Európske štáty sa snažia zrýchliť návrat afganských migrantov do krajiny ovládanej Tálibánom. V snahe zjednodušiť deportácie preto nadväzujú kontakty s hnutím, ktorého vládu väčšina medzinárodného spoločenstva oficiálne neuznáva. Nemecko už pristúpilo k priamej spolupráci a podobný krok zvažujú aj ďalšie krajiny vrátane Francúzska. Tálibán chce rokovania využiť na posilnenie svojho medzinárodného postavenia a získanie hospodárskej podpory.
Organizácie na ochranu ľudských práv však upozorňujú na riziká, ktorým môžu byť deportovaní Afganci po návrate vystavení. Informoval o tom denník The New York Times.
Video
Pakistan zaútočil na ciele v Afganistane
Zdroj:
Pakistanský minister informácií Attáulláh Tarár
Európski predstavitelia rokovali s Talibanom v Bruseli
Koncom júna sa v Bruseli uskutočnilo stretnutie viac ako 20 európskych predstaviteľov s piatimi zástupcami Talibanu. Hlavnou témou boli možnosti deportovania afganských migrantov. Podľa denníka The New York Times sa tým narušila doterajšia neformálna prax Európskej únie, ktorá sa priamym rozhovorom s týmto hnutím vyhýbala.
Traja účastníci stretnutia a ďalší traja predstavitelia oboznámení s jeho priebehom uviedli, že európska strana počas rokovaní neotvorila otázku porušovania ľudských práv Talibanom.
Vlády európskych krajín zdôrazňujú, že ich kontakt s hnutím sa obmedzuje na praktické záležitosti spojené s návratom migrantov do Afganistanu. Ľudskoprávne organizácie však takýto prístup kritizujú. Podľa nich sa snaha o rýchlejšie deportácie nezaoberá dostatočne tým, aké podmienky čakajú navrátilcov v krajine ovládanej Talibanom.
„Európska únia nemôže dôveryhodne odsudzovať systematické represie zo strany Talibanu a zároveň s ním spolupracovať na deportáciách Afgancov do prostredia, kde budú vystavení práve tým formám útlaku, proti ktorým sa Únia údajne stavia,“ uviedla Fereshta Abbasiová, odborníčka na Afganistan z organizácie Human Rights Watch.
Taliban chce od Európy viac než len spoluprácu pri deportáciách
Väčšina štátov sveta stále nepovažuje za prijateľné oficiálne diplomatické uznanie vlády Talibanu. Jedinou krajinou, ktorá tak podľa článku urobila, je Rusko.
Samotné hnutie však rokovania o návrate migrantov vníma aj ako príležitosť na postupné zlepšenie vzťahov s Európou a získanie uznania svojej vlády nad Afganistanom. Niektorí európski diplomati pripúšťajú, že Taliban v tomto úsilí dosahuje čiastočné úspechy.
Jeho požiadavky sa pritom neobmedzujú na samotné deportácie. Hnutie žiada rozšírenie diplomatického zastúpenia a finančnú podporu pri začleňovaní Afgancov, ktorí sa vrátia zo zahraničia. Usiluje sa tiež o rozsiahlejšiu hospodársku pomoc.
Práve finančná podpora predstavuje pre európske vlády citlivú otázku. Doteraz totiž svoju pomoc Afganistanu smerovali predovšetkým do humanitárnej oblasti. Rozvojová pomoc by už mohla byť vnímaná ako nepriame alebo priame financovanie vlády Talibanu.
Conrad Schetter, riaditeľ nemeckého Bonnského medzinárodného centra pre štúdium konfliktov, upozornil, že európske krajiny sa ocitli pod silným tlakom.
„Taliban má skutočnú páku a Európska únia je úplne bezmocná. Európske krajiny sú pod takým tlakom, že sú pripravené uzavrieť takmer akúkoľvek dohodu, aby odstránili kriminálnych utečencov,“ uviedol.
Nemecko už umožnilo priame deportácie
Jedným z hlavných podporovateľov návratu afganských migrantov do vlasti je Nemecko. Podľa informácií nemeckej televízie Tagesschau sa nemeckí predstavitelia koncom minulého roka dohodli s Talibanom na postupe, ktorý umožňuje deportovať migrantov priamo do Afganistanu. Predtým sa pri ich návrate využívali aj tretie krajiny.
Prvý let uskutočnený na základe novej dohody smeroval vo februári z Lipska do Kábulu. Na palube charterového lietadla bolo 20 afganských mužov odsúdených v Nemecku za trestné činy.
Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt dohodu označil za základ na zabezpečenie priamych a dlhodobo realizovateľných deportácií do Afganistanu.
Podľa údajov nemeckého ministerstva vnútra krajina od mája minulého roka deportovala 263 Afgancov. Spolkové krajiny aj federálna vláda však chcú tempo návratov zvýšiť. Deportácie sa preto začali týkať aj afganských migrantov, ktorí nemajú záznam v registri trestov.
Podobný krok zvažuje aj Francúzsko
Krajina, ktorá bola doteraz medzi členskými štátmi EÚ skôr zdržanlivá voči nadväzovaniu kontaktov s Talibanom, prehodnocuje svoj prístup. Podľa štyroch európskych a afganských diplomatov zapojených do rokovaní zvažuje Francúzsko podobný postup, aký zvolilo Nemecko.
Hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Pascal Confavreux vo štvrtok uviedol, že cieľom diskusií je „uľahčiť odsun afganských občanov, ktorí sa v krajine zdržiavajú nelegálne a predstavujú riziko pre národnú bezpečnosť“.
O možnosti uzavrieť priame dohody s Talibanom uvažuje aj niekoľko ďalších európskych štátov. Vývoj pozorne sleduje tiež Spojené kráľovstvo.
Stretnutie v Bruseli vyvolalo kritiku
Európski diplomati sa so zástupcami Talibanu stretávajú pravidelne, najmä v katarskej Dauhe a tureckom Istanbule. Dňa 23. júna sa však po prvý raz stretli priamo na území Európskej únie, konkrétne v Bruseli, uviedla agentúra Associated Press.
Päť predstaviteľov Talibanu odviezli belgickí policajti v civile v čiernych dodávkach do hotela neďaleko medzinárodného letiska. Na mieste ich čakalo viac ako 20 európskych činiteľov.
Plánovaná návšteva vyvolala ostrú kritiku zo strany organizácií na ochranu ľudských práv aj európskych politikov. Vzhľadom na obavy z reakcií sa miesto konania rokovaní tajilo ešte niekoľko hodín pred ich začiatkom.
Samotní predstavitelia Talibanu sa sťažovali na prístup belgických úradov. Tvrdili, že na vydanie víz museli čakať niekoľko mesiacov. Na protest 23. júna odmietli obed s európskymi diplomatmi. Ich víza platili len jeden deň, a preto ešte v to isté popoludnie z Bruselu odcestovali. Rokovanie trvalo niečo vyše päť hodín.
Taliban varuje pred ďalšou migráciou do Európy
Suhail Šáhín, veľvyslanec Talibanu v Katare, vyzval európskych diplomatov, aby s hnutím komunikovali otvorenejšie a poskytli Afganistanu hospodársku pomoc.
Podľa neho môže pokračujúca nezamestnanosť a ekonomická kríza v krajine viesť k ďalšiemu nárastu migrácie do Európy. Šáhín tvrdí, že bez zlepšenia hospodárskej situácie bude čoraz viac Afgancov hľadať lepšie podmienky v zahraničí.
„Ak v Afganistane panuje nezamestnanosť a hospodárska kríza, zaplavia Afganci Európu,“ vyhlásil.
Európske krajiny tak stoja pred dilemou, ako presadzovať návrat migrantov, ktorých pobyt považujú za neoprávnený alebo bezpečnostne rizikový, a zároveň sa vyrovnať s kritikou, že spoluprácou s Talibanom môžu nepriamo posilňovať vládu, ktorej postupy v oblasti ľudských práv dlhodobo odmietajú.
Témy:
Európska únia
Taliban
Afganistan
migranti
migračná kríza
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.