Súd zasiahol do Lex atentát, Robert Fico čelí strate väčšiny a prieskum ukázal, ako jeho vládu vidia voliči (denný výber)

Deň priniesol aj spor o predčasné voľby.  

Časť zákona Lex atentát je protiústavná

Ústavný súd rozhodol, že časť zákona známeho ako Lex atentát nie je v súlade s ústavou ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Problém sa týka ustanovenia, ktoré umožňovalo obciam zakázať zhromaždenie, ak by výrazne zasiahlo do súkromia, dopravy či zásobovania obyvateľov.

Zákon vznikol po atentáte na Roberta Fica v máji 2024 a parlament ho schválil v zrýchlenom režime v júni. Okrem posilnenia ochrany ústavných činiteľov zavádzal aj ďalšie opatrenia, napríklad doživotnú rentu pre vybraných najvyšších predstaviteľov štátu či riešenia týkajúce sa ich bývania.

Návrh na preskúmanie podala skupina opozičných poslancov, ktorí už pri schvaľovaní upozorňovali na zásah do práva na zhromažďovanie. Vo zvyšku ich návrhu súd nevyhovel, no opozícia rozhodnutie označila za potvrdenie, že koalícia opakovane prijíma zákony v rozpore s ústavou.

Viac informácií nájdete tu:

Robert Fico: Strata väčšiny v koalícii je chyba Hlasu a SNS

Vládna koalícia prišla v parlamente o väčšinu po odchode Romana Malatinca k projektu Tomáša Tarabu a aktuálne má istých len 75 poslancov. Premiér Robert Fico na to reagoval vystúpením s celým klubom Smeru a zdôrazňoval, že jeho strana zostáva stabilná a jednotná.

Fico za vzniknutú situáciu otvorene obvinil koaličných partnerov Hlas a SNS, ktorým sa podľa neho rozpadli poslanecké kluby. Tvrdí, že práve ich personálne zlyhania spôsobili súčasnú nestabilitu, no zároveň odmietol hovoriť o predčasných voľbách a naznačil, že chce hľadať riešenie, aby koalícia dovládla do riadneho termínu v roku 2027.

Ostrá reakcia prišla od Malatinca aj od predstaviteľov Hlasu a SNS. Tarabovci dávajú najavo, že podporia len niektoré zákony, čím získali blokačnú menšinu, zatiaľ čo Hlas aj SNS odmietajú Ficovu interpretáciu a tvrdia, že situáciu ešte možno politicky zvládnuť.

Viac informácií nájdete tu:

Trump rozdával bozky smrti. Nechcú ho už ani vlastní. Čo ukázali americké voľby?

Voľby do amerického Kongresu priniesli drvivú porážku republikánov a výrazné posilnenie demokratov, ktorí získali kontrolu nad Snemovňou reprezentantov aj Senátom. Pre Donalda Trumpa to znamená koniec obdobia, keď mal Biely dom aj Kongres pod kontrolou jednej politickej strany.

Hlasovanie sa zmenilo na faktické referendum o Trumpovi a výsledky naznačujú, že veľká časť verejnosti odmieta jeho štýl vládnutia. Nespokojnosť súvisí nielen s prezidentovým vystupovaním, ale aj s rastúcimi cenami, ekonomickou neistotou a pocitom, že sa viac venuje sebe než problémom bežných Američanov.

Mimoriadne výrazné boli aj historické prehry republikánov v tradičných baštách ako Kansas či Texas. Voľby zároveň ukázali, že osobná podpora od Trumpa už kandidátom nepomáha automaticky a v niektorých prípadoch sa stáva skôr politickou záťažou.

Viac informácií nájdete tu:

Ak Robert Fico dodrží slovo, o pár hodín oznámi predčasné voľby (komentár Martina Behula)

Komentár pripomína, že Robert Fico ešte nedávno odmietal menšinové vládnutie a tvrdil, že v krízovej dobe Slovensko potrebuje štandardné ústavné riešenia, nie provizóriá. Po strate koaličnej väčšiny by preto podľa tejto logiky mal prísť s návrhom na predčasné voľby.

Autor však naznačuje, že realita bude zrejme iná. Fico sa podľa neho skôr pokúsi udržať vládu pri živote ďalšími politickými obchodmi a ústupkami voči menším skupinám poslancov, podobne ako to urobil už v minulosti pri riešení vnútrokoaličných kríz.

Text tak vykresľuje koalíciu ako krehký politický trhanec, v ktorom aj malá skupina poslancov dokáže získať neúmerný vplyv. Záver komentára je jasný: premiér pravdepodobne opäť poprie vlastné slová, pretože jeho prioritou bude prežitie vlády, nie predčasné voľby.

Viac informácií nájdete tu:

Progresívci sa zľakli predčasných volieb, vypýtali si peniaze od majetného expredsedu. Požičali si viac ako 800-tisíc eur

Progresívne Slovensko si medzi májom a júlom požičalo viac ako 855-tisíc eur, hoci po voľbách v roku 2023 patrí medzi finančne silnejšie strany a od štátu má dostať viac ako 18 miliónov eur. Najväčšiu časť pôžičiek poskytol bývalý predseda Michal Truban, ktorý strane požičal 700-tisíc eur.

Strana vysvetľuje, že si chcela vytvoriť rezervu pre prípad predčasných parlamentných volieb, ktoré by mohli skrátiť vyplácanie štátnych príspevkov. Časť peňazí zároveň použila na financovanie komunálnych volieb a ďalších bežných výdavkov spojených s fungovaním a rozvojom strany.

Článok zároveň pripomína, že PS napriek vysokým investíciám v komunálnych a regionálnych voľbách nedosiahlo mimoriadne silný výsledok. Získalo len obmedzený počet starostov, primátorov a poslancov, pričom výraznejší úspech neprišiel ani v boji o post košického župana.

Viac informácií nájdete tu:

Prieskum ukázal, či majú Slováci ešte trpezlivosť s Ficovou vládou

Nový prieskum agentúry Focus ukázal, že slovenská verejnosť je v otázke budúcnosti Ficovej vlády takmer presne rozdelená. 47 percent respondentov si želá, aby kabinet dovládol do riadneho termínu volieb, zatiaľ čo 44 percent by uprednostnilo čo najskoršie predčasné voľby.

Dáta potvrdzujú silnú polarizáciu podľa straníckych preferencií. Voliči Smeru, Hlasu a SNS vo veľkej miere podporujú dovládnutie koalície, kým sympatizanti opozície – najmä Hnutia Slovensko, PS a SaS – vo výraznej väčšine žiadajú pád vlády a nové hlasovanie.

Zaujímavé sú aj postoje nerozhodnutých a nevoličov, ktorí nie sú jednotní. Nerozhodnutí sa mierne prikláňajú k predčasným voľbám, zatiaľ čo nevoliči častejšie preferujú zachovanie súčasného stavu, no zároveň majú najvyšší podiel odpovedí „neviem“.

Viac informácií nájdete tu:

Ruská armáda sa na Ukrajine rúti k zlomovému bodu. Najšokujúcejšie je, čo robí Putin

Situácia ruskej armády na Ukrajine sa podľa článku približuje k zlomovému bodu. Namiesto postupu ruské sily na viacerých úsekoch strácajú územie, čelia rekordným denným stratám a majú problém dopĺňať stavy novými vojakmi.

Ukrajinským obrancom sa navyše podarilo výrazne narušiť ruskú logistiku na juhu krajiny, čo ešte zhoršuje schopnosť Moskvy viesť dlhodobé útočné operácie. Blížiaca sa zima môže situáciu Ruska ďalej skomplikovať a zvýšiť tlak na už oslabené jednotky.

Za najprekvapivejšie článok označuje správanie Vladimira Putina, ktorý napriek zhoršujúcej sa situácii nevyhlasuje mobilizáciu a nereaguje ani na rastúce ekonomické riziká vrátane hrozby bankrotu. Práve táto nečinnosť môže byť podľa textu jedným z najväčších rizík pre ďalší vývoj vojny.

Viac informácií nájdete tu: