Súd potrestal Modrého zajačika, bitka Kuffovcov, na Slovensku vysychajú potoky aj studne (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Dôchodca, známy ako Modrý zajačik, dostal za schvaľovanie atentátu na premiéra podmienku. Sudkyňa satiru nevidela

Špecializovaný trestný súd uložil dôchodcovi Júliusovi Kovácsovi, známemu ako Modrý zajačik, trojročný trest s podmienečným odkladom na štyri roky za schvaľovanie teroristického činu v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Súd riešil jeho výrok z videa na YouTube, v ktorom povedal, že atentátnik mal premiéra „trafiť do čela“. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný a obhajoba avizovala odvolanie.

Obžalovaný sa bránil tým, že išlo o satiru, iróniu a vytrhnutie z kontextu, pričom tvrdil, že neverí oficiálnej verzii atentátu. Sudkyňa Beata Medveďová však jeho vysvetleniu neuverila a nevidela v spornom výroku humor ani nadsádzku. Pri rozhodovaní prihliadala aj na ďalšie jeho verejné vyjadrenia, ktoré podľa nej ukazujú, že nešlo o ojedinelý exces.

Prípad znovu otvoril debatu o hranici medzi slobodou prejavu a trestnosťou verejných výrokov, najmä ak sa týkajú násilia voči politikom. Obhajoba tvrdí, že trest môže mať „umŕtvujúci účinok“ na verejnú diskusiu, zatiaľ čo súd upozorňuje na nebezpečnosť podobných prejavov v polarizovanej spoločnosti. Kauza zároveň ukazuje, ako veľmi atentát na premiéra naďalej rozdeľuje slovenskú verejnosť.

Viac informácií nájdete tu:

Bitka Kuffovcov s poľnohospodármi: súd ich opäť oslobodil, za poškodený mobil padol trest

Okresný súd v Kežmarku vyniesol už tretí verdikt v známom prípade potýčky synov Štefana Kuffu na poľnohospodárskom dvore v Ľubici. Mareka a Rafaela Kuffovcov súd opätovne oslobodil spod obžaloby z výtržníctva, keďže podľa sudkyne nebolo preukázané, že ich konanie naplnilo znaky tohto trestného činu. Pri Rafaelovi Kuffovi navyše nebolo podľa súdu jasné, že konflikt začal ako prvý.

V prípade Mareka Kuffu však súd rozhodol inak pri skutku týkajúcom sa mobilného telefónu zamestnankyne firmy Heba. Uznal ho za vinného z lúpeže za to, že jej počas incidentu vytrhol smartfón z ruky a poškodil ho, za čo dostal peňažný trest 4 800 eur. Ak by sumu úmyselne nezaplatil, hrozí mu náhradný trest odňatia slobody na šesť mesiacov.

Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, keďže sa na mieste odvolala prokuratúra aj obhajoba. Prípad je sledovaný aj preto, že ide o rodinu výrazne prepojenú s politikou a envirorezortom, pričom na vyhlásenie rozsudku prišiel aj štátny tajomník Štefan Kuffa. Kauza tak zostáva živá nielen právne, ale aj verejne a politicky.

Viac informácií nájdete tu:

Rezort Matúša Šutaja Eštoka reaguje na zákrok generálneho prokurátora Žilinku pri zápise homosexuálnych manželstiev

Ministerstvo vnútra oznámilo, že nebude zapisovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí do osobitnej matriky ako manželstvá. Reagovalo tak na upozornenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý namietal nečinnosť v prípadoch žiadostí párov zosobášených v Rakúsku. Rezort tvrdí, že na takýto zápis nemá právny základ.

Ministerstvo svoje stanovisko opiera o Ústavu SR, podľa ktorej je manželstvo zväzkom muža a ženy, aj o zákon o rodine a zákon o matrikách. Podľa rezortu nemožno zápis chápať ako čisto technickú formalitu, pretože by tým štát priznal právny status, ktorý slovenský právny poriadok v tejto podobe nepozná. Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že „dnešným dňom je rozhodnuté“.

Rezort zároveň zdôrazňuje, že rešpektuje právo EÚ, no rozlišuje medzi uznaním rodinného vzťahu na účely slobody pohybu a jeho zápisom ako manželstva do slovenskej matriky. Spor tak ukazuje širšie napätie medzi ústavným poriadkom, európskym právom a spoločenskou diskusiou o právach párov rovnakého pohlavia. Konečné riešenie podľa ministerstva nemôže vzniknúť administratívne, ale iba legislatívnou alebo ústavnou zmenou.

Viac informácií nájdete tu:

Európsky „ostrov“ v Afrike prekročili tisícky migrantov. Viacerí zahynuli, Španielsko posiela špeciálne sily

Španielska enkláva Ceuta na severe Afriky čelí masívnemu náporu migrantov, keď sa do nej v priebehu niekoľkých hodín dostali tisíce ľudí z Maroka. Časť migrantov preplávala alebo sa prebrodila cez pobrežie, ďalší prekonali hraničné bariéry. Podľa dostupných informácií si situácia vyžiadala najmenej 24 obetí.

Ceuta je z geopolitického hľadiska mimoriadne citlivým územím, pretože spolu s Melillou predstavuje jedinú pozemnú hranicu Európskej únie v Afrike. Miestne úrady hovoria o chaose a kolapse hraničného systému, pričom prijímacie kapacity sú už preplnené. Medzi prichádzajúcimi sú najmä mladí muži, ale aj rodiny so ženami a deťmi.

Madrid reagoval vyslaním ďalších vojakov a príslušníkov Guardia Civil, no odmietol vyhlásiť núdzový stav. Kríza má aj širší politický rozmer, keďže prichádza po rozhodnutí španielskeho súdu obmedziť okamžité vyhosťovanie migrantov a zároveň vyvoláva napätie medzi európskymi spojencami. Téma migrácie sa tak opäť stáva jedným z najvýbušnejších bodov európskej politiky.

Viac informácií nájdete tu:

Spoveď mafiánskeho vraha otvára starý zločin: Obaja zadržaní idú do väzby

Súd rozhodol o väzbe pre Róberta Tótha alias Čuča a Róberta Vaczulu alias Cula, ktorí čelia obvineniu z obzvlášť závažného zločinu vraždy v spolupáchateľstve. Pri jednom z obvinených súd uznal všetky tri dôvody väzby – útekový, kolúzny aj preventívny, pri druhom útekový a preventívny. Obaja proti rozhodnutiu podali sťažnosť.

Prípad sa týka údajnej vraždy 25-ročného muža zo Štúrova z januára 2005, ktorým má byť podľa okolností Štefan Bednár. Vyšetrovanie znovu otvorila výpoveď odsúdeného vraha Norberta Kosťova, ktorý už skôr opisoval staré zločiny štúrovského podsvetia. Podľa polície mal byť Bednár dlhší čas zadržiavaný proti svojej vôli, využitý ako biely kôň pri daňových podvodoch a po získaní peňazí zavraždený.

Opis skutku patrí k najbrutálnejším v novodobých mafiánskych kauzách: telo obete malo byť rozrezané, zaliate betónom a hodené do rieky Hron. Pozostatky sa dodnes nepodarilo nájsť, no vyšetrovatelia sa k prípadu vracajú po rokoch vďaka novým či staronovým svedectvám. Kauza ukazuje, že staré mafiánske zločiny sa na Slovensku stále vracajú a môžu zasiahnuť aj prípady, ktoré sa dlho zdali nevyriešiteľné.

Viac informácií nájdete tu:

Historické zábery Dunaja v Bratislave ukazujú, aká nízka hladina bola pred takmer 80 rokmi

Slovensko toto leto zasahuje extrémne sucho, ktoré sa výrazne prejavuje aj na hladine Dunaja v Bratislave. Slovenský hydrometeorologický ústav uviedol, že tohtoročný júl je na tomto úseku rieky najsuchším júlom v celej histórii meraní. Situácia tak potvrdzuje, že nejde len o krátkodobú výnimku, ale o vážny hydrologický problém.

Článok pripomína aj historickú paralelu zo septembra 1947, keď Dunaj postihlo podobne extrémne sucho. Dobové zábery ukazujú, že ľudia sa vtedy mohli prechádzať suchou nohou po dne rieky a lodná doprava musela byť zastavená. Sucho zároveň odkrylo rozsiahle štrkové lavice.

Porovnanie súčasnosti s rokom 1947 ponúka silný obraz toho, ako výrazne môže príroda meniť tok jednej z najväčších európskych riek. Historické fotografie aj dnešné údaje upozorňujú, že problém nízkej hladiny nie je len estetický, ale má dopady na dopravu, ekosystémy aj zásoby vody. Dunaj sa tak stáva jedným zo symbolov klimatických extrémov, ktoré Slovensko aktuálne zažíva.

Viac informácií nájdete tu:

24 miliónov eur a len 1,7 hviezdičky. Štátna pýcha narazila u Slovákov na tvrdú realitu

Nová štátna dopravná aplikácia Cyril, do ktorej má smerovať približne 24 miliónov eur, mala priniesť jeden lístok pre vlak, autobus aj MHD. Namiesto úspešného štartu však čelí kritike za technické problémy, nízky záujem a slabé používateľské hodnotenia. V obchode Google Play má po niekoľkých týždňoch len niečo vyše 5-tisíc stiahnutí a priemerné hodnotenie iba 1,7 hviezdičky.

Používatelia sa sťažujú na pomalé načítavanie, komplikovanú registráciu, nefungujúce zľavy a slabé odpovede chatbota. Ministerstvo dopravy tvrdí, že podobné problémy sú pri nábehu zložitého systému očakávateľné a projekt považuje za úspešne spustený. Kritici však upozorňujú, že aplikácia zatiaľ nenapĺňa sľuby, s ktorými ju štát predstavil.

Okrem samotnej funkčnosti vyvoláva otázky aj transparentnosť projektu a celkové nastavenie štátnych IT priorít. Odborníci zo Slovensko.Digital hovoria o nedostatočne sprístupnených dokumentoch a pripomínajú, že Cyril môže byť ďalším príkladom drahého projektu, ktorý štát spustil skôr ako hotový produkt než ako spoľahlivú službu. Prípad tak znovu otvára tému, či Slovensko vie za verejné peniaze vytvárať digitálne služby, ktoré ľudia skutočne chcú a používajú.

Viac informácií nájdete tu: