Systém, ktorý núti obchádzať pravidlá. Slováci v zahraničí narážajú na rovnaký problém

Podať daňové priznanie elektronicky ich stálo dni frustrácie, telefonátov, obchádzania pravidiel a v niektorých prípadoch aj cestu domov.  

Potvrdenie, ktoré súrne potrebovala, skončilo v schránke na slovenskej adrese. Bianka však už niekoľko rokov žije a pracuje v Čechách. Ak má občan žijúci v zahraničí stále väzby na Slovensko, napríklad trvalý pobyt, štát ho považuje za domáceho daňového rezidenta. To v praxi znamená, že musí slovenským úradom ukázať, koľko zarobil aj v zahraničí, a vysporiadať si dane.

Nejde o to, že by mal platiť dane dvakrát. Štát však potrebuje vidieť prehľad príjmov a následne určiť, či a koľko má ešte doplatiť, alebo či je všetko vyrovnané. Zamestnávateľ v zahraničí totiž rieši len dane v krajine, kde človek pracuje. Nemá žiadnu právomoc ani povinnosť komunikovať so slovenskými úradmi.

Potvrdenie o daňovej rezidencii je v podstate papier, ktorým človek dokazuje, v ktorom štáte je oficiálne „daňovo doma“. Bez tohto potvrdenia si štáty medzi sebou „neveria“ a môžu si nárokovať daň z rovnakého príjmu.

Chýbajúca poznámka

Kvôli povinnostiam Bianka nestihla zájsť na daňový úrad na Slovensko. Namiesto niekoľkých hodín vo vlaku či autobuse však nakoniec strávila dva dni registráciou na portáloch slovensko.sk či Finančnej správy. Vyžiadalo si to viac času, než by mladá žena očakávala – okrem štandardného vyplnenia dotazníkov musela popritom stiahnuť niekoľko štátnych aplikácií. Ďalšie hodiny minula na to, aby zistila, čo vlastne ešte potrebuje.

Keď žiadosť o vydanie potrebného potvrdenia konečne odoslala, čakala, že odpoveď príde do elektronickej schránky. „Nikde v žiadosti nebola možnosť zakliknúť, kam to chcem poslať,“ hovorí. Asi po dvoch týždňoch Bianka volala na Finančnú správu, kde jej oznámili, že sa má spýtať osobne na daňovom úrade. „Povedali mi, že ak som to chcela dostať elektronicky, mala som to uviesť do poznámky,“ dodáva.

Čítajte viac O týždeň môže byť neskoro. Mnohým Slovákom hrozí, že prídu o stovky eur. Viete, kam zmiznú vaše peniaze po 30. apríli?

Výsledkom bol scenár, ktorému sa chcela Bianka vyhnúť – potvrdenie prišlo klasicky poštou na adresu, kde sa nezdržiava. Na vyzdvihnutie zásielky „do vlastných rúk“ je však potrebný podpis adresáta a jeho číslo občianskeho preukazu. Poštárka preto zásielku jej rodine vydať nemohla. Situácia dopadla tak, že Bianka sa musela spoľahnúť na známu, tiež poštárku, ktorá bola ochotná dokument doručiť aj napriek porušeniu pravidiel, aby jej pomohla.

„Mala som šťastie a viem, že by to takto fungovať nemalo, no pomoc si veľmi vážim,“ dodala. Bianka pritom nie je jediná. Podobné skúsenosti opisujú aj ďalší Slováci pracujúci za hranicami. Za rok 2025 sa pritom ich číslo podľa Štatistického úradu vyšplhalo až na viac ako 120-tisíc.

Stovky kilometrov namiesto pár klikov

Ďalší prípad elektronickej komunikácie so štátom pre Pravdu opísal Andrej, ktorý žije v Nórsku od vlaňajšieho leta a daňové priznanie elektronicky robil v tomto roku prvýkrát. „Koncom marca som priletel domov. Pôvodne som chcel prísť až na veľkonočné sviatky, no nakoniec som prišiel skôr,“ hovorí. Dôvodom bola práve povinnosť podať daňové priznanie.

„Niekoľko dní som sa to pokúšal vyriešiť elektronicky. Pozeral som si aj návody, no nakoniec som to vzdal a radšej si vybavil voľno v práci a zaplatil viac za letenku,“ dodal. Problémom pri vybavovaní bola podľa neho najmä registrácia do systému.

Niektorí skúsenejší platcovia daní sa preto rozhodli si termín podania predĺžiť. Lea, ktorá je zamestnaná v horskom rezorte vo francúzskych Alpách, plánuje celú záležitosť riešiť až počas svojho pobytu na Slovensku.

Čítajte viac Byty za pol milióna, daň pár stoviek eur. Krok, ktorý môže zraziť ceny nehnuteľností, je na štáte

Daňové priznanie sa štandardne podáva do 31. marca. V tomto termíne je potrebné daň aj zaplatiť. Lehota sa dá predĺžiť o 3 mesiace alebo až o 6 mesiacov v prípade pracujúcich za hranicami. „Dala som si odklad a prídem v máji, aby som vybavila všetky papiere. Na diaľku sa to podľa mňa reálne nedá,“ hovorí, pričom podať žiadosť o odklad bolo podľa Ley tiež pomerne komplikované.

Na sociálnych sieťach sa ozývajú ďalší Slováci žijúci v cudzine, ktorí opisujú veľmi podobné scenáre pri komunikácii s úradmi. Viacerí hovoria o tom, že napriek snahe vybaviť veci elektronicky napokon skončili pri klasickej pošte. „Nemala som na to nervy ani čas,“ opisuje Janka.

Iní poukazujú na to, že ani príprava vopred nemusí pomôcť. „Extra som si vybavila nový občiansky preukaz na elektronickú komunikáciu, no neskôr som zistila, že je to prakticky nemožné. Daňové priznanie som nakoniec posielala v zúfalstve poštou na poslednú chvíľu,“ uvádza Katka. V niektorých prípadoch napokon nezostáva iná možnosť, než prísť osobne. „Prešiel som si tým tiež, nakoniec som to musel ísť podať osobne, hoci žijem vo Viedni,“ dodáva Lukáš.

Foto: Robert Huttner

danovy urad, bratislava, dan Daňový úrad v Bratislave.

Ako to má fungovať?

Finančná správa tvrdí, že podať daňové priznanie zo zahraničia sa dá aj bez cesty na Slovensko. V praxi to však nie je otázka pár klikov, ale skôr splnenia viacerých podmienok.

Ešte pred samotným podaním musí používateľ prejsť dvoma krokmi – registráciou do osobnej internetovej zóny na portáli Finančnej správy a autorizáciou. Jednoducho povedané, nestačí si vytvoriť účet, treba ešte potvrdiť, že ste to naozaj vy a že môžete konať vo vlastnom mene.

Najčastejšie pri tom potrebujete občiansky preukaz s čipom (eID), čítačku kariet a nainštalované štátne aplikácie. Alternatívou je kvalifikovaný elektronický podpis, no pri ňom sa človek nevyhne registrácii, ktorú treba dokončiť osobne na daňovom úrade alebo poštou.

Až potom sa človek dostane k samotnému formuláru daňového priznania. Ten vyplní, priloží potrebné prílohy, podpíše ho elektronicky a odošle.

Čítajte viac Voľba poštou sa končí, nahradia ju komisie na ambasádach. Čo to znamená pre voličov?

Podľa údajov Finančnej správy bolo v roku 2025 elektronicky podaných takmer 9,9 milióna daňových dokumentov, čo predstavuje viac ako 86 percent všetkých podaní. Ako zároveň upozorňuje referentka komunikácie Finančnej správy Iveta Adamíková, nie každý má povinnosť riešiť všetko online.

„Daňovník, ktorý nie je zo zákona povinný komunikovať s Finančnou správou elektronicky, má možnosť výberu medzi elektronickým doručovaním a doručovaním v listinnej podobe. Preferovaný spôsob doručenia sa neuvádza do poznámky,“ informovala.