Superblok okolo Michala Šimečku by zrejme potešil Roberta Fica, ukazuje prieskum

Veľký opozičný blok by získal 37,8 percenta hlasov a 70 kresiel. Matematika je však neúprosná.  

Čo by sa stalo, ak by sa rozdrobená opozícia vrátane Hnutia Slovensko Igora Matoviča spojila do jednej obrovskej koalície? Prieskum agentúry Focus pre web 360tka.sk ukazuje, že hoci by takýto blok suverénne zvíťazil, vo finále by hypotetickí predvolební spojenci množstvo voličov stratili.

Výsledkom by tak bol triumf Smeru Roberta Fica, Hlasu Matúša Šutaja Eštoka a Republiky Milana Uhríka. Trio by sa dostalo k moci. S pohodlnou parlamentnou väčšinou.

Ďalšia fikcia

Podobne ako v prieskume, kde ako spoločný blok merali Progresívne Slovensko (PS) a Demokratov, ide zatiaľ o fikciu aj v prípade paktu piatich strán (PS, SaS, Demokrati, KDH a Hnutie Slovensko).

Šéf progresívcov Michal Šimečka na svoju archu ťahá akurát tak mimoparlamentnú a konzervatívnu Maďarskú alianciu Lászlóa Gubíka, ktorá by v tomto prieskume získala 4,1 %, čo je na vstup do parlamentu málo.

Začiatkom mája dostali respondenti konkrétne túto otázku: „Predstavte si situáciu, že by päť strán – Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati, KDH a Hnutie Slovensko – vytvorili spoločný volebný blok (koalíciu) a kandidovali by vo voľbách spoločne na jednej kandidátke. Ostatné strany by kandidovali samostatne. Pozrite si zoznam strán, koho by ste volili v tejto situácii?“

Fenomén strateného voliča

Blok okolo PS by podľa prieskumu voľby s prehľadom vyhral so ziskom 37,8 % hlasov. Pri porovnaní so štandardným prieskumom z rovnakého obdobia, v ktorom strany kandidovali samostatne, sa však ukazuje zásadný problém.

Kým v klasickom meraní by súčet preferencií týchto piatich subjektov dosiahol až 47,8 %, v prípade spoločnej kandidátky by podpora poklesla o rovných 10 percentuálnych bodov. Z dát vyplýva, že predstava spoločnej kandidátky Šimečkovho PS, SaS Branislava Gröhlinga, KDH Milana Majerského, Hnutia Slovensko Igora Matoviča a Demokratov Jaroslava Naďa je pre časť elektorátu taká neprijateľná, že by radšej volili iné alternatívy, prípadne by k voľbám vôbec neprišli.

Posilňujúci efekt pre Smer či Republiku

Tento odliv hlasov z opozičného tábora priamo posilňuje ich politických oponentov. Konkrétne:

• SMER – SD: 22,6 % (nárast z 18,1 % v štandardnom prieskume);

• Republika: 11,8 % (nárast z 9,7 %);

• HLAS – SD: 8,7 % (mierny nárast z 8,4 %).

Matematika pri kreslách nepustí

Do Národnej rady SR by sa v tomto hypotetickom scenári dostali iba štyri subjekty. Všetky ostatné strany by zostali pred bránami parlamentu. Predvolebný blok okolo šimečkovcov by získal 70 kresiel. Smer-SD 42, Republika 22 a Hlas-SD 16 mandátov.

Kým pri samostatnej kandidatúre by pätica opozičných strán disponovala pohodlnou väčšinou 85 hlasov, spojenie do jedného bloku by ich pripravilo o moc. Jednoducho: 70 kresiel na vládnutie nestačí.

Naopak, strany súčasnej vládnej koalície (Smer, Hlas) by spolu s hnutím Republika disponovali v pléne pohodlnou väčšinou 80 poslancov (42 + 16 + 22) a mohli by bez problémov zostaviť vládu.

Scenár veľkého bloku by definitívne pochoval šance menších strán na vstup do parlamentu. Prah zvoliteľnosti by okrem už spomínanej Aliancie neprekročili ani Sme rodina Borisa Kollára a SNS Andreja Danka.