Tajomný nález na dne rieky oživil Jánošíka. Pod hladinou Kysuce sa ukrýval 300-ročný most, prekvapil aj historikov

Hoci leto skončilo, nízka hladina slovenských riek naďalej pretrváva – a odhaľuje jeden vzácny nález za druhým. V toku Kysuce pri známej diaľnici našli historici pozostatky stáročia starého mosta, ktorý nie je na žiadnej mape. Podľa nálezcu je zaujímavý nielen jeho vek. Predpokladá, že most používala aj zbojnícka družina Juraja Jánošíka.  

Dunaj celé mesiace odkrýval nielen pozostatky z čias II. sv. vojny, stopy života bežných ľudí či skamenené horniny pamätajúce slovenské more. Nie je však jedinou riekou v krajine, ktorá pod hladinou stáročia obmýva tajomstvá.

Pri poklese rieky Kysuca pri Žiline si všimol krajinný architekt a etnológ Kysuckého múzea Marek Sobola zachované drevené piliere v pravidelnom rozostupe. Na nález upozornil Kysucké múzeum po tom, ako hladina klesla natoľko, že ponad ňu vystúpili. V tomto bode ich bolo možné preskúmať.

300 ročný nález prekvapil

Sobola podľa svojich slov našiel piliere vďaka práci krajinného architekta. „Všímam si krajinu a jej členitosti, zaujímavosti. Rieky ako staré vodné cesty križujú tie pozemné – chodníky, komunikácie. Pri nízkej hladine Kysuce mi neuniklo usporiadanie zvyškov mostových kolov, ktoré mali presné trasovanie a viac menej podobné rozmiestnenie,” vysvetlil nález.

Odborníci vrátane Mariána Janíka z Kysuckého múzea postupne našli 17 drevených pilierov, z ktorých odobrali vzorky dreva na dendrochronologické skúmanie. Výskum z dreva ukázal zaujímavé dáta – smreky a jedle, ktorými v minulosti most opravovali, boli zoťaté v roku 1929. Išlo o novšie piliere v strede rieky, ktoré silnejší prúd vody a pohyb ľadu najskôr opotrebovali viac, ako tie pri brehoch.

„Prvé výsledky boli naozaj prekvapujúce. Tam, kde sa predpokladá najväčší nápor vody a prúdu boli piliere menené častejšie,” potvrdil expert. „V brehovej časti vydržali viac a tiež sa mohlo stať, že mali ešte ďalšiu oporu, v podobe násypu – aby bolo možné most bezpečne využívať,” skonštatoval Sobola. V tom čase však výskumníci netušili, že práve brehové piliere budú oveľa väčším prekvapením.

Pôvodne výskumníci predpokladali, že most je z 19. storočia. Jedle, z ktorých sú postavané, však podľa analýzy zoťali v roku 1695. Členovia Kysuckého múzea odhadli, že môže ísť o torzo najstaršieho mosta na Kysuciach, nielen v koryte Kysuce v Čadci-Horelici. „Posunutie o dve storočia prekvapilo nielen nás, ale aj odbornú či laickú verejnosť,” uviedol Sobola.

Most, po ktorom kráčal Jánošík?

Práve to doviedlo výskumníka múzea k dedukcii. „Začiatkom 18. storočia sa v Horelici zdržiavali zbojníci Juraj Jánošík a Tomáš Uhorčík. Je s vysokou pravdepodobnosťou možné, že po moste sa obaja prešli,” prezradil zaujímavosť z histórie nálezu.

Zachované zvyšky pilierov sú v riečnom dne bez prístupu vzduchu, vo vode a posledné časti nad hladinou. „Pri dreve sa strieda pobyt na vzduchu a pod vodou, v závislosti od výšky vodnej hladiny. No ani v jednom pilieri sme nenašli drevokazné huby ani hmyz,” podotkol architekt.

Odborníka najviac prekvapila dobrá kondícia dreva. „Najmladšie piliere boli vo vode okolo 100 rokov, tie najstaršie viac ako tri storočia. A pritom išlo o pomerne mäkké drevo, ktoré podlieha skaze rýchlejšie ako napríklad dobre známy dub. Je to aj pre nás poučením, že v správnom prostredí drevo vydrží, nekazí sa. Naši predkovia presne vedeli, aké drevo použiť,” skonštatoval architekt.

Most pritom nesedí s historickými záznamami podobných cestných stavieb. Archív mesta Bytča uchováva plány dvoch mostov cez Kysucu v Čadci a ani jeden sa nezhoduje rozložením pilierov s tým nedávno objaveným.

„Sú z mostov, ktoré boli viac v centre Čadce. Jeden z nich bol približne tam, kde dnes sídli Kysucké múzeum. Boli určené pre väčšiu záťaž. Ten horelický bol pravdepodobne menej frekventovaný, bol miestnou komunikáciou. Ale až ďalší výskum nám osvetlí, ako to v skutočnosti je. Zatiaľ sme od neho nenašli žiadne plány,” potvrdil odborník s tým, že ide o stavbu o ktorej doteraz premene nevedeli. Ak bol mostom ľudového staviteľstva, nepredpokladá, že by projekt aj niekedy našli.

Kysucké múzeum má s objavom časti mosta ambiciózne plány. „Ak piliere vydržali doteraz, nejaké obdobie ešte pretrvajú. Bola by však škoda, ak by sa aspoň jeden nevybral a po odbornom ošetrení nedostal do zbierok múzea. Variantou je aj jeho prezentácia in situ, ako zastávka na cyklotrase či turistickom chodníku spolu s informačnými nosičmi. Teraz plánujeme ďalšie výskumy – nielen v teréne ale i v archívoch,” uzavrel Sobola.

Kysucký most a jantárová cesta

Objav upozornil aj na to, že trasy medzi časťami Čadce mohli byť pred stáročiami aj na nečakaných miestach. Sobola zdôraznil, že popri rieke Kysuca viedli oddávna cesty do Poľska, po ktorých sa vozila najmä soľ. Podľa historika Martina Turóciho, ktorý sa venuje moderným dejinám Kysúc, bol most prepojením tejto hlavnej cesty a tej, ktorá viedla k horelickým usadlostiam na druhom brehu Kysuce. Slúžil teda ľuďom a ich bežným potrebám, akou bola aj návšteva príbuzných.

„Na základe zachovaných historických máp možno pomerne presne určiť trasu tejto miestnej komunikácie, aj jej súčasť hlavnej cesty. Začínala sa v Budatíne, prechádzala územím Kysúc a následne cez Jablunkovský priesmyk pokračovala do Sliezska. Bola známa už v staroveku a novoveku a jej základný smer sa zachoval do súčasnosti. Hoci sa jej trasa v priebehu storočí v menila podľa nestáleho toku rieky Kysuce a záplavách. To si vyžadovalo prispôsobenie cesty novým podmienkam,” objasnil Turóci.

Dokonca sa podľa odborníka uvažuje o tom, že v období staroveku mohla byť jednou z trás známej jantárovej cesty obchodníkov.

„Podľa dendrochronologického datovania bol objavený most využívaný ešte pred druhou svetovou vojnou. Jedným z výskumov k mostu bude aj etnologický výskum pamätníkov, ktorí si možno budú pamätať, na čo sa hlavne využíval, prípadne, aká bola jeho mostovka,” predpokladal Sobola s tým, že by sa možno mohli dozvedieť aj to, kedy sa most prestal používať.

Nateraz je však známe, že minimálne v 17. storočí tak bol most významným bodom. Tým, že počas stáročí rieka prirodzene mení trasu koryta, kľukatí sa, je možné, že sa objavil bezpečnejší brod či lepšia cesta ako horelický most. Preto sa následne prestal výraznejšie využívať.

„Jednoznačne možno povedať, že v priebehu 19. storočia, kedy sa začala budovať železnica, došlo k zmene trasovania pozemných ciest a sčasti upadol ich význam. Voziť tovary po železnici bolo rýchlejšie, bezpečnejšie a najmä sa mohli prevážať vo väčšom množste,” vysvetlil odborník. To, že most bol súčasťou čulej obchodnej trasy kupcov podľa Sobolu dokazujú nálezy spred 26 rokov.

V hlinenom krčahu našli v Horelici poklad 1658 strieborných mincí. Boli v ňom bežné mince používané obyvateľmi strednej Európy v 16. a 17. storočí v nižšej hodnote. Tie najdrahšie, zlatý florén či strieborný toliar, medzi nimi neobjavili. Krčah si mohol odložiť kupec, ale mohol to byť aj zbojnícky úlovok. „Isté však je, že sa našiel v rovnakej lokalite, v ktorej je i náš most. Iste bol aj v pozornosti zbojníkov,” dodal Sobola.

Nielen zmeny koryta či povodne, ale práve aj zbojnícke prepady čo vojny boli podľa Turóci dôvodom na zmeny trás. „Obchodníci a pocestní využívali ako alternatívu bočné cesty a obchádzkové trasy vedúce cez okolité obce, napríklad cez Oščadnicu alebo Neslušu. Boli však mimoriadne náročné na presun, a preto sa využívali spravidla len v nevyhnutných prípadoch,” vysvetlil.

Horelica aj Oščadnica sú obce v blízkosti diaľnice D3, počas ktorej výstavby sa odhalilo viacero nálezov. Jedným z nich je torzo mosta. Bola objavená kamenná podpera z roku 1875, ktorú našli pri Radoli a Kysuckom Novom Meste – taktiež v rieke Kysuca, len na inom mieste toku ako 300-ročný horelický most. „Prieskum zároveň priniesol niekoľko objavov vojenských bunkrov a munície z obdobia druhej svetovej vojny,” doplnil Turóci.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Kysucké múzeum
Kysuca
Juraj Jánošík

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.