Symbol obnovy regiónu zvíťazil nad rozkrádaním. Kalvária sa stala výkladnou skriňou slovenskej pamiatkovej záchrany

Na kopci nad Štiavnicou sa odohral malý zázrak: miesto, ktoré po revolúcii pohlcovala rabovačka a zarastajúce krovie, dnes láka Japoncov, skautky z Belgicka aj skeptických ateistov.  

Banská Štiavnica skrýva klenot európskeho významu. Miestna Kalvária, ktorá pred dvoma desaťročiami čelila pustošeniu a rozkrádaniu, dnes svieti do noci ako symbol obnovy celého regiónu. Za jej znovuzrodením stojí vytrvalá práca aktivistov, unikátne partnerstvo s Nadáciou VÚB a nezištná pomoc tisícov dobrovoľníkov z celého sveta – vrátane belgických skautiek, ktoré sem toto leto merali cestu vlakmi naprieč Európou.

Unikát, ktorý očaril aj Japonsko

Banskoštiavnická Kalvária nie je len obyčajným sakrálnym miestom. Z hľadiska rozsahu a architektúry ide o svetový unikát. Predseda pamiatkového združenia Kalvársky fond Martin Macharík vysvetlil, že areál je výnimočný minimálne z dvoch dôvodov.

Tým prvým je duchovný rozmer a netradičná koncepcia. Kým štandardné kalvárie majú 14 zastavení, tá štiavnická ich ukrýva až 25. Podľa Macharíka za to môže fakt, že vznikla pred takmer 300 rokmi, kedy ešte neplatili striktné cirkevné reguly. „Myslím si, že je to z umeleckej stránky vytvorené tak vierohodne a vkusne, že tu ľudia cítia prítomnosť niečoho väčšieho, čo ich presahuje,“ hovorí s tým, že toto čaro sem láka nielen veriacich, ale aj úplných ateistov.

18 fotiek v galérii

Predseda pamiatkového združenia Kalvársky fond Marek Macharík

Zdroj: Marek Orihel

Druhým dôvodom je dychberúca baroková architektúra postavená na dokonalej symetrii. Celá kompozícia 25 objektov stojí na pozostatkoch starého vulkánu, uprostred veľkého krátera, a je orientovaná priamo na západ slnka.

„Keď slnko zapadá za okraj kaldery, posledné lúče osvetľujú horný kostol a cez okno dopadajú priamo na ukrižovaného Ježiša Krista,“ opisuje Macharík premyslený plán dávnych staviteľov. Výnimočnosť miesta potvrdzuje aj fakt, že keď v Japonsku nedávno vydávali časopis o Slovensku, editor si na titulnú stranu vybral spomedzi stovky záberov práve štiavnickú Kalváriu.

18 fotiek v galérii

Kalvária v Banskej Štiavnici sa stala výkladnou skriňou slovenskej pamiatkovej záchrany

Zdroj: Marek Orihel

Od zdevastovaných striech k veľkému snu

Dnes vyhľadávaná pamiatka však nemala vždy na ružiach ustlané. Po rokoch socializmu a divokých 90. rokoch bol celý región v hlbokej depresii, čo sa odzrkadlilo aj na stave areálu. Keď sem aktivisti v rokoch 2005 a 2006 prišli, naskytol sa im katastrofálny pohľad. Sochy boli rozkradnuté, kaplnky pootvárané a zo striech mizli plechy, ktoré končili v zberných surovinách.

Obnova sa začala skromne – dobrovoľníckymi brigádami. Martin Macharík sa spojil s pamiatkarkou a architektkou Katkou Voškovou, ktorá si vzala na starosť odbornú záchranu zvyšných umeleckých diel, zatiaľ čo on sa sústredil na záchranu samotného areálu. Po dvoch až troch rokoch intenzívnej práce si ich snahu všimli prví sponzori. Videli, že záujem aktivistov je vážny a dlhodobý.

18 fotiek v galérii

Kalvária v Banskej Štiavnici pôsobí ako maják nádeje

Zdroj: Marek Orihel

Istota spojená s Nadáciou VÚB

Kľúčový bod obratu nastal v roku 2008, kedy Kalvársky fond podpísal s Nadáciou VÚB prelomovú zmluvu. Tento krok bol na slovenské pomery nevídaný. „Zásadné to bolo v tom, že to dalo našim reštaurátorom aj nám osobne prísľub, že to nebude tak, ako to býva – že rok-dva sa ľudia snažia, potom ich to prestane baviť a celá vec sa nedokončí,“ zdôrazňuje Macharík. Dlhodobý záväzok priniesol pamiatke stabilitu a reálnu víziu, že obnova sa dotiahne do úspešného konca.

Spolupráca nakoniec prekonala pôvodný plán a trvala úžasných 14 rokov. Financovanie bolo postavené na pravidelnom dialógu a jasnom pláne. Po spoločnej diskusii mal Kalvársky fond každý rok k dispozícii stabilný rozpočet. Tieto zdroje smerovali na náročné reštaurovanie umeleckých diel, opravu architektúry a na všetko, čo masívny 6-hektárový areál pre svoje prežitie potreboval.

Macharík vyzdvihuje najmä kultúrny a historický rozhľad ľudí, ktorí v tom čase v nadácii sedeli a o podpore rozhodovali. Chápali totiž mimoriadnu hodnotu Kalvárie a uvedomovali si, že takýto monumentálny projekt sa nedá zachrániť jednorazovými príspevkami, ale vyžaduje si koncepčnú, dlhoročnú prácu. Pre celú krajinu je to dodnes unikátny príklad strategického mecenášstva.

Rekonštrukcia banskoštiavnickej Kalvárie bola jeden z najvýraznejších projektov, ktoré Nadácia VÚB financovala, uvádza Lucia Luptáková, správkyňa Nadácie VÚB a pokračuje:

„Bol to naozaj veľký projekt – dostať to z toho pôvodného stavu do tej krásy, ktorá je teraz a ktorá naozaj môže reprezentovať Slovensko. Išlo tam naozaj veľmi veľa financií, ale to nie je jediný projekt, kde sa snažíme o rekonštrukciu pamiatok. Toto je v stratégii Nadácie VÚB už dlhodobo a venujeme sa tomu napríklad cez program Poklady Slovenska, ktorý beží už 17 rokov.“

Ako doplnila, odkedy podporujú rekonštrukciu kultúrnych pamiatok nášho kultúrneho dedičstva, tak sa im podarilo zrekonštruovať viac ako 150 väčších či menších pamiatok za takmer 5 miliónov eur. „Teraz prichádza tá super možnosť pre všetkých na Slovensku, pretože sa môžu zapojiť do toho, kto bude podporený v ďalšom ročníku Pokladov Slovenska. Vyzývam všetkých, aby od 7. septembra do 20. septembra 2026 hlasovali na webstránke Nadácie VÚB, kde môžu podporiť tu ich srdcu blízku pamiatku, aby mohla vyhrať rekonštrukciu,“ dodala Lucia Luptáková.

18 fotiek v galérii

Kalvária v Banskej Štiavnici: Horný kostol s tromi krížmi

Zdroj: Marek Orihel

Miesto nečakaných nálezov a spojených osudov

Dvadsaťročná obnova so sebou priniesla aj množstvo prekvapení. Aktivisti v areáli objavili napríklad záhadný hrob vojaka. Hoci ho pôvodne považovali za sovietskeho, pamätníci ich vyviedli z omylu – išlo o českého vojaka z historickej prestrelky, ktorému len pred pár týždňami osadili nový náhrobný kameň. Inokedy zasa našli ukrytý odkaz od farára, ktorý Kalváriu opravoval pred polstoročím. „Bohužiaľ, tie rady sme našli až vtedy, keď sme prácu dokončili,“ hovorí s úsmevom Macharík.

18 fotiek v galérii

Kalvária v Banskej Štiavnici: hrob českého vojaka z historickej prestrelky

Zdroj: Marek Orihel

Kalvária však nespája len kamene, ale aj ľudské osudy. Rukami aktivistov prešli tisíce dobrovoľníkov a viacerí z nich tu našli svoju životnú lásku.

Dôležitou súčasťou života na Kalvárii sú dodnes aj spomínaní dobrovoľníci, bez ktorých by areál rýchlo zarástol. Odbornú prácu síce robia reštaurátori, no kosenie, hrabanie a nekonečné prenášanie lešenia zostáva na pleciach brigádnikov.

Medzi nich patria aj mladé belgické skautky Alex (skautským menom Ondatra) a Lola (známa ako Panpan), ktoré pochádzajú z mestečka Verviers. Na projekt narazili na internete a na Slovensko pricestovali v rámci svojej cesty po Európe. Absolvovali pritom náročnú cestu – z Belgicka museli prestúpiť na niekoľko rôznych vlakov, aby sa dostali do Banskej Štiavnice. V meste strávili štyri noci a ich hlavnou úlohou bola pomoc s udržiavaním areálu a okolia kostolov.

Obe dievčatá priznali, že sem išli bez akýchkoľvek očakávaní, no realita ich očarila. „Boli sme naozaj milo prekvapené. Je to síce malé mesto, ale je tu veľa budov s hlbokou históriou,“ zhodnotila Alex. Po skončení práce v Štiavnici pokračovali vlakmi a autobusmi do chorvátskeho Záhrebu a následne do Slovinska, kde budú pomáhať na ďalších environmentálnych projektoch.

Maják, ktorý si musíme strážiť

Banská Štiavnica sa rovnako ako iné slovenské mestá učí žiť s turizmom. Podľa Macharíka sme v tomto smere stále neskúsený národ, no Kalvárii sa darí úspešne spájať svetský svet turistov s posvätným svetom veriacich. Z troch kostolov v areáli je dnes bežne prístupný len ten dolný, kde sídli aj infocentrum a konajú sa pravidelné bohoslužby. Stredný kostol (Sväté schody) a horný kostol s tromi krížmi otvárajú aktivisti na požiadanie, v rámci sprevádzania alebo za odmenu pre šikovných brigádnikov.

18 fotiek v galérii

Kalvária v Banskej Štiavnici: Horný kostol a úsošie znázorňujúce plamene očistca alebo pekla

Zdroj: Marek Orihel

Ročne sa tu koná približne desať farských podujatí a ďalšie desiatky súkromných omší pre pútnické skupiny, pričom brány areálu zostávajú pre kohokoľvek otvorené nonstop. Kultúrne akcie tu však držia na minime, aby sa nenarušil liturgický pokoj.

Pre miestnych obyvateľov zostáva pamiatka srdcovou záležitosťou. Je to prvá vec, ktorú človek zbadá, keď sa vracia domov. „Je to taký maják. Posledné roky Kalvária v noci svieti, takže o to viac je to potešujúce,“ uzatvára Marek Macharík s pripomienkou, že takúto veľkolepú vec mohli postaviť len silné generácie a našou povinnosťou je chrániť ju, pretože zničiť sa dá veľmi ľahko.

Článok a video vznikli v spolupráci s Nadáciou VÚB.