Sýria je po rokoch vojny znova obilnicou regiónu. Prvýkrát od roku 2011 nepotrebuje dovážať pšenicu

Sýria je po rokoch vojny opäť pšenične sebestačná a prvý raz od roku 2011 nemusí dovážať obilie. Zlepšenie úrody však stále neukončilo hlad a chudobu.  

Sýria po prvý raz od začiatku občianskej vojny v roku 2011 dokáže z vlastnej úrody pokryť domácu spotrebu pšenice. Informovala o tom tlačová agentúra TASR s odvolaním sa na agentúru AFP, ktorej to vo štvrtok potvrdil zástupca generálneho riaditeľa Sýrskeho obilného úradu Ahmad Kadún. Uviedol, že v aktuálnej sezóne Sýria nebude musieť dovážať pšenicu a pripomenul, že naposledy bola krajina v tomto smere sebestačná v roku 2010.

• Sýria v aktuálnej sezóne prvýkrát od roku 2011 nepotrebuje dovážať pšenicu.
• Štátny obilný úrad odkúpil 2,7 milióna ton pšenice, nad rámec domácej potreby.
• Pred vojnou dosahovala priemerná úroda pšenice približne 4,1 milióna ton ročne.
• V januári 2026 sa kurdské ozbrojené jednotky začlenili do sýrskeho štátneho aparátu.
• Viac než 13 miliónov obyvateľov Sýrie zostáva vystavených vážnej potravinovej neistote.

Podľa údajov štátnej agentúry SANA obilný úrad počas tohtoročnej žatvy odkúpil 2,7 milióna ton pšenice. Tento objem prevyšuje ročnú domácu potrebu, ktorú úrady odhadujú na 2,55 milióna ton.

Návrat sebestačnosti

Pred vypuknutím konfliktu v roku 2011 patrila Sýria medzi krajiny, ktoré si vedeli pšenicu zabezpečiť z vlastnej produkcie. Priemerný ročný objem úrody dosahoval podľa dostupných údajov 4,1 milióna ton. Dlhoročná vojna v kombinácii s opakujúcimi sa obdobiami sucha však viedli k prudkému obmedzeniu poľnohospodárskej výroby.

Situáciu ďalej skomplikovali extrémne klimatické podmienky. Organizácia Spojených národov označila rok 2025 v Sýrii z klimatického hľadiska za najhorší za celé desaťročia, pričom negatívne dopady zasiahli aj najdôležitejšie oblasti pestovania pšenice.

Závislosť od dovozu

V dôsledku úpadku domácej produkcie bola vláda bývalého prezidenta Bašára Asada nútená spoliehať sa na dovoz. Kľúčovým dodávateľom sa stalo Rusko, z ktorého Sýria pokrývala podstatnú časť svojich potrieb.

Nové sýrske vedenie, ktoré prevzalo moc koncom roka 2024, pokračovalo v dovozoch pšenice aj v uplynulom roku. Obilie do krajiny prichádzalo buď formou komerčných kontraktov, alebo ako dar od viacerých štátov vrátane Ruska a Iraku.

Spory o severovýchod

Počas občianskej vojny sa vyhrotil spor medzi bývalou centrálnou vládou v Damasku a kurdskou samosprávou o kontrolu nad nákupom pšenice od farmárov v úrodných regiónoch na severovýchode krajiny. Tieto oblasti v tom období neboli úplne pod priamou kontrolou štátnych orgánov.

Napätie v tejto otázke sa zmiernilo začiatkom roku 2026. V januári sa sýrski Kurdi a centrálna vláda dohodli, že kurdské ozbrojené jednotky a inštitúcie budú začlenené do štátnych štruktúr, čo ovplyvnilo aj správu poľnohospodárstva v danom regióne.

Pretrvávajúca kríza

Napriek aktuálnemu zlepšeniu v oblasti produkcie potravín zostáva celková humanitárna situácia v Sýrii podľa medzinárodných inštitúcií veľmi vážna. OSN v júni informovala, že viac ako 13 miliónov obyvateľov – teda vyše polovica populácie krajiny – čelí vážnej potravinovej neistote.

Podľa tejto charakteristiky veľká časť Sýrčanov nemá stabilný, pravidelný a spoľahlivý prístup k dostatočnému množstvu cenovo dostupných a výživných potravín, aj keď domáca úroda pšenice aktuálne pokrýva odhadovanú ročnú spotrebu.