Tesco zvažuje odchod zo Slovenska, PS aj Smer oslabili a Európa posilňuje obranu bez USA (denný výber)

Pozrite si denný výber správ.  

Slovensko môže prísť o známy reťazec. Tesco zvažuje odchod zo strednej Európy

Tesco podľa informácií Financial Times zvažuje predaj svojich aktivít v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenska, Česka a Maďarska. Ak by k transakcii došlo, znamenalo by to koniec jeho približne tridsaťročnej prítomnosti v regióne a zároveň úplné stiahnutie firmy z významnejších trhov mimo Británie a Írska.

Dôvodom sú najmä slabšie zisky v regióne, silný tlak diskontov ako Lidl a Aldi, zmena nákupného správania zákazníkov a rastúca konkurencia aj regulačné zaťaženie. Hoci má Tesco v troch krajinách stovky predajní a zamestnáva viac než 22-tisíc ľudí, prínos tejto divízie pre celkový zisk skupiny je podľa dostupných údajov pomerne nízky.

Prípadný predaj by firme mohol priniesť kapitál na ďalšie posilnenie pozície na britskom trhu, kde Tesco investuje do cien, nových predajní a technológií. Strategický obrat tak naznačuje, že spoločnosť chce sústrediť zdroje najmä tam, kde dnes dosahuje najsilnejšie výsledky a čelí najtvrdšiemu konkurenčnému boju.

Viac informácií nájdete tu:

Najnovší prieskum: PS aj Smer prichádzajú o voličov, vládna SNS zostáva hlboko pod hranicou zvoliteľnosti

Najnovší prieskum ukazuje, že voľby by síce vyhralo Progresívne Slovensko so ziskom 18,8 percenta hlasov, no aj ono oproti minulému mesiacu oslabilo. Pokles zaznamenal aj Smer-SD, ktorý by skončil druhý s podporou 15,4 percenta, pričom analytici spájajú jeho oslabenie aj s dôsledkami neúspešného referenda.

Na treťom mieste zostáva Republika s 12,8 percenta, zatiaľ čo v strednej časti politického spektra vidno rast viacerých menších strán. KDH si polepšilo a posunulo sa na bezpečnejšiu úroveň nad päť percent, zatiaľ čo Demokrati sa nad hranicou parlamentu držia len tesne.

Najväčším porazeným prieskumu je SNS, ktorá klesla na 2,7 percenta a jej návrat do parlamentu sa momentálne javí ako veľmi vzdialený. Politická mapa sa tak mení skôr v detailoch, no naznačuje oslabovanie dominantných hráčov a pokračujúcu neistotu medzi menšími stranami.

Viac informácií nájdete tu:

Európa berie obranu do vlastných rúk: 12 krajín NATO zakladá arktickú misiu bez účasti USA

Dvanásť krajín NATO pripravuje novú námornú misiu zameranú na bezpečnosť severného Atlantiku a Arktídy. Mimoriadne je najmä to, že iniciatíva vzniká bez účasti Spojených štátov, čo odráža dlhodobejší tlak Washingtonu na európskych spojencov, aby prevzali väčší diel zodpovednosti za vlastnú obranu.

Impulzom k tejto zmene je aj rastúci strategický význam Arktídy a napätie okolo Grónska, o ktoré opätovne prejavil záujem Donald Trump. Európske štáty a Kanada tak hľadajú spôsob, ako udržať vojenskú prítomnosť v regióne, posilniť hliadkovanie a vytvoriť platformu pre spoločné manévre.

Do misie by sa mali zapojiť krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Kanada a severské štáty. Projekt je vnímaný ako ďalší krok k „európskejšiemu NATO“, v ktorom budú európski členovia schopní konať samostatnejšie aj bez priamej americkej účasti.

Viac informácií nájdete tu:

Zmena kurzu v Budapešti: Premiér Péter Magyar sa v Ankare dohodol na stretnutí s Volodymyrom Zelenským

Maďarský premiér Péter Magyar oznámil, že sa čoskoro stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. K dohode došlo na okraj summitu NATO v Ankare a ide o signál možného posunu v maďarskej zahraničnej politike smerom k otvorenejšej komunikácii s Kyjevom.

Magyar zároveň formuloval jasnejší postoj k vojne, keď vyhlásil, že Ukrajina je obeťou a Rusko agresorom. Potvrdil pokračovanie humanitárnej pomoci Ukrajine, no zároveň zdôraznil, že Maďarsko nebude posielať zbrane ani vojakov na ukrajinské územie.

Premiér tiež ubezpečil spojencov, že Maďarsko chce byť spoľahlivým členom NATO a do roku 2035 plánuje zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP. Oznámenie tak pôsobí ako kombinácia diplomatického gesta voči Ukrajine a snahy posilniť dôveryhodnosť Budapešti v rámci Aliancie.

Viac informácií nájdete tu:

Vulgárne útoky na novinárku Kovačič Hanzelovú sú v slušnom svete neprípustné, vraví trestný právnik Čentéš

Profesor trestného práva Jozef Čentéš v rozhovore upozorňuje, že diskusia o extrémizme a slobode slova sa na Slovensku často zjednodušuje. Podľa neho neplatí, že súdy mechanicky posielajú ľudí za extrémistické skutky do väzenia, keďže prax ukazuje časté ukladanie podmienečných a alternatívnych trestov.

Zdôrazňuje, že hranica medzi slobodou prejavu a trestnou zodpovednosťou závisí od kontextu a od toho, či prejav útočí na práva iných alebo propaguje nenávisť. Kriticky sa vyjadruje aj k návrhom na zmiernenie trestov za extrémizmus, ktoré podľa neho nie sú podložené dôkladnou analýzou rozhodnutí súdov.

Silnú reakciu venuje aj online agresii, najmä útokom na novinárku Zuzanu Kovačič Hanzelovú. Takéto prejavy označuje za neprípustné v slušnej spoločnosti a varuje, že ich tolerovanie a šírenie môže viesť k ďalšiemu nárastu násilia a nenávisti vo verejnom priestore.

Viac informácií nájdete tu:

Boli potrestaní, lebo sa slušne ozvali. Desiatky Slovákov sú v nemilosti primátorov a starostov

Desiatky obyvateľov slovenských miest a obcí sa podľa zistení redakcie stretli s tým, že ich primátori či starostovia zablokovali na sociálnych sieťach aj za slušné kritické komentáre. Týka sa to nielen Bratislavy, ale aj viacerých ďalších samospráv naprieč krajinou, kde občania hovoria o selektívnom umlčiavaní nepohodlných hlasov.

Samosprávy sa často bránia tým, že ide o súkromné profily alebo o ochranu pred nenávistnými prejavmi a „trolmi“. Kritici však upozorňujú, že ak verejný funkcionár využíva sociálnu sieť ako oficiálny komunikačný nástroj, nemôže bez jasných pravidiel a transparentnosti vylučovať časť verejnosti z diskusie.

Podľa právnikov ide o citlivú ústavnoprávnu otázku, pretože môže dochádzať k porušeniu princípov rovnakého zaobchádzania, zákazu svojvôle a práva na informácie. Najväčším problémom je netransparentná moderácia, ktorá navonok vytvára dojem súhlasu verejnosti, hoci kritické názory boli jednoducho odstránené.

Viac informácií nájdete tu:

Ružinovská nemocnica zlomila teplotný rekord, pacienti mali na izbe vyše 42 stupňov. Pre ministra je klíma otázkou komfortu

V bratislavskej ružinovskej nemocnici namerali počas horúčav na pacientskych izbách extrémne teploty, ktoré prekročili 42 stupňov Celzia. Pacienti aj zdravotníci opisujú situáciu ako neznesiteľnú, pričom podľa lekárov takéto podmienky zhoršujú hojenie rán, zvyšujú riziko infekcií a ohrozujú zdravie hospitalizovaných.

Personál si na niektorých oddeleniach zabezpečuje aspoň čiastočné riešenia z vlastných peňazí, napríklad klimatizáciu, fólie na okná či ventilátory. Lekári upozorňujú, že nejde o otázku luxusu, ale o základné podmienky na bezpečnú liečbu a fungovanie nemocnice počas čoraz častejších vĺn horúčav.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško argumentuje obmedzenými zdrojmi a nutnosťou uprednostniť prístroje, ktoré priamo zachraňujú životy. Kritici však namietajú, že optimálna teplota na oddeleniach je sama osebe súčasťou zdravotnej starostlivosti, nie nadštandard, a zanedbanie tejto oblasti môže ohroziť pacientov aj personál.

Viac informácií nájdete tu: