Svetová ekonomika sedí na časovanej bombe. Experti vypočítali, kedy môže skrachovať Amerika (týždeň vo svetovej ekonomike)

obchodnyregister 2026.06.07.

Amerika sa rúti do pasce. Ak Washington nezatiahne ručnú brzdu, finančné trhy stratia trpezlivosť a najväčšej ekonomike sveta môže hroziť bankrot.  

Finančné trhy sú momentálne slepé a ignorujú najväčšiu tikajúcu bombu svetovej ekonomiky. Tou je dlh Spojených štátov amerických. Uznávaný ekonomický inštitút Penn Wharton Budget Model (PWBM) vo svojej najnovšej júnovej analýze pomenúva presný bod, spoza ktorého už pre Spojené štáty nebude návratu.

Týmto bodom je podľa expertov jednej z najprestížnejších ekonomických fakúlt v USA dlh na úrovni 210 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Ak Amerika túto hranicu prekročí, trh s vládnymi dlhopismi zažije nekontrolovateľný kolaps. Štát nebude schopný splácať svoje záväzky a svetová ekonomika sa ocitne v pasci, z ktorej niet úniku. Investori jednoducho odmietnu Amerike požičiavať peniaze, čo by znamenalo reálny bankrot superveľmoci.

Kedy narazí kosa na kameň?

Ekonómovia z Wharton School vo svojej analýze pracujú s takzvaným výhľadovým (angl. forward-looking) modelom. Ten simuluje správanie desiatok tisíc fiktívnych domácností a investorov, ktorí reagujú na kroky vlády.

To, kedy USA narazia na spomínaný strop, pritom podľa PWBM závisí najmä od jedného faktora – ako rýchlo budú rásť náklady na americké zdravotníctvo. Analýza pracuje s tromi scenármi:

  1. Optimistický scenár (rok 2051): Ak sa rast nákladov na zdravotníctvo spomalí, USA majú čas na reformy ešte približne 25 rokov.
  2. Základný scenár (rok 2048): Dlh zasiahne kritických 210 % HDP o 22 rokov.
  3. Pesimistický scenár (rok 2045): Ak budú náklady na zdravotníctvo rásť historickým tempom, čas na nápravu sa skracuje na 19 rokov. Model však varuje, že existuje až 25-percentná šanca, že pri tomto scenári udrie kríza oveľa skôr – už o 14 rokov (v roku 2040).
Tri scenáre rastu nadmerných nákladov na zdravotnú starostlivosť v USAimage
Tri scenáre rastu nadmerných nákladov na zdravotnú starostlivosť v USA
Zdroj: Penn Wharton Budget Model

Účet pre občanov: Brutálne dane z práce

Ak chcú Spojené štáty zastaviť svoje nekontrolovateľné zadlžovanie a zachrániť sa pred krachom, bude to pre ich obyvateľov obrovský šok. Štát by totiž musel zaviesť novú, trvalú daň z príjmu vo výške až 15 percent z každého zarobeného dolára.

Staršie ekonomické prepočty síce tvrdili, že by stačilo len päť až šesť percentuálnych bodov, no tie podľa ekonómov ignorovali realitu. Nepočítali totiž s takzvanými dynamickými efektmi – napríklad s tým, ako na obrie dane zareagujú skutoční ľudia. Keď totiž ľuďom takto brutálne zdaníte prácu, mnohí z nich stratia motiváciu pracovať a štát vo finále vyberie menej peňazí.

Aby teda vláda vykryla tieto straty a obrie úroky, musí daň nastaviť až na trikrát vyššiu úroveň. Pre predstavu, táto nová daň by z peňaženiek Američanov vytiahla viac peňazí, než sa dnes v celých USA vyzbiera na starobné dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre seniorov dokopy.

Situáciu navyše môžu výrazne zhoršiť aj politické rozhodnutia, napríklad zavedenie trvalých ciel na dovoz tovarov. Clá síce môžu na prvý pohľad pomôcť domácim fabrikám, no zároveň odplašia zahraničných investorov a do Ameriky pritečie menej peňazí z vonku.

Požičiavanie pre štát kvôli tomu zdražie a čas, ktorý Spojeným štátom ešte zostáva na záchranu, sa skráti o dva až štyri roky. V najhoršom prípade by tak USA narazili na dlhovú stenu už v roku 2043, pričom v extrémnom prípade hrozí kolaps už v roku 2039.

Stačí spľasnutie AI bubliny a domček z karát sa zrúti

Najväčším háčikom celého tohto varovania je však to, že stále ide o ten najlepší možný scenár. Model totiž stojí na dvoch veľmi optimistických predpokladoch.

Po prvé, počíta s tým, že dnešné ceny na burzách sú reálne a stabilné. Ak by však prišiel nejaký nečakaný šok – napríklad prasknutie obrovskej technologickej bubliny okolo umelej inteligencie – hodnota majetku firiem by prudko padla. Dlh štátu by v pomere k nemu vyzeral ešte hrozivejšie a investori by okamžite žiadali oveľa vyššie úroky.

Po druhé, prepočty predpokladajú, že investori budú americkým politikom slepo veriť a požičiavať im peniaze až do poslednej sekundy, kým to bude matematicky možné. V reálnom svete to tak však nefunguje. Finančné trhy sa zosypú oveľa skôr – stačí, aby investori zapochybovali, že Biely dom dokáže situáciu zvládnuť. V tom momente dajú od amerických dlhopisov ruky preč a kríza vypukne okamžite.

Odkaz pre Ameriku je preto jasný: čím dlhšie budú americkí politici reformy odkladať a spoliehať sa na to, že americký dolár je nedotknuteľný, tým bolestivejší bude konečný účet. Čas na bezbolestné riešenie sa totiž definitívne minul.