Takýto kostol na Slovensku len tak neuvidíte. Nemá múry, rastie v ňom strom a prameň pri ňom vraj nikdy nevysychá

Žiadne fresky, sochy či inú výzdobu v ňom nenájdete – chýbajú tam totiž múry. Nezvyčajný chrám postavený z drevených trámov obrastených popínavými rastlinami stojí na mieste spojenom s pútavou legendou.  

Na základoch stredovekého Kostola sv. Ladislava, ktorý spustošili Turci, vyrástol pri obci Debraď (okres Košice) unikátny chrám. V jeho novej podobe ho vysvätili takmer pred dvadsiatimi rokmi, no nie všetci o ňom vedia. Tento skvost však určite stojí za pozornosť. Z dediny sa k nemu pešou chôdzou dostanete približne za štyridsať minút. Prechádzka k nemu ponúka výhľady na malebné lúky a lesy.

Rastlinný duchovný stánok postavili z drevených trámov obrastených popínavými rastlinami. V jeho strede sa týči mohutný strom. Starostka obce Debraď Adrianna Gergely Papp potvrdila, že ho vybudovali na základoch spomínaného Kostola Svätého Ladislava. Jeho pôvodná stavba vznikla na čistinke v blízkosti prameňa, ktorý tam vyviera, ešte za čias kráľa Mateja okolo roku 1500. Neskôr sa tento kostol stal terčom nájazdov Turkov, ktorí ho zničili. V 19. storočí z neho zostala už len ruina. V roku 2000 dokazovali existenciu tejto pamiatky už len kde-tu zo zeme vyčnievajúce kamene.

Výdatný prameň

Čistinka, na ktorej pôvodný kostol vyrástol, je spojená s legendou o Svätom Ladislavovi, ktorá sa dlho tradovala len ústne. Keď sa so svojím unaveným vojskom vracal z bitky proti Kumánom, blížiac sa k Debradi sa im minula voda. Tento uhorský kráľ sa však modlil a od Boha vyprosil prameň, ktorý jeho ľudí napojil. Ten vraj vytryskol spod kopyta jeho koňa. Niektorí vravia, že z miesta, ktoré prežehnal a zapichol doň svoj meč. Výdatný prameň je tam dodnes – volá sa Ladislavova vyvieračka a traduje sa, že nikdy nevysychá.

S myšlienkou znovuvybudovania chrámu prišla predchádzajúca debraďská richtárka Anna Pappová a kňaz László Frankovics. „Obaja si želali, aby na čistinke Svätého Ladislava, z ruín uviaznutých v spároch rozpadu, opäť povstal kostol. Chceli tiež opäť vzkriesiť tradíciu púte, ktorá bola na začiatku päťdesiatych rokov zakázaná,“ uviedla súčasná starostka.

„Na základe podpory a intervencií historika Ľudovíta Szántaiho sa na jar 2006 začala realizácia výkopov a zosilnenia základov stredovekého kostola podľa plánov architekta Tomáša Gábora. Spomínané práce riadil Karol Szabó Fecsu. Popri vedeniu obce bol jedným z hlavných podporovateľov znovuzrodenia kostola,“ pokračovala Gergely Papp. Hoci jej predchodkyňa sa dokončenia tohto diela nedožila, 15. septembra 2007 kostol vysvätili.

Starostka ozrejmila, že tento unikát sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja. Jeho obnovu preto úrad na ochranu životného prostredia schválil za podmienok, že sa použijú len prírodné a ekologicky prijateľné materiály. Architekt teda zhotovoval plány prihliadajúc na tieto požiadavky – zvlášť s ohľadom na stromy vyrastajúce zvnútra kostola.

Púte aj omša

O vybudovanie konštrukcie z dreva z červenej jedle, ktorá je aj z hľadiska európskych pomerov ojedinelá, požiadal debraďský obecný úrad spoločnosť bodvaszilašského majstra Imre Pozsgaya (tesárska dielňa z maďarskej obce Bódvaszilas). Kríž umiestnený na veži zhotovil tornaľský umelec Arpád Cselényi a ďalší, umiestnený nad svätyňou, vyhotovil László Kiss z Encsu (maďarské mesto).

Kríže nezvyčajných tvarov, ktoré navrhol architekt, venovali obidvaja spomenutí umelci ako dar. „Stôl Pána, zhotovený z travertínového plátu, venoval kostolu Karol Szabó Fecsu. Na vytvorení plánov sa zúčastnili aj ďalší – architekt Csóka Balázs, statik László Pongor, záhradný architekt Gábor Szücs, staviteľ Péter Pásztor, geobiológ Lajos Somlósi a historik Lajos Szántai,“ vymenovala starostka.

Pôvodné miesto aj tvar kostola teda zostali zachované. Obnovili sa tam tiež tradičné púte, ktoré zakázala v spomínaných päťdesiatych rokoch vtedajšia moc. Raz do roka sa tam koná aj svätá omša.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Košický kraj
Debraď

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.