Teploty rastú, zisky klesajú. Ak štát nezasiahne a firmy sa neprispôsobia, vyjde ich to draho

Už jeden stupeň navyše môže pre niektoré stredne veľké firmy znamenať prepad do červených čísel, zistili ekonómovia NBS.  

Keď koncom júna udrela prvá veľká vlna horúčav, na pracoviskách začali platiť špeciálne pravidlá. Zamestnávatelia museli pracovníkom zabezpečiť pitný režim či chladenie a v krajných prípadoch pristúpiť k zmene organizácie práce. Nejednému zamestnancovi zrejme prišlo vhod, že z prehriateho pracoviska mohol odísť skôr.

Ako však naznačujú výsledky novej ekonomickej štúdie, ktorú zverejnili ekonómovia Národnej banky Slovenska Vladimir Otrachshenko a Roman Vasiľ, v budúcnosti už spoliehanie sa len na obmedzenie pracovného času nebude stačiť na zachovanie prosperity firiem.

Ak sa majú vyhnúť poklesu produktivity, s rastúcimi teplotami budú mnohé podniky nútené optimalizovať svoje procesy. Štát by im mal podľa odborníkov v adaptácii pomôcť. V neposlednom rade aj preto, že rast produktivity je nevyhnutným predpokladom pre rast životnej úrovne.

Stavbári v júni spomalili

Praktické vplyvy 40-stupňových horúčav na ekonomickú aktivitu ukazujú napríklad júnové štatistiky z odvetvia stavebníctva, ktoré zverejnil Štatistický úrad tento týždeň.

V porovnaní s minulým rokom bola výstavba o percento vyššia. Za posledných 14 rokov sa pritom nestalo, že by v júni vykázali stavbári takýto nízky nárast produkcie. Ešte v máji pritom stavebníctvo rástlo takmer sedempercentným medziročným tempom.

„Za relatívne slabšími júnovými číslami stavebníctva v porovnaní s jarnými mesiacmi je pravdepodobne potrebné hľadať korekciu neudržateľných čísel vo výstavbe bytov, ukončenie časti projektov financovaných z plánu obnovy, ale najmä aj nepriaznivé počasie s extrémnou vlnou horúčav v závere mesiaca, ktorá obmedzovala alebo až znemožňovala časť stavebných prác,“ poznamenal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Pravidelné mesačné údaje zo Štatistického úradu bývajú často rozkolísané, no nová štúdia, ktorá sa opiera o dlhodobé dáta z rokov 2013 až 2023 potvrdzuje, že otepľovanie podnebia uberá z ekonomickej aktivity.

Zisky môžu zmiznúť

Popri stavebníctve bude poklesom hospodárskej aktivity najviac trpieť poľnohospodárstvo, priemysel a doprava, poukazujú v štúdii ekonómovia NBS. Tieto odvetvia tvoria zhruba 40 percent pridanej hodnoty.

„Nárast teploty o jeden stupeň Celzia znižuje objem predaja o sedem percentuálnych bodov, tržby o viac ako šesť percentuálnych bodov a zisky o päť percentuálnych bodov,“ píšu v diskusnej štúdii.

Zjednodušene, dve podobné firmy môžu v dôsledku vyšších teplôt zarobiť rozdielny objem peňazí, vysvetľujú Otrachshenko a Vasiľ pre Aktuality.sk.

„Predstavme si stavebnú firmu, ktorá ročne predá služby za milión eur a dosiahne zisk 100-tisíc eur. Ak sa priemerná teplota zvýši o jeden stupeň Celzia, počas letnej sezóny firma nemusí prísť o zákazníkov úplne, ale jej výsledky sa môžu citeľne zhoršiť. Tržby by mohli byť nižšie približne o 60- až 70-tisíc eur a zisk o približne päťtisíc eur. To už je rozdiel, ktorý stredne veľká firma pocíti. Pri niektorých projektoch to môže rozhodovať o tom, či skončí v pluse alebo takmer bez zisku,“ približujú ekonómovia.