Tajná misia v Moskve: Šéf CIA prišiel varovať Kremeľ

Neohlásená cesta riaditeľa CIA Johna Ratcliffa do Moskvy vyvolala otázky už v okamihu, keď sa nad Ruskom objavil americký vojenský transportný stroj. Podľa Politico a Wall Street Journal však nešlo o obyčajnú pracovnú návštevu. Washington mal prostredníctvom šéfa tajnej služby varovať Moskvu pred eskaláciou voči NATO, najmä pobaltským štátom. Na stole mal byť aj Irán. Donald Trump význam misie tlmí a označuje ju za „takmer rutinnú“.  

Americký Boeing C-17A Globemaster III pristál v utorok 25. augusta na moskovskom letisku Vnukovo. Let sám osebe stačil na to, aby vzbudil pozornosť – americké vojenské lietadlá sa v ruskom hlavnom meste v súčasnej situácii objavujú len výnimočne. Až následne vyšlo najavo, že do Moskvy pricestoval riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby John Ratcliffe.

Verejne dostupné údaje o pohybe lietadla ukázali cestu z americkej základne Joint Base Andrews cez lotyšskú Rigu do Moskvy. Stroj pristál vo Vnukove v utorok ráno a z ruského hlavného mesta odletel približne o osem a pol hodiny neskôr. Washington cestu vopred neoznámil.

Kremeľ napokon návštevu potvrdil. Jeho hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Ratcliffe rokoval s predstaviteľmi ruských spravodajských služieb, nie však priamo s prezidentom Vladimirom Putinom. Ruský líder bol podľa Peskova o výsledku rozhovorov bezprostredne informovaný. O konkrétnom obsahu rokovaní Moskva mlčí.

Varovanie pred skúškou NATO

Podľa informácií Politico, ktoré sa odvoláva na dve osoby oboznámené s rokovaniami, bola jednou z hlavných úloh Ratcliffovej cesty snaha odradiť Moskvu od eskalácie voči členským štátom NATO. Osobitnú pozornosť mali dostať Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Jeden zo zdrojov Politico opísal hlavný odkaz stretnutí ako varovanie Rusku pred krokmi, ktoré by mohli viesť k vyhroteniu situácie voči pobaltským krajinám.

Podobné informácie priniesol aj Wall Street Journal. Podľa denníka súvisela Ratcliffova cesta s novými americkými spravodajskými hodnoteniami, podľa ktorých by sa Kremeľ mohol pokúsiť preveriť súdržnosť Severoatlantickej aliancie obmedzenou operáciou proti niektorému z jej členov. Nemuselo by pritom ísť o klasickú rozsiahlu inváziu. Medzi zvažovanými scenármi sa podľa denníka objavujú kybernetické útoky, sabotáž či obmedzený vojenský vpád. Tieto hodnotenia však nie sú verejne dostupné a denník sa pri nich odvoláva na informované zdroje.

Estónska zahraničná spravodajská služba vo svojej februárovej analýze napríklad hodnotila priamy ruský vojenský útok na štát NATO v rokoch 2026 či 2027 ako nepravdepodobný. Zároveň však varovala, že Rusko zrýchľuje obnovu svojich vojenských kapacít a dlhodobo sa snaží meniť bezpečnostnú rovnováhu v Európe.

Napätie v regióne sa napriek tomu citeľne zvýšilo. Litovské úrady tento mesiac upozornili, že podľa ich spravodajských informácií môže Rusko zvažovať použitie ukoristených ukrajinských dronov pri provokácii proti pobaltským krajinám, ktorá by mohla byť vydávaná za ukrajinský útok. Moskva podobné obvinenia odmieta ako zastrašovanie a ospravedlňovanie militarizácie regiónu.

Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko už zároveň sprísnili ochranu elektrární, plynových zariadení, priehrad a ďalšej kritickej infraštruktúry. NATO 12. augusta po sérii incidentov na východnom krídle vyhlásilo, že narušenia vzdušného priestoru sú nebezpečné a neprijateľné a aliancia bude ďalej posilňovať protivzdušnú a protiraketovú obranu.

Moskva pritvrdila rétoriku aj voči európskym továrňam

Obavy navyše posilňuje tón, ktorý Moskva v posledných mesiacoch používa voči európskym krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany v apríli zverejnilo zoznam európskych podnikov, ktoré podľa neho vyrábajú drony alebo ich súčiastky pre Ukrajinu. Zverejnené boli dokonca ich adresy. Bývalý ruský prezident a dnešný podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev následne zariadenia označil za možné ciele ruských ozbrojených síl.

Zoznam sa týkal podnikov v mnohých európskych štátoch; podľa European Pravda medzi nimi bolo aj Česko. Reuters potvrdil zverejnenie adries závodov napríklad v Británii, Nemecku, Španielsku či Taliansku.

Pre Washington je preto mimoriadne citlivá otázka, či by sa Moskva v snahe zvrátiť vývoj vojny alebo oslabiť západnú podporu Kyjeva rozhodla prekročiť hranicu medzi hybridným nátlakom a otvoreným zásahom proti územiu NATO. Akýkoľvek ozbrojený útok na Estónsko, Lotyšsko alebo Litvu by totiž otvoril otázku uplatnenia článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane.

Druhá téma: Irán

Pobaltie však podľa informácií Politico nebolo jediným dôvodom Ratcliffovej cesty.

Americký šéf CIA mal na ruských predstaviteľov tlačiť aj preto, aby Moskva obmedzila vojenskú a ekonomickú podporu Iránu. Politico sa v tejto časti správy odvoláva okrem jedného zo svojich zdrojov aj na britského predstaviteľa oboznámeného s obsahom rokovaní. Ratcliffe mal žiadať obmedzenie dodávok zbraní a obranných technológií Teheránu a zároveň Moskvu nabádať, aby prudko nereagovala na rozširovanie amerických sankcií proti krajinám a firmám obchodujúcim s Iránom.

Iránska otázka má pre Washington v súčasnosti mimoriadnu váhu. Vojna Spojených štátov s Iránom, ktorú prezident Trump rozpútal koncom februára, trvá už približne šesť mesiacov. Konflikt okrem vojenských strát zásadne obmedzil dopravu cez Hormuzský prieliv a otriasol energetickými trhmi.

Rusko pritom patrí medzi najdôležitejších partnerov Teheránu. Reuters už skôr informoval o amerických obvineniach, že Moskva poskytovala Iránu satelitné informácie využiteľné pri zameriavaní amerických cieľov na Blízkom východe. Rusko tieto tvrdenia odmieta. Washington Post s odvolaním na troch predstaviteľov oboznámených so spravodajskými informáciami napísal, že ruská pomoc zahŕňala aj údaje o polohe amerických lodí a lietadiel.

Ratcliffe pritom pricestoval do Moskvy iba deň po tom, čo americké ministerstvo financií spustilo novú rozsiahlu sankčnú kampaň proti Iránu pod názvom Operation Economic Outcast. Washington deklaroval zámer obmedziť finančné väzby Teheránu so zahraničím a zvýšiť tlak aj na jeho obchodných partnerov.

Trump: Nič z toho

Samotný prezident Donald Trump však verejne ponúkol podstatne menej dramatickú interpretáciu.

Keď sa ho konzervatívny moderátor Glenn Beck opýtal, či Ratcliffe išiel do Moskvy pre obavy z ruského testovania NATO alebo pre otázku sankcií voči Iránu, Trump odpovedal: „None of the above“ – nič z uvedeného.

Cestu označil za „semi-rutinnú“. Zároveň však pripustil, že z nej „môže niečo vzísť“, a spojil ju so snahou svojej administratívy ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Pripomienka novembrovej misie z roku 2021

Ratcliffova cesta má aj nepríjemnú historickú paralelu. Posledným známym šéfom CIA, ktorý pred ním pricestoval do Moskvy, bol William Burns. V novembri 2021 osobne varoval Putina a jeho okolie pred pripravovanou inváziou na Ukrajinu a upozornil na dôsledky, ktoré by takýto krok priniesol.

O približne tri mesiace neskôr Rusko spustilo plnohodnotnú vojnu.

Témy:
John Ratcliffe
Vladimir Putin

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.