Taxikári bez morálky? Príbehy o únosoch, obťažovaní či predražených jazdách sa rýchlo šíria na sociálnych sieťach a vyvolávajú obavy

Na sociálnych sieťach pribúdajú príspevky s prípadmi, keď mali vodiči taxislužieb porušiť voči cestujúcemu zákon, či sa údajne pokúšali niekoho uniesť. Hoci polícia takéto prípady neeviduje, medzi ľuďmi sa rozšírila predstava, že cestovať taxíkom už nemusí byť bezpečné. Mnohí totiž majú vlastnú skúsenosť s nevhodným správaním vodičov. Prečo však ľudia viac veria anonymným príbehom na Facebooku než polícii?  

Z príspevkov na sociálnych sieťach cítiť narastajúcu obavu cestujúcich o svoju bezpečnosť počas jazdy v taxíkoch. Ľudia v nich opisujú arogantné či agresívne správanie šoférov, predražené jazdné, či ignorovanie vopred dohodnutej trasy.

Vlani na jeseň bol medializovaný prípad ženy, ktorá si objednala taxík z bratislavských Borov na Račianske mýto. Vodič podľa jej výpovede opakovane odbočoval nesprávne, nereagoval na jej upozornenia a smeroval k rakúskej hranici. Keď sa snažila vystúpiť, podľa jej tvrdenia zrýchlil. Žena sa napokon dostala z auta a kontaktovala políciu, ktorá prípad vyšetrila.

Išlo o vodiča platformy Bolt, na ktorú sa od tejto udalosti začala obracať vlna kritiky a zaznelo obvinenie z únosu. Bolt tvrdil, že vodičovi počas jazdy zlyhala navigácia. Polícia neskôr uviedla, že išlo o nedorozumenie spôsobené jazykovou bariérou a zlou orientáciou vodiča, nie o únos.

Taxikári bez morálky?

Nebol to prvý prípad, v ktorých opisovali ženy podobné zážitky, niektoré boli spojené aj s obťažovaním zo strany vodiča. Medializoval sa aj prípad mladej Košičanky, ktorá tvrdila, že ju vodič Boltu počas jazdy sexuálne obťažoval. Žena kontaktovala políciu aj Bolt – firma uviedla, že vodiča dočasne zablokovala a prijala opatrenia, čo bolo vnímané ako potvrdenie činu.

Platforma Bolt mala následne aj problém s dátami – niektorí vodiči sa mali dostať k telefónnym číslam pasažierok a údajne ich mali obťažovať. Polícia v Bratislave aj v decembri 2023 obvinila šoféra taxislužby zo zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu. Incident sa mal stať počas jazdy a polícia ho zadržala krátko po skutku.

Policajný zbor (PZ) následne vyzval ďalšie ženy, ktoré mohli byť v Bratislave v predchádzajúcich týždňoch obeťami násilného správania vodiča, aby sa ozvali. Podľa zboru však išlo o ojedinelú situáciu, nie šíriaci sa modus operandi.

Nedávno verejnosťou zarezonoval prípad mladej ženy z Martina, ktorý sa odohral tento mesiac. Verejne upozornila na vodiča Boltu, ktorý sa jej mal pýtať, kde býva, či býva sama a koľko má rokov, mal jej robiť narážky a pozvať ju na kávu. K jej príspevku sa malo pridať ďalšie, ešte mladšie dievča, s podobnou skúsenosťou. Koncom mesiaca sa ozvala ešte jedna žena – opäť príspevkom na sociálnej sieti. „Počas jazdy ma vodič napadol, odmietol ma odviesť na zadanú adresu, zamkol dvere vozidla a vzal mi mobil,” uviedla v poste cestujúca s tým, že jej pomohla až matka.

Spoločnosť neberie tieto prípady na ľahkú váhu. „Bezpečnosť je pre Bolt najvyššou prioritou a každé nahlásenie zo strany cestujúcich alebo vodičov berieme vážne. Každý nahlásený prípad preskúmame na základe dostupných údajov, vrátane záznamov o jazde, komunikácie v aplikácii a histórie účtov,” reagoval pre Pravdu Mantas Čižas za Bolt.

Strach sa šíri napriek dátam

Polícia nárast trestnej činnosti taxikárov neeviduje, pričom preverila aj prípad údajného únosu, o ktorom sa dozvedela iba prostredníctvom sociálnej siete. Následne však hodnovernosť zverejnených informácií nepotvrdila.

„Za obdobie rokov 2025 a 2026 evidujeme doposiaľ jeden nahlásený skutok. Zároveň policajti evidujú trestné oznámenie, ktoré sa týkalo nedorozumenia na dohodnutom spôsobe platby za vykonanú jazdu vozidlom taxislužby medzi vodičom a dvomi jeho zákazníčkami. Objasňovaním ďalších okolností sa policajti v súčasnosti zaoberajú,” vysvetlil hovorca Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Michal Szeiff.

Reakcie platformy Bolt ani policajného zboru vo väčšine prípadov verejnosti nestačili – množstvo ľudí pozná niekoho, kto zažil nevhodné správanie vodiča. Opísané udalosti preto pôsobia uveriteľne aj vtedy, keď sa nedajú overiť. Vo väčšine prípadov totiž nevhodné správanie nemusí automaticky byť trestným činom. To, že sa taxikár správa nepríjemne až na úrovni obťažovania, neznamená, že porušil zákon a že je postihnuteľný. No obeť to vníma inak a strach sa rozšíri.

„Uvedené konanie môže v určitom okamihu evokovať úroveň páchania trestnej činnosti,” zhodnotil pre Pravdu kriminalista Tomáš Strémy. „Zo strany vodičov taxislužieb ide o protiprávne konanie, ktoré môžu jednotliví cestujúci riešiť na úrovni civilného práva,” vysvetlil. To nastupuje vtedy, keď správanie vodiča porušuje práva cestujúceho, ale nedosahuje úroveň trestného činu. Jeho zmyslom je, že sa cestujúci domáha náhrady škody – napríklad ak sa poškodí telefón, batožina či iné veci.

To, že polícia eviduje málo trestných činov neznamená, že všetci vodiči sa správajú vhodne. „Policajné štatistiky zachytávajú predovšetkým udalosti, ktoré boli nahlásené a spadajú do určitej kategórie, no človek môže zažiť aj množstvo situácií, ktoré boli nepríjemné, nevhodné alebo v ňom vyvolali pocit ohrozenia bez toho, aby išlo o trestný čin,” objasnila psychologička Barbora Brzáková Krelová z platformy K Sebe.

Zároveň sa k tomu pridávajú zážitky bez konfliktu, ktoré však povesť taxikárov zhoršujú. Príkladom je vodič, ktorý jazdil bez živnosti a za 3 km jazdu si v Bratislave naúčtoval 45 eur. Podobné praktiky sa dejú aj pri dopravných uzloch. Napríklad pri vlakovej stanici v hlavnom meste je bežné, že taxíky striehnu najmä na turistov či tínedžerov a odvezú ich za neadekvátnu sumu. Takéto situácie nie sú väčšinou domáhateľné, no ľudia si ich pamätajú a šíria ich.

Práve tu vzniká priestor verejnosti pre nedôveru, keď pasažieri priamo opisujú veľmi zlú alebo desivú skúsenosť, s ktorou im podľa ich vnímania nikto nepomohol. Cestujúci sú tak podľa odborníkov frustrovaní a vydesení právom. Reakcia v podobe obavy z únosu je tiež prirodzená, hoci vo výsledku môže byť dôvodom vyhrotenej situácie jazyková bariéra a fakt, že vodič nevie vysvetliť, čo sa deje.

Vlani zaviedol Bolt pre ženy možnosť objednať si vodičku. Firma to prezentovala ako opatrenie na zvýšenie pocitu bezpečia cestujúcich žien a zároveň podporu šoférok. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva však v stanovisku uviedlo, že službu možno vnímať ako reakciu na medializované prípady sexuálneho obťažovania žien zo strany vodičov.

Od obáv k predsudkom?

Niekoľko virálnych príbehov neznamená aj rovnaké množstvo potvrdených prípadov, no osobný zážitok preváži nad dátami – je konkrétny a zapamätateľný. „Číslo môže hovoriť o tom, že určitý jav je zriedkavý, ale jeden silný, emocionálny príbeh dokáže v našej predstavivosti vytvoriť pocit, že sa niečo podobné môže stať prakticky každému,” vysvetlila psychologička.

„Vodič pozná cestu, ovláda vozidlo a my sme na chvíľu v priestore, nad ktorým nemáme kontrolu. Ak sme predtým na sociálnych sieťach videli niekoľko príbehov o nepríjemných či údajne nebezpečných zážitkoch, náš mozog ich môže veľmi rýchlo premeniť na pocit, že podobné riziko číha všade,” dodala psychologička s tým, že človek nevníma riziko cez počet incidentov ale cez skúsenosti – ak sa niečo negatívne stalo kamarátovi, rodine alebo ide o priamu skúsenosť a riadi sa podľa nej.

Konkrétna skúsenosť má na človeka väčší vplyv a hnev cestujúcich sa poväčšine obráti na taxikárov vo všeobecnosti. Podľa sociológov navyše Slováci ľahko spájajú národnosť človeka s jeho správaním – a pozornosť ľudí sa často presunie od správania konkrétneho človeka na jeho pôvod alebo jazyk. Szeiff pre Pravdu potvrdil, že v prípade viacerých medializovaných incidentov taxikárov išlo o cudzincov.

Na to, či so správaním vodičov a reakciami cestujúcich súvisí jazyková bariéra sa redakcia pýtala aj spoločnosti Bolt. V zaslanom stanovisku sa k otázke nevyjadrili. „Vinníkom je tu zamestnávateľ či firma. Zamestnaním nezaškolených a jazykovo málo kompetentných šoférov tak napomáha živeniu predsudkov, že šoféri určitej národnosti či farby pleti sa nevedia orientovať v meste a nevedia vykonávať prácu taxikára,” predpokladala sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Neprípustného konania sa dopúšťajú tak zahraniční, ako aj slovenskí taxikári. „Keď si objednávame službu, je veľmi dôležité, aby nám jej poskytovateľ rozumel a aby rozumel aj navigácii a neoberal nás o čas (a peniaze). Je oprávnené požadovať, aby taxikár v Bratislave vedel aj slovensky. Zamieňať si túto požiadavku s rasizmom či predsudkami voči národnosti nie je férové,” dodala sociologička.

„Aj keď by kritika mala smerovať k firme, ktorá zjavne budúcim taxikárom nezabezpečila dostatočné zaškolenie, tak sa frustrácia ,vyleje´ na adresu národnosti taxikára, ktorý je bezprostredným vinníkom nepohodlia pasažiera. A cez kanál, ktorý je po ruke – cez sociálne siete,” uzavrela Kusá.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
bolt
taxikári
bezpečnosť
taxislužby
taxi

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.