Šutaj Eštok potichu cúvol v kauze Ďurku. Kubina hovorí o ťarche dôkazov a úrad o zavádzaní zo strany vnútra

Rezort vnútra argumentuje existenciou novej, právne relevantnej skutočnosti.  

O kasačnej sťažnosti mal rozhodnúť Najvyšší správny súd SR. „Ten dokonca aj vyhovel návrhu ministerstva na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutie v merite veci sme odhadovali v najbližšom období. Včera, pri náhodnom preverovaní stavu konania sme však na naše veľké prekvapenie zistili, že ministerstvo vnútra potichu vzalo svoju kasačnú sťažnosť späť,“ priblížil Kubina.

Ministerstvo poukázalo na to, že s ohľadom na vznesené obvinenie voči Pavlovi Ď. vydalo nový personálny rozkaz o jeho dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby. „Napriek tomu, že ministerstvo naďalej trvá na svojich argumentoch uvedených v kasačnej sťažnosti, nepovažovalo za dôvodné ďalšie vedenie konania na Najvyššom správnom súde SR,“ doplnilo.

Rezort vnútra naďalej trvá na tom, že voči policajtom, ktorým bolo vznesené obvinenie, postupovalo zákonným spôsobom, keď rozhodlo o ich dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, a to bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Zákonnosť takéhoto postupu podľa ministerstva potvrdzuje aj nedávny rozsudok Správneho súdu v Bratislave.

Čítajte viac Šutaj Eštok opäť odstavil čurillovca Ďurku. Vyšetrovateľ čelí novému obvineniu, jeho advokát hovorí o „domácom väzení“

S výkladom, že späťvzatie kasačnej sťažnosti znamená potvrdenie nesprávnosti právneho názoru ministerstva, nesúhlasí právnička Martina Filipová z advokátskej kancelárie BOOM & SMART Slovakia, ktorá rezort v konaní zastupuje. „Takýto výklad považujem za zavádzajúci,“ uviedla.

Podľa Filipovej ministerstvo vzalo kasačnú sťažnosť späť pre zmenu skutkových okolností a vydanie nového personálneho rozkazu. „Za tejto situácie bolo ďalšie pokračovanie v konaní procesne aj ekonomicky neúčelné. Späťvzatie opravného prostriedku však v žiadnom prípade neznamená rezignáciu na právnu argumentáciu,“ doplnila.

Filipová zároveň odmieta výklad, podľa ktorého je pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta so statusom chráneného oznamovateľa vždy potrebný predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. „Takýto výklad podľa môjho názoru posúva účel ochrany oznamovateľov za hranice zákona,“ skonštatovala.

Ochrana oznamovateľov podľa nej nemá vytvárať výnimku z pravidiel, ktoré sa vzťahujú na ostatných policajtov. „Ochrana oznamovateľov nemôže teda slúžiť ako štít proti zákonným dôsledkom trestného stíhania,“ uzavrela Filipová.

Kubina však späťvzatie opravného prostriedku vníma inak. Podľa neho znamená aj faktický súhlas a stotožnenie sa s napadnutým rozhodnutím. „V tomto konkrétnom prípade to znamená, že ministerstvo vnútra pod ťarchou dôkazov fakticky súhlasí a stotožňuje sa s rozsudkom správneho súdu, ktorý potvrdil nezákonné postavenie mimo služby Pavla Ď.,“ uviedol advokát.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začiatkom mája rozhodol o dočasnom pozbavení štátnej služby policajta Pavla Ďurku, ktorý aktuálne pôsobí vo funkcii vyšetrovateľa Policajného zboru. Ako rezort vnútra vtedy informoval, k vydaniu personálneho rozkazu došlo v dôsledku nového vzneseného obvinenia v marci tohto roku, podľa ktorého je menovaný policajt obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu vydierania, ktorých sa mal dopustiť ako vyšetrovateľ, teda v súvislosti s plnením jeho služobných povinností.

Pavol Ďurka bol v rámci kauzy Kajúcnik obvinený pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a vydieranie. Obvinenia majú súvisieť prevažne s trestnými konaniami vo veci zločineckej skupiny takáčovcov, na ktorých v minulosti pracovali policajti z tímu okolo Jána Čurillu. Čiastočne sa však týkajú aj kauzy Očistec.

Správny súd v Bratislave ešte na jeseň minulého roku zrušil personálny rozkaz ministra vnútra o postavení Ďurku mimo službu a konštatoval, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok porušil zákon. Ďurka následne nastúpil na Okresné riaditeľstvo polície v Nitre.

Šutaj Eštok po nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov vrátane tzv. čurillovcov. Odôvodnil to podozrením zo spáchania trestného činu. Keďže mali policajti status chráneného oznamovateľa, podľa Úradu na ochranu oznamovateľov sa mal minister najprv obrátiť naň.