27 štátov dohodnúť na SPP, každý musí nejaký ústupok urobiť. Ale sú veci, ako stropovanie dotácií na farmu, ktoré je pre Slovensko červenou čiarou,” zdôraznil Fico.

Premiér povedal, že Bruselom presadzované povinné stropovanie nezohľadňuje skutočnosť, že Slovensko má veľké farmy. ,,Jasne vyhlasujem, že pokiaľ by chcel niekto tlačiť SR za túto červenú čiaru, čo by ešte viac poškodilo slovenské poľnohospodárstvo, využijem pri hlasovaní o rozpočte EÚ právo veta.” Dodal, že pokiaľ ide o presadzovanie záujmov, ktoré sa týkajú celej EÚ, vie byť veľmi razantný.

Stropovanie na konečného užívateľa výhod má byť obmedzené sumou sto tisíc eur. Pre poľnohospodárske družstvo s výmerou 2800 hektárov by to znamenalo, že príde najmenej o pol milióna eur, a to už je suma, ktorá dokáže destabilizovať ekonomiku podniku. Je to začiatok cesty k jeho zániku. Kto potom kúpi tieto podniky? Neobjavia sa na scéne investori z cudziny? Na Slovensku je síce okolo 14 tisíc poberateľov dotácií, ale gro poľnohospodárskej produkcie (80 a viac percent ) zabezpečujú práve veľké poľnohospodárske podniky.

Slovenský farmár nespĺňa euroštandardy

Pred viac ako poldruhadesaťročím prišili na rodinnú farmu Zdenka Černay v Senci zahraniční novinári. Všetko sa im zdalo v poriadku, pokiaľ boli na nádvorí rodinného domu, kde bolo sídlo rodinného farmára. Potom sa skupina 25 žurnalistov presunula na Červený majer, kde mal farmár hospodáriaci na 1750 hektároch vybudované sklady a pozberové linky na spracovanie nielen obilia, ale aj cibule a zemiakov. Aj vybavenosť traktormi, kombajnami ba dokonca kamiónmi im vyrazila dych.

Nevedeli pochopiť, že na Slovensku po roku 1989 mohli vzniknúť vyše tisíc hektárov veľké poľnohospodárske podniky. Zdenek Černay začal súkromne podnikať ešte skôr než sa stal v roku 1989 SHR-károm – súkromne hospodáriacim roľníkom. Pestoval napríklad cesnak a vyrábal z neho aj cesnakovú pastu. Po revolúcii začínal z troch hektárov. Na takejto výmere kedysi pred rokom 1948 hospodárili státisíce slovenských maloroľníkov. Potom prišla kolektivizácia, s ňou vznik družstiev a štátnych majetkov. Tisíce potomkov sa v priebehu nasledujúcich 40 rokov odcudzili poľnohospodárstvu. Zamestnali sa v priemysle, službách , boli z nich učitelia, lekári, kaderníci a ktovie čo ešte.

Len zlomok ľudí našiel odvahu podnikať na pôde.

Černay po roku 1989 rástol nie zásluhou privatizácie, politických strýčkov, ale za cenu nesmierneho pracovného nasadenia. Postupne on aj ďalší SHR v okolí Senca prevzali skrachované časti ŠM Senec . Ako jeden z prvých vsadil na finalizáciu produkcie, čím sa dostal so zemiakmi a cibuľou na pulty obchodných reťazcov. Tisíce ton zeleniny však mohol vyprodukovať len preto, že intenzívne využíval závlahy.

Zažil som jeden pracovný deň s týmto mužom. Začínali sme o piatej ráno a končili o deviatej večer. Za deň sme najazdili 250 kilometrov, dva razy sme obišli všetky polia pod závlahou, skontrolovali ako brigádnici kastrujú osivovú kukuricu, či idú všetky triediac linky a baličky, v halách, strechy ktorých sú dnes pokryté fotovoltickými panelmi. Je to jedna z najproduktívnejších slovenských fariem, ktorá dáva prácu okolo 40 ľuďom.

S Černayom dnes pracujú dcéra aj syn. Otec nepremárnil čas, vychoval si dvoch šikových nasledovníkov. S tým sa nemôže pochváliť každý slovenský poľnohospodár. Neprekvapuje, že Ždenek Černay viac razy stál na pódiu víťazov súťaže Top Agro Slovensko, ktorá oceňuje špičkové manažérske výkony.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
žatva
horúčavy
polia
obilie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.