Táto garnitúra oberá mladých hercov o príležitosti, do postavy Ježiša som sa dostával rok, hovorí Toman z Jesus Christ Superstar (videopodcast)

Do Bratislavy prichádza Ježiš. Ocitá sa v „reči garáží a betónových stien“. „Tam, kde pravda nemá kadidlový dym.“ Uprostred apoštolov, no nie ako „uhladených hrdinov bez tieňov“, ale „zabijakov, heretikov, vyberačov daní či prostitútok“. „Tam, kde život je surový, neuprataný a autentický.“ Tam sa skvie pôvodné jadro jeho zvesti. Tak to vidí Martin Toman. Duša najnovšieho scénického spracovania slávnej rockovej opery, alias muzikálu Jesus Christ Superstar.  

Už vyše polstoročie je toto dielo Andrewa Lloyda Webbera a Tima Ricea fenoménom. Na Slovensko sa dostalo len 13 rokov po svojom vzniku ešte ako neautorizovaná verzia v podmienkach prednovembrovej a teda zakázanej produkcie. To bol ďaleký rok 1983. Profesionáli sa ho ujali v roku 2015 pod režisérskym vedením Jána Ďurovčíka.

A teraz sa ho chopili študenti herectva a hudby pod vedením herca, hudobníka, dabingového hlasu či tanečníka Martina Tomana. A je to dvojhodinové „defilé energie“ v službách dvojtisícročného príbehu lásky, ktorá počíta aj s krížom.

„Skupina mladých ľudí sa rozhodla inscenovať príbeh o Bohu jazykom, ktorý im patrí: drzo, konfrontačne, bez zlatých rámov a liturgických nánosov a zároveň smädných po Kristovej láske“ – ako napísal Martin.

Práve on je mojim dnešným hosťom.

Martin Toman v podcaste Ráno nahlas s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Spomínal som, že je to defilé energie. Bol som na premiére pred pár dňami a pre mňa to naozaj bolo tak, že ma zvalcovala energia toho, čo sa dialo na scéne. Vtedy som si povedal, že sa chcem rozprávať s dušou celého tohto projektu. Predstavili mi vás a pozerám – je to tvár Ježiša. Ako ste sa dostali k projektu a k tomu príbehu?

Je to trošku dlhší príbeh. Je zaujímavé, keď hovoríte o „duši projektu“, lebo ja už teraz za sebou mám toľko šikovných a talentovaných ľudí, bez ktorých by sme to nedali dokopy. Hovorili ste o energii – no tak je nás tam 33…

Čo je presne toľko ako Kristových rokov…

To je náhoda. Je zaujímavé presne to, či sú to tanečníčky, speváčky len za mikrofónmi, alebo herci, všetci do toho dávame hrozne veľa. Nehanbím sa povedať, že aj lásky, lebo to robíme ako dobrovoľný projekt. To znamená, že neberieme za to honoráre, a práve preto nás to možno ešte viac baví, lebo máme možnosť spoznať nových ľudí.

M. Toman ako Ježiš v muzikáli Jesus Christ Superstar
Zdroj: Jozef Bednárik

Ste profesionál. Všimol som si vaše účinkovanie u Radošincov, v divadle Colorato a ďalšie projekty. Ako sa to dá robiť dobrovoľne, keď herec má žiť práve „z práce svojich rúk“?

To je veľmi dobrá otázka. Keď sme komunikovali s licenčnou skupinou, tak sme im v prvom rade načrtli našu víziu. Nechceli sme len klasickú divadelnú verziu, chceli sme, aby tam bol aj ten evanjelizačný rozmer. Akonáhle sme im načrtli našu scénickú predstavu a dramaturgický plán, tak nám vyhotovili licenciu. Povedali však, aby sme sa nepridržiavali iných spracovaní, aby sme si razili svoju cestu.

Zaujímavé, že vám dali tvorivú slobodu…

Keďže sme to koncipovali pod UPC (Univerzitné pastoračné centrum v Bratislave), v zmluve bolo, že nám licenciu dajú, ak sa my zriekneme honoráru. Vo výsledku sme vyhodnotili, že priniesť do UPC takýto titul je pre nás dôležitejšie.

Treba povedať, že UPC je komunita mladých vysokoškolákov.

Je ich tam menej priamo na scéne, skôr sa podieľajú na tom technickom spracovaní. Dali nám strechu nad hlavou a ruky, aby nám pomohli.

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

Zaujali ma vaše vety v bulletine k predstaveniu: „Nezaujíma nás inštitucionalizované kresťanstvo, ale priamy dotyk viery tam, kde je život surový, neuprataný a autentický.“ To je premyslené, priam premeditované.

Keď sme to začali robiť, čo je viac ako rok dozadu, povedali sme si, že ak chceme priniesť Jesus Christ Superstar, musíme to ukázať mnohovrstevnatejšie. Otvorili sme knihy, otvorili sme Písmo a začali sme čítať. Premýšľali sme, čo je hlavným konfliktom medzi Judášom a Ježišom, keďže Judáš je v tomto príbehu rozprávačom.

A vo vašom prevedení je Ježišovi aj nápadne fyzicky podobný.

K tomu sa dostaneme. Ten Judáš nevyčíta Ježišovi nič ako človeku. On ho akceptuje ako človeka. Ale nedokáže ho akceptovať ako Boha. Tam mal mesiášsky problém, úplne nepochopil Ježišov zámer. Ak sme chceli vykresliť tento konflikt, museli sme sa na Ježiša pozerať aj ako na Boha. Museli sme hľadať. Celá naša partia ľudí sú hľadajúci – sú medzi nimi protestanti, katolíci…

A aj ateisti. Práve Judáš sa tak predstavil. Na otázku, kto je pre ňho Ježiš, zareagoval, že je ateista a v Ježišovi vidí historickú postavu.

V našej inscenácii pracujeme s mystifikáciou, že divák niekedy úplne nevie, či je to už predstavenie, alebo len rozhovor. Trošku lavírujeme medzi tým a divák sa ocitá v situácii, kedy ešte nevie presne, kedy predstavenie začalo. Túto imerznosť (vtiahnutie, ponorenie sa – pozn. red.) máme radi.

Na premiére ste divákov konfrontovali aj s tým, že kto zahrá Judáša.

Aj na plagáte sme mali napísané „hľadá sa Judáš“. Mesiac pred premiérou nám vypadol herec, ktorý stvárňoval Judáša a prišiel Jeronimo Točko. Mal mesiac na to, aby naštudoval celú rolu. Sme mu vďační, lebo to zvládol veľmi dobre. A tam prichádza to, že sa na seba aj podobáme, čo nám sedí do konceptu.

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

K tomuto dielu som sa dostal ešte ako tínedžer v Dolnom Kubíne. Kamarátil som sa s Andrejom Štyrákom, ktorý u nás hrá Kaifáša. Jeho otec bol súčasťou Jesus Christ Superstar v 80. rokoch, v tej neautorizovanej verzii, o ktorej ste čítali v úvode. Spieval tam Judáša. Otec Andreja Štyráka je uznávaným textárom a básnikom, v kresťanskej sfére je veľmi vnímaný. Ja som mal možnosť dostať texty, ktoré kedysi prebásnil vtedajší kňaz Marcel Šiškovič. Robili sme to vtedy ako študentskú verziu. Pamätám si, že som vtedy študoval zdravotnícku školu, nemal som konzervatórium. Raz na hodine vošiel pedagóg a pýtal sa: „Kto je to ten Toman?“ Hovorím: „No, ja.“ On na to: „Počul som v rozhlase – lebo sme mali školský rozhlas – tie vaše nahrávky. Čo to bolo?“ Odpovedal som, že Jesus Christ Superstar. On mi dal dva mesiace na to, aby som dal dokopy partiu a vystúpili sme. To bol rok 2018. Bola to vtedy veľmi amatérska verzia, ale chceli sme dokončiť verziu Marcela Šiškoviča, ktorú oni v 80. rokoch nedokončili, lebo mali veľké problémy s vtedajším režimom.

Bolo to v roku 1983, trinásť rokov po vzniku diela. Robili to na Orave za tvrdej totality a boli kontrolovaní. Cirkev nemohla pôsobiť slobodne.

V Dolnom Kubíne vtedy pôsobil istý vyšetrovateľ a ten si ho zobral „na rováš“ a vypočúval ho. Bolo to pre nich náročné obdobie, Šiškovič potom odišiel pôsobiť do Liptovských Matiašoviec a dielo zostalo nedokončené. My sme si naštudovali texty, vypočuli nahrávky a urobili sme prvú nekomerčnú verziu. Po pár rokoch, keď som už študoval vysokú školu, prišla za mnou partia nadšencov a študentov z VŠMU (bábkarská katedra) aj z Akadémie umení v Bystrici. Všetko ľudia, ktorí sa pripravujú na profesiu, alebo sú čerství absolventi. Povedali sme si, že do toho pôjdeme znova, ale poprosíme Andreja Štyráka staršieho, aby nám to prebásnil nanovo. Chceli sme text, ktorý bude biblickejší. Ten text sme použili aj ako titulky, ktoré sa premietajú počas predstavenia.

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

Tie texty sú krásne. Tu je malý príklad: „Nevyznám sa v tvojich plánoch, to jedno viem, ja tým tvojím ťahom vôbec nerozumiem. Už fakt, že si projekt začneš v diere dier.“ Takto sa Judáš obracia na Ježiša.

My sme boli taká rôznorodá partia, niektorí vďaka tomuto projektu aj našli Boha. Boli tam silné momenty, ktoré si necháme v súkromí, ale tie texty a interakcia spôsobili zmenu. Robili sme to s dvoma vrstvami – evanjelizačnou, ale nie tou klasickou prvoplánovou. Mne sa nie vždy páčilo trendové kresťanské umenie, ktoré išlo po povrchu a bolo len poplatné náboženstvu. My sme chceli, aby aj neveriaci divák nebol zaťažovaný otázkami, ktoré nemá vyriešené. Chceli sme na Ježiša poukázať ako na Boha, nie len ako na človeka. Dali sme ho do prostredia undergroundu, medzi ľudí, ktorí sú zabudnutí, ktorí majú svoje rany. Často za mnou chodili mladí ľudia a hovorili: „Martin, vďaka tomuto projektu sme si mohli opäť zamilovať divadlo.“

„Práve v undergrounde, na uliciach, medzi tými, ktorých by sme rýchlo odsúdili, sa deje niečo živé.“ „Tí divokí – zranení, nespútaní, nevyhovujúci… nám pripomínajú pôvodné jadro evanjelia…“ „Ježiš nestál uprostred bezproblémových, ale uprostred ľudí s príbehom: so slabosťou, vinou a hladom po zmysle“. „Apoštoli neboli uhladení hrdinovia bez tieňov: bol medzi nimi zabijak, heretik, vyberač daní a prostitútka (v najužšom kruhu učeníkov).“ To citujem z vašich reflexií Ježišovho príbehu. A prídu mi také hodnotné a pravdivé, že ma zaujíma, ako ste sa k nim dopracovali.

Bolo to výsledkom ročného meditovania. Dnes sme v období, kedy je spoločnosť polarizovaná. Uvedomil som si, že našou základnou jednotkou by mal byť Kristus ako taký, nie inštitucionalizované kresťanstvo. Kristus v Písme chodil za hriešnikmi. Aj v predstavení sme urobili farizejov ako tých, ktorí sú „pápežskejší než pápež“, odetých v bielom. Tí, čo si myslia, že vlastnia pravdu, ju v skutočnosti strácajú.

Hrať Ježiša je pre herca nesmierne náročné, neviem, či existuje ťažšia postava. Keď som to študoval, uvedomil som si, že Kristus je v každej kapitole iný. Na jednej strane prijme hriešnika, na druhej vyženie predavačov z chrámu. Je neuchopiteľný. Kristus sa vždy pozeral na srdce konkrétneho človeka. Nebolo to tabuľkové vnímanie viery, ale konanie podľa toho, čo konkrétny jedinec potreboval počuť. Snažili sme sa z Ježiša „strhnúť zlatý rám“, nevidieť ho len ako postavu v chráme, ale ako niekoho, kto hľadá konkrétne srdce.

M. Toman ako Ježiš v muzikáli Jesus Christ Superstar
Zdroj: Jozef Bednárik

Hovoríte, že postava Ježiša je pre herca ťažká. Roky ste s ňou žili. Ako sa na takú rolu pripravuje?

Snažili sme sa to robiť psychologickejšie. Postavy v muzikáloch majú niekedy skrátený myšlienkový proces kvôli hudbe. My sme chceli, aby mali väčší oblúk. Väčšina z nás sú činohreuní herci alebo bábkoherci, naše vnímanie divadla je trochu iné. Metodicky sme sa pozerali na Judáša, Ježiša aj Máriu Magdalénu. Chceli sme, aby tam neboli len postavy, ktoré spievajú árie, ale aby tam divák videl živých ľudí.

Čo sa týka identifikácie s postavou – ja som strašne rád, že som sa mohol identifikovať so svojím Pánom. Je to iné, než keď sa musíme stotožniť s postavami, s ktorými nesúhlasíme. Cítil som však veľký tlak. Od 70. rokov, kedy vyšiel prvý album, prešlo vyše polstoročia. Je to ako tichá pošta, vystriedalo sa mnoho generácií interpretov. Mal som obrovskú zodpovednosť – aký mám byť Ježiš? Ten broadwayský, alebo ten, ktorého pozná Česko a Slovensko cez Kamila Střihavku? Kamarát mi vtedy povedal: „Nehľadaj Ježiša na Broadwayi, hľadaj ho v sebe. Ty si kresťan, ty si Ježiša stretol vo svojej viere, máš s ním osobný vzťah. Hľadaj ho vo svojom srdci.“ To bol pre mňa silný bod. Akonáhle otvorím priestor tomu, že Kristus prebýva v každom z nás, tak sa vynára autenticky. Mojím vzorom bol Jonathan Roumie, ktorý hrá Ježiša v seriáli The Chosen, a samozrejme Jim Caviezel z Umučenia Krista.

Pre mňa osobne bol silným momentom scéna poslednej večere, kde spievate „Toto je moje telo“. Ten part bol strhujúci. V tichu, bez kapely.

Áno, tam je v origináli orchestrácia, ale my sme chceli, aby to bolo čo najdivadelnejšie. Vypnite kapelu, nech to spieva len Ježiš. Ten moment, čo zdieľa počas poslednej večere, je veľmi silný.

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

Scéna ukrižovania bola tiež až naturalistická. Sila hudby a to „fortissimo“ speváckych partov drásalo srdcia.

Chceli sme ísť preč od metafory a dať tam čo najviac naturalizmu. Keď ma bičujú, sú tam dvaja vojaci. Nedá sa to urobiť tak, aby to nebolelo. Ak by to len hrali, nebolo by to také silné. Po predstavení som tých dvoch vojakov našiel v rohu dojatých, prišlo im samým ľúto, čo museli hrať. Pre nás všetkých je to projekt, ktorý hýbe nielen hereckými schopnosťami, ale tými najhlbšími ľudskými citmi.

Stala sa jedna vec – pred predstavením sme mali potrebu sa spoločne modliť a žehnať priestoru aj ľuďom, ktorí doň vchádzajú. Jeden herec, ktorý nebol veriaci, sa zrazu začal žehnať s nami. Modlil som sa: „Bože, ak chceš, tak ho zasiahni.“ Po desiatich minútach prišiel za mnou: „Martin, musím sa s tebou porozprávať. Desať rokov som sa nemodlil. Teraz som mal potrebu povedať Bohu všetky svoje omyly, ospravedlniť sa mu a poďakovať za to, že môžem chodiť. Povedal som mu, že ho ľúbim.“ Obaja sme sa rozplakali a vtedy sme pochopili, že je to dobrý projekt.

O zvesti Ježiša sa zvykne hovoriť ako o živom slove. Zažívali ste to ako tím.

U mňa ako herca to bolo tak, že rok dozadu som si hovoril, že tie party nevyspievam, že som barytón a je to nereálne. Ale poctivá práca a štúdium urobili svoje. Odrazu som vyspieval veci, o ktorých som si nemyslel, že ich dám. Som presvedčený, že Kristus tam nielen sedel v hľadisku, ale dbal na to, aby sme v tom procese boli tam, kde máme byť.

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

Ako vnímate súčasnú situáciu v kultúre s tandemom ministerka Martina Šimkovičová a jej vedúci služobného úradu Lukáš Machala? Máme tu iniciatívu Za otvorenú kultúru, protesty…Ste mladý herec, máte ambície hrať, no z divadiel a kultúrnych inštitúcií sa prepúšťa, noví sa neprijímajú…

Je to veľmi ťažké. Každý z nás chce hrať, ale vnímame, že sa prepúšťa a noví mladí ľudia sa nedokážu zamestnať. Kedysi sa režiséri chodili pozerať na študentov a volali ich do divadiel. Dnes aj keby chceli, tak kvôli konsolidácii nemôžu. A dojalo ma – uvedomil som si to pri Jeronimovi, ktorý hrá Judáša – je to skvelý herec, o ktorom by sa malo v Bratislave vedieť, ale sme v situácii, kedy o nás nikto nevie. Lebo nemáme kde hrať. Vytvorili sme si takú bublinu, aby sme cítili bezpečie, že sa to dá robiť.

A hoci toto predstavenie nemá priamo súčasné politické témy, my ich intenzívne vnímame. Keď predstavenie končí, vraciame sa domov s otázkou, kedy sa to zmení.

To vaš spracovanie Jesus Christ Superstar je však o autenticite človeka. A tým má priame presahy na súčasnosť. Kedy ho budú môcť navštíviť ďalší diváci?

Najbližšie 2. a 3. mája a potom 13. a 14. júna v priestoroch UPC v Mlynskej doline.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Predstavenie Jesus Christ Superstar v UPC v Bratislave
Zdroj: Jozef Bednárik

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.