Súd dal za pravdu iniciatíve My sme les. Rezort životného prostredia doplatí na mlčanie o odstrele medveďov (EKOvýber)

Škody na majetku obcí predstavovali 22.106 eur a na majetku štátu vyše 5,45 milióna eur. Najviac boli povodňami postihnuté okresy Bardejov, Prešov, Sabinov, Košice-okolie a Ružomberok, priblížilo ministerstvo životného prostredia.

Na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác vynaložili výdavky vo výške viac ako 1,5 milióna eur. Na povodňové záchranné práce šlo vyše 1,23 milióna eur. „Do celkových výdavkov boli zahrnuté výdavky povodňových zabezpečovacích prác a výdavky povodňových záchranných prác v nadväznosti na povodne z druhého polroka 2024. Išlo o verifikované výdavky v Bratislavskom kraji, a to na povodňové zabezpečovacie práce v sume 197.789 eur a na povodňové záchranné práce v sume 1.018.771 eur,“ uviedol rezort.

V druhom polroku 2025 sa povodňové situácie vyskytovali pravidelne každý mesiac, pričom najkritickejším obdobím sa podľa rezortu stal november so 14 dňami výskytu stupňa povodňovej aktivity. „Dominovali najmä lokálne prívalové povodne spôsobené intenzívnymi búrkami, ktoré zasiahli obce v povodiach Hornádu, Bodrogu či Hrona, často mimo hlavnej monitorovacej siete,“ dodal.

Ministerstvo vnútra priblížilo, že mu na úhradu nákladov spojených s povodňovými záchrannými a zabezpečovacími prácami uvoľnia vyše 1,44 milióna eur. Prerozdelí ich Hasičskému a záchrannému zboru a okresným úradom v Bratislave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach.

Povodne v meste Sliač.
Zdroj: KR HaZZ Banská Bystrica

O osude plieska v trase zjazdovky v Jasnej rozhodne okresný úrad

O osude plieska v Nízkych Tatrách, ktoré sa nachádza priamo v trase novej zjazdovky Luková – Otupné, rozhodne okresný úrad, informovala iniciatíva My sme les na sociálnej sieti po štvrtkovom rokovaní v Demänovskej doline, ktoré bolo zvolané Okresným úradom v Žiline, za účasti spoločnosti Tatry Mountain Resorts (TMR) aj Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) k téme novoobjaveného plieska v Jasnej.

Ochranári podotkli, že na rokovaní mal chýbať majiteľ pozemku, ktorý podľa ich slov pozvánku ani nedostal. „Pozitívne je, že aj TMR už uznala, že ide o pliesko vzniknuté v ľadovcovej moréne. Všetci sme sa zároveň zhodli na potrebe jeho ochrany. V otázke ochrannej vzdialenosti, ktorá musí byť zachovaná, sa názory rôznia,“ priblížili z iniciatívy.

Na novoobjavené pliesko v Nízkych Tatrách v nadmorskej výške 1316 metrov nad morom nedávno upozornili ochranári. Nález potvrdila aj Správa NAPANT-u, ktorá oficiálne upozornila spoločnosť TMR na výskyt vzácnej mokrade a chránených živočíchov. Okrem toho ich požiadala aj o okamžité prerušenie prác v širšom okolí plieska a na zmenu trasovania zjazdovky.

„Pliesko sa nachádza v ľadovcovej moréne, ktorá je pozostatkom z doby ľadovej. Doteraz bolo v tomto rozľahlom pohorí zaznamenaných trinásť plies alebo pliesok, nové pliesko by tak bolo štrnástym známym v poradí. Kým vo Vysokých a Západných Tatrách sú nálezy dosiaľ nezdokumentovaných pliesok v lesnom teréne, prípadne v pásme kosodreviny dodnes relatívne bežné, v Nízkych Tatrách ide o vzácnosť,“ doplnili z My sme les.

Pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry potvrdili výskyt významného krajinného prvku a mokrade, jazierka a chránených živočíchov, pričom mokraď je ľadovcového pôvodu
Zdroj: My sme les

Osud plieska, ktoré sa nachádza priamo v trase novej zjazdovky Luková – Otupné, je v rukách Okresného úradu v Žiline
Zdroj: My sme les

Bratislava naďalej žiada ochranu lužného lesa v lokalite Vlčie hrdlo

Hlavné mesto naďalej požaduje ochranu lužného lesa v lokalite Vlčie hrdlo-Micherov les v Bratislave. Vyplýva to z výzvy bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ), ktoré v tejto súvislosti požiadalo vo štvrtok primátora Bratislavy Matúša Valla o rokovania s Ministerstvom životného prostredia (MŽP) SR a Ministerstvom dopravy (MD) SR. Ide o územie spojené s plánovaným súkromným zámerom Harbour Park.

O zachovanie skutkového stavu a dosiahnutie dohody vo veci návrhu zmeny funkčného využitia v danej lokalite sa hlavné mesto snažilo už v rámci procesu obstarávania zmien a doplnkov územného plánu. Požaduje, aby sa územiu Micherovho lesa prinavrátili funkčné kódy lesa a krajinnej zelene. Hoci envirorezort s tým problém nemal, ministerstvo dopravy nesúhlasilo a trvalo na zachovaní rezervy pre vybudovanie prístavu v tomto území. Vo veci rozporu medzi ministerstvami následne rozhodol Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, a to priklonením sa k názoru ministerstva dopravy.

Rozhodnutie úradu je zároveň záväzné, pričom posunu v snahe ochrany by pomohla zmena názoru ministerstva dopravy. Zmena jeho postoja a dohoda ústredných orgánov o spôsobe využitia tohto územia by sa totiž dali považovať za takú zásadnú zmenu podmienok a predpokladov, ktorá by umožnila obstarávať aj identickú zmenu územného plánu. „Toto je jediná zákonná cesta, ktorá môže viesť k zachovaniu vzácnych mokradí aj súčasného rozsahu zelene v tomto území,“ podotýka bratislavský magistrát.

Poslanecký zbor preto žiada ďalšie rokovania s oboma ministerstvami. Ich cieľom je, aby aby vedenie rezortu životného prostredia potvrdilo predchádzajúce súhlasné stanovisko so zmenou územného plánu. A zároveň, aby ministerstvo dopravy prehodnotilo svoj predchádzajúci postoj k územnej rezerve pre prístav.

Envirorezort v reakcii pre TASR uviedol, že je pripravený diskutovať s každým. „Ak príde požiadavka na rokovanie s primátorom Bratislavy alebo ďalšími predstaviteľmi hlavného mesta, určite pre riešenie záujmov a problémov ľudí sa takéto pracovné rokovanie uskutoční,“ ubezpečil odbor komunikácie MŽP SR. Pripomenul, že minister Tomáš Taraba (nominant SNS) je s bratislavským primátorom v pracovnom kontakte aj pri iných otázkach.

Pripravenosť na rokovania deklaruje aj rezort dopravy. „Ministerstvo je kedykoľvek pripravené na konštruktívne rokovania s vedením mesta,“ uviedla pre TASR hovorkyňa MD SR Petra Poláčiková.

Na Slovensku niekto otrávil ohrozenú haju červenú z Česka

Na Slovensku niekto otrávil ohrozeného vtáka haju červenú z Česka. Prípad vyšetruje polícia. TASR o tom informovala organizácia Ochrana dravcov na Slovensku (RPS). Odborníci preto vyzývajú ľudí, aby boli v prírode všímavejší a v prípade podozrivých nálezov kontaktovali príslušné orgány.

„Poloha tela, zaťaté pazúry aj uhynutý hmyz v jej bezprostrednom okolí jasne naznačovali, že išlo o otravu,“ priblížili ochranári. Tento jedinec nie je podľa nich jediným dravcom, pri ktorom sa v poslednom období objavilo podozrenie na úmyselné otrávenie.

Organizácia pripomína, že haja červená patrí medzi ohrozené druhy dravých vtákov. „Našu organizáciu kontaktovali zahraniční partneri s informáciou, že v oblasti Záhoria prichádza signál z GPS vysielačky jednej zo sledovaných hají z jedného miesta. Ide o situáciu, ktorá väčšinou naznačuje, že jedinec má vážny problém alebo uhynul. Lokalitu sme išli skontrolovať,“ vysvetlil Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku. Dodal, že spoločenská hodnota haje červenej je 30.000 eur.

Odborníci podľa kódu na ornitologických krúžkoch zistili, že haja bola pôvodom z Česka. Vyliahla sa v roku 2020 v okrese Uherské Hradište. „Ide o veľkú medzinárodnú hanbu, že jedinca, ktorý mohol u nás hniezdiť a vyviesť mláďatá, niekto úmyselne otrávil,“ skonštatoval Maderič.

Ochrana dravcov na Slovensku považuje otravy dravých vtákov za veľký problém. Medzinárodný výskum z projektu LIFE Eurokite v Európe ukázal, že každý piaty zo sledovaných dravcov uhynul vinou človeka, tvrdí Tomáš Veselovský z RPS. Existujú podľa neho rôzne motívy páchateľov pre úmyselné otravy. Spoločným znakom však je, že títo ľudia vnímajú dravce ako zvieratá, ktoré im spôsobujú škodu.

„Už viac než 20 rokov si v našej organizácii vedieme evidenciu prípadov vtáčej kriminality, pod ktorú patria aj úmyselné otravy. Zo záznamov vieme, že v niektorých oblastiach sa úmyselné otravy chránených druhov dravcov dejú dlhodobo a opakovane. Typickým príkladom je oblasť Záhoria alebo územie medzi Piešťanmi a Novým Mestom nad Váhom,“ priblížil Veselovský.

Odborníci prosia ľudí, aby boli počas prechádzok v prírode pozorní. Ak nájdu uhynutého dravca, ktorý leží na zemi s poloroztiahnutými krídlami, má kŕčovito zaťaté pazúry, je na ňom uhynutý hmyz alebo sa v jeho blízkosti nachádza mäsitá návnada, nemajú sa ničoho dotýkať a kontaktovať Štátnu ochranu prírody SR, dodal Veselovský.

EÚ by mala riešiť poľnohospodárske škody

Poľnohospodárske škody spôsobené počasím musí podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jozefa Šumichrasta komplexne riešiť Európska únia (EÚ). Sucho nie je totiž problém len Slovenska, ale celej Európy. Problém je zároveň dlhodobý. Šumichrast to uviedol v relácii Štúdio TASR.

„Vzhľadom na to, že tie zrážky síce prišli naozaj v tom správnom čase a boli naozaj vymodlené treba povedať to, že čiastočne pomohli. Zachránili nejakú situáciu, ale nedokázali vyriešiť celkovo to dlhotrvajúce sucho, ktoré sme tu mali. Takže určite budeme počítať so škodami, ktoré budú vznikať tento rok,“ poukázal Šumichrast.

Dodal však, že je ich teraz ťažké odhadnúť. Výška škôd bude zrejmá vo viacerých fázach. Výpadok je už citeľný pri prvej fáze žatevných prác, kedy farmári z polí a lúk pozbierali trávy, ďatelinu či raž na kŕmenie zvierat. Ďalšia fáza žatvy sa blíži, poľnohospodári pokosia plodiny ako jačmeň, pšenica či repka olejná. Posledný zber býva na jeseň, radí sa tam kukurica alebo slnečnica.

Šumichrast upozornil, že pri škodách treba rozlišovať ich prejavy v nákladoch poľnohospodárov a prejavy v odbytových cenách plodín, ktoré určuje trh. Vzhľadom na prepojený globálny a európsky obchodný priestor nemusia konečné ceny obilia a iných produktov automaticky narásť. „My tu môžeme mať extrémne lokálny problém, ale všade inde môžu vzniknúť nadúrody. Ono je to veľmi dôležité to aj takto vnímať. Ale teraz môžeme jednoznačne povedať, že tieto problémy so suchom prekračujú úroveň Slovenska. Obrovské problémy napríklad so suchom majú v Maďarsku, a to vlastne je jasne aj teraz vidieť, že ten juh Slovenska, na ktorý nadväzuje Maďarsko, tam je najväčší problém s týmto suchom aktuálne,“ poukázal.

Predseda komory sa už podľa svojich slov stretol aj s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardom Takáčom (Smer-SD) a o téme diskutovali. „Naozaj chcú túto situáciu na ministerstve riešiť a v podstate aj tie podmienky, ktoré je potrebné vyrokovať a uvoľnenie týchto peňazí v rámci celej Európskej únie, je to v rukách ministerstva. Ja verím tomu, že dospejeme k nejakému spoločnému uspokojivému stanovisku, ale samozrejme, je tu aj možnosť schémy štátnej pomoci, ktorá je takisto otvorená,“ myslí si.

Na Slovensku prebieha Motýlia polhodinka

Na Slovensko prichádza druhý ročník iniciatívy Motýlia polhodinka. Pozýva školy, rodiny, záhradkárov aj milovníkov prírody a vonkajších aktivít zapojiť sa do pozorovania motýľov. Stačí si nájsť 30 minút času, pozorovať motýle vo svojom okolí a pomôcť tak lepšie porozumieť stavu prírody. Do pozorovania sa môže zapojiť každý, a to bez špeciálneho vybavenia či odborných znalostí. Jarné monitorovanie sa uskutoční od 1. do 7. júna a letné monitorovanie od 13. do 19. júla, informovalo BROZ-ochranárske združenie.

„Hoci motýle vnímame najmä pre ich krásu, v prírode zohrávajú veľmi dôležitú úlohu ako opeľovače. Motýle patria medzi najdôležitejšie indikátory stavu životného prostredia. Ich prítomnosť či úbytok nám napovedajú, v akom stave sa nachádzajú lúky, záhrady, parky alebo mestská zeleň,“ povedal koordinátor Motýlej polhodinky z ochranárskeho združenia BROZ Jakub Cibík. Poukázal tiež na to, že motýle patria dnes v Európe medzi čoraz ohrozenejšie skupiny živočíchov v dôsledku straty prirodzeného prostredia, intenzívneho hospodárenia či klimatickej zmeny.

Projekt Motýlia polhodinka má okrem monitoringu motýľov za cieľ priblížiť verejnosti desať najbežnejších druhov motýľov na Slovensku a umožniť ľuďom spoznávať ich priamo vlastným pozorovaním. „Pozorovanie motýľov navyše prináša možnosť spomaliť, viac si všímať svoje okolie a zažiť prírodu zblízka,“ tvrdí BROZ.

Do monitoringu sa podľa združenia môže zapojiť každý. V prvej fáze od 1. do 7. júna priamo pozýva aj školy a edukačné zariadenia. Motýlia polhodinka je vhodnou aktivitou pre učiteľov, žiakov a študentov. Prepája vzdelávanie s praktickým pozorovaním prírody a podporuje budovanie vzťahu k živému svetu okolo nás, priblížilo.

Druhá fáza kampane od 13. do 19. júla sa obracia na širokú verejnosť, najmä na záhradkárov, rodiny s deťmi, turistov či cyklistov. Pozorovanie motýľov sa môže stať prirodzenou súčasťou letných výletov, pobytu v záhrade alebo návštev parkov a lúk. „Motýle patria predovšetkým na rozkvitnuté lúky, no dokážu žiť aj medzi nami v mestách, záhradách, parkoch či na balkónoch. Súčasťou kampane preto bude aj osveta o jednoduchých krokoch, ktorými môžeme motýľom pomôcť nájsť vhodný domov. Menej kosenia, pestovanie kvitnúcich domácich druhov rastlín, obmedzenie pesticídov či ponechávanie divokejších častí záhrad môžu výrazne podporiť ich prežitie,“ doplnil Jakub Cibík z BROZ.

Ochranári odporúčajú na pozorovanie motýľov čas medzi 10.00 h až 17.00 h, slnečné a pokojné počasie a teplotu ideálne 20 až 30 stupňov. Pozorovať možno v záhrade, na lúke, v parku, pri cyklotrase, počas výletu alebo aj v meste.

Začiatočníkom pri pozorovaní motýľov pomôže prehľad 10 najbežnejších druhov motýľov či mobilná aplikácia iNaturalist, ktorá dokáže určiť druh aj podľa fotografie. Na webe projektu nájdu ľudia záznamový list pre začiatočníkov aj pokročilých, podrobnejšie metodické pokyny a informácie o jednotlivých druhoch motýľov.

Rýchle správy

• V obci Brehov v okrese Trebišov otvorili nový prírodný areál Willkov park. Jeho dominantou je ekologické bludisko zo živého vŕbového prútia, doplnené o oddychové zóny, detské prvky a priestor na relax. Informovala o tom Krajská organizácia cestovného ruchu Košice Región Turizmus. Projekt v štýle land art – umenia v prírode – podporil Košický samosprávny kraj prostredníctvom dotačného programu Terra Incognita sumou 170.000 eur. Zámerom bolo prepojiť človeka s krajinou a ponúknuť návštevníkom originálny zážitok v prírodnom prostredí Tokaja a Medzibodrožia. „Našou prioritou bolo vytvoriť priestor, kde sa človek doslova dotkne prírody. Bludisko v tvare odtlačku prsta symbolizuje stopu, ktorú tu zanechávame. Dôraz sme kládli na ekológiu a udržateľnosť, pričom sme chceli ukázať, že zábava môže existovať v absolútnom súlade s prostredím. U nás neexistuje jedna správna cesta,“ uviedla autorka projektu Anna Balogová.
• Z verejných priestorov mesta Zvolen pomáhajú v súčasnosti odstraňovať voľne pohodené injekčné striekačky aj dvaja dobrovoľníci. Zbierať chodia vo svojom voľnom čase. TASR o tom informovala Veronika Bátorová, ktorá sa v rámci projektu Bezpečne v komunite Zvolen týmto problémom zaoberá. Spresnila, že pomáhajú aj s údržbou a vyprázdňovaním zberných nádob, ktoré sú určené na bezpečný zber a odstránenie použitých striekačiek a ihiel. Podľa nej obaja dobrovoľníci vnímajú vysoký prínos týchto aktivít. „Sú to pracujúci mladí ľudia, ktorí veria, že môžu a dokážu urobiť svojou aktivitou tento svet lepším miestom,“ zdôraznila s tým, že ich účasť posilnila komunitný rozmer projektu. Ako ďalej uviedla, zbery organizujú raz za mesiac. Dodala, že o tejto činnosti informujú v skupine na sociálnej s názvom Bezpečne v komunite Zvolen. „Vždy pozývame aj obyvateľov mesta a okolia. Radi medzi sebou privítame kohokoľvek, kto má záujem pomôcť, aby bol Zvolen bezpečnejším mestom na život,“ podotkla. Prísť môžu aj záujemcovia, ktorí sa chcú len dozvedieť viac informácií o dobrovoľníckych aktivitách.
• Mestský úrad v Želiezovciach ubezpečuje obyvateľov, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo zo strany sršňov. Mesto preverovalo nahlásený podnet, že sa na trhovisku nachádza vysoký počet sršňov. Radnica požiadala o riešenie situácie špecializovanú firmu. Tá po preskúmaní miesta výskytu skonštatovala, že nejde o sršne, ale o vzácny druh – žihadlovku obrovskú (Megascolia maculata), potvrdil magistrát. Žihadlovka obrovská, nazývaná aj žahalka obrovská, je najväčším druhom blanokrídlovca v Európe. Hoci vzbudzuje rešpekt svojou veľkosťou, ktorá presahuje päť centimetrov, pre človeka je neškodná a nie je agresívna. Doteraz sa vyskytovala prevažne v Stredomorí.
• Obec Podbrezová v okrese Brezno získala z európskych zdrojov vyše 700 000 eur na zavedenie množstvového zberu odpadu. Projekt bude zahŕňať aj vybudovanie uzamykateľných stojísk či elektronickú evidenciu vývozu odpadu. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. Zavedenie množstvového zberu zmesového komunálneho odpadu podľa envirorezortu zníži produkciu odpadu v Podbrezovej o viac ako 38 kilogramov na jedného obyvateľa ročne. V rámci projektu bude zavedený systém neváženého množstvového zberu pre rodinné i bytové domy. Obec tiež bude elektronicky evidovať vývoz odpadu, čo umožní presnejšie monitorovať produkciu komunálneho odpadu a efektívnejšie plánovať zber.
• Na budove Mestského úradu v Nitre vznikla zelená strecha. Vybudovali ju na ploche 1302 štvorcových metrov. Mesto začalo s realizáciou projektu „zazelenania“ strechy úradu na jeseň minulého roka. Kompaktný zelený povrch by mal vzniknúť v horizonte dvoch až troch rokov, informovala radnica. Zelená strecha pomôže znižovať prehrievanie budovy, bude zadržiavať dažďovú vodu a zároveň zvýši estetickú hodnotu prostredia. Zmena podľa magistrátu prispeje k posilneniu biodiverzity v centre mesta. Cena diela bola 130 735 eur bez DPH. Rekonštrukcia strechy zahŕňala výmenu pôvodného povrchu. Pôvodná strecha bola pokrytá štrkom, ktorý bolo potrebné odstrániť spolu s nefunkčnými zariadeniami a pôvodnými prístupovými chodníkmi k technológiám na streche. Zrealizovali aj nové zateplenie, oplechovanie atík a položili novú krytinu vhodnú pre zelené strechy. Okraje striech, svetlíky a technologické zariadenia boli opätovne zabezpečené štrkovým prísypom. Zvyšná plocha dostala špeciálny substrát, do ktorého bola vysadená zmes rozchodníkov. Tieto nenáročné rastliny sú vhodné pre vegetačné strechy a extrémne stanovištia.
• Technické služby mesta Prievidza pokračujú v kosení zelených plôch na území Prievidze. Časť verejnej zelene v parku Skotňa nechali zámerne nepokosenú, aby poskytovala prirodzený priestor pre včely a ďalší opeľujúci hmyz. Informovala o tom hovorkyňa mesta Michaela Beňadiková. Pracovníci v uplynulých dňoch dokončili práce v lokalitách Žabník a Čierne mesto, aktuálne pokračujú v Necpaloch a v parku Skotňa. „Práve tam je časť plôch ponechaná v prirodzenejšom režime, aby podporila biodiverzitu,“ upresnila vedúca záhradníckych služieb mestskej spoločnosti Silvia Masariková. Beňadiková ďalej priblížila, že súčasťou pravidelnej starostlivosti o verejnú zeleň je aj polievanie kvetinových záhonov, veľkých kvetináčov, závesných kvetinových nádob a pyramíd. „Technické služby zároveň upravujú živé ploty podľa požiadaviek obyvateľov a realizujú aj výsadbu nového kvetinového záhonu pri tržnici na sídlisku Píly,“ doplnila.
• Slovenská inšpekcia životného prostredia eviduje mimoriadne zhoršenie vôd vo vodnej nádrži Oravská priehrada. Mimoriadne zhoršenie vôd sa prejavilo výrazným úhynom rýb v Michalskej zátoke v okrese Námestovo, a to v počte približne 300 kusov, prevažne druhu pleskáč, boleň a červenica. Mimoriadne zhoršenie vôd v danej lokalite nahlásil SIŽP v nedeľu (31. 5.) o 9.20 h člen rybárskej stráže Slovenského rybárskeho zväzu Miestnej organizácie Námestovo. „Znečistený úsek bol odhadnutý v dĺžke približne 70 metrov a šírke približne jeden až dva metre. SIŽP odobrala vzorky rýb a vody,“ priblížili zo SIŽP s tým, že príčina úhynu rýb je v štádiu vyšetrovania.
• Do už 13. ročníka kampane Do práce na bicykli sa doteraz zaregistrovalo 12 000 účastníkov. Na tlačovej konferencii to povedal minister dopravy Jozef Ráž. Vlani bol počet zaregistrovaných jednotlivcov na začiatku kampane o tisícku nižší. Hlavným vyhlasovateľom kampane je národný cyklokoordinátor Peter Klučka a Ministerstvo dopravy SR. Organizáciu a odbornú garanciu zabezpečuje Občianska cykloiniciatíva Banská Bystrica.

Prečítajte si tiež:

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

• Arktída má za sebou bod zlomu. Na storočie sa tam menia životné podmienky (ct24.ceskatelevize.cz)
• Pod starým cintorínom žije 5,6 milióna včiel. Náhodou ich objavila žena, ktorá si krátila cestu do práce (dobrenoviny.sk)
• Prečítajte si štúdiu: Biologická ochrana na Slovensku v ohrození: Medvede hnedé pod tlakom autokratických síl (conbio.onlinelibrary)
• Slepé a so zlomenými krídlami – ako vtáky trpia vojnou na Ukrajine (bluewin.ch)
• Zachraňujeme medvieďatá, no strieľame ich matky. Slovenský odborník sa pýta, či to dáva zmysel (tnlive.sk)
• Odborníci varujú, že uviaznutá mŕtvola Timmyho môže explodovať. Hrozí aj nákaza (noviny.sk)