Tiesňové tlačidlo aj alarm. Čo sa po útokoch v nemocniciach zmení? Pozrite si prehľad opatrení

Jeden sa chcel vymočiť do vedra a zbil sestričku, druhý sa vyzúril dokonca na dvoch zdravotníkoch. Ministerstvo zdravotníctva pristúpilo po sérii brutálnych útokov na zdravotníkov ku konkrétnym opatreniam. Čo na ne hovorí odborník na bezpečnosť?  

Po útoku Rakúšana Franza Sch. na Kramároch vedenie rezortu zdravotníctva oznámilo, že budúci týždeň vydá minimálne bezpečnostné štandardy pre nemocnice. Všetko zmenil piatkový incident v Ružinove, za ktorým je 34-ročný Ír.

Ministerstvo vyrukovalo s konkrétnymi opatreniami ešte pred víkendom. Ako informoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas), od piatka 23. októbra posilnia policajné hliadky pri urgentoch, ktoré budú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnu proti násilnému správaniu. Rezort nechal po útoku na Kramároch zmapovať, aká je úroveň ochrany urgentov a dal vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. „Postupujeme v tom spoločne s ministerstvom vnútra a Policajným zborom,“ informoval v piatok podvečer Šaško. Štátnym nemocniciam nariadil konkrétne štyri opatrenia.

Zrekapitulujme si to. V balíku opatrení sú nielen posilnené policajné hliadky pri urgentoch, ale aj tiesňové tlačidlá. „Rozšírime ich a prepojíme na pult centrálnej ochrany alebo na bezpečnostnú službu. Pomoc tak príde okamžite, počas celej prevádzky urgentného príjmu,“ priblížil Šaško. Presný termín rozšírenia nespresnil.

Druhým opatrením je zvukový alarm, ktorý sa spustí po stlačení tiesňové tlačidla. Tretím krokom je preškolenie personálu, aby dokázal rozpoznať riziko, upokojiť situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť.

„Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ pokračoval minister. Všetky body majú spolu vytvoriť komplexný systém ochrany zdravotníkov pred násilím. „Budeme ho priebežne vyhodnocovať a zlepšovať spoločne so zdravotníkmi,“ dodal šéf rezortu.

Ako sú vybavené nemocnice

Pravda sa po incidente v Ružinove obrátila na viaceré štátne aj súkromné nemocnice. Pýtali sme sa, ako dnes zabezpečujú ochranu svojich zamestnancov, a aké opatrenia zo strany štátu by si vedeli predstaviť. Do vydania článku stihli na otázky reagovať len dve.

Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici prijala v nedávnej minulosti viacero opatrení. Posledné dva roky organizuje školenia šetrnej sebaobrany a deeskalácie konfliktov. V špitáli majú vnútornú ochranu (SBS), ktorú nedávno reorganizovali, doplnili jej kapacity aj výstroj.

„Je vybavená aj vysielačkami. Aktuálne máme zavedený alert systém na infocentre a finalizujeme jeho zavedenie na oddelenie urgentného príjmu,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje. Ako podotkla, z pohľadu nemocnice je potrebné ochranu zdravotníkov systémovo posilniť.

Lucia Čukanová zo súkromnej siete Agel priblížila, že bezpečnostné opatrenia v jednotlivých nemocniciach sa lístia v závislosti od ich veľkosti, prevádzkových podmienok a špecifických potrieb.

„Niektoré zdravotnícke zariadenia majú zabezpečenú strážnu službu priamo v nemocnici, inde sú na vybraných pracoviskách k dispozícii bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci. Dôležitou súčasťou prevencie je aj vzdelávanie zamestnancov,“ priblížila Čukanová. Kurzy sú podľa nej zamerané na deeskaláciu konfliktov, správnu komunikáciu a zvládanie agresívneho správania. „Zamestnanci sú tak pripravení primerane reagovať na konflikty a predchádzať ich vyostreniu,“ dodala.

Akoby by mohli vyzerať v praxi konkrétne opatrenia na ochranu zdravotníkov sme zisťovali ešte pred zverejnením balíka zmien. Odborník na bezpečnosť a analytik Martin Královič priblížil, že v súčasnosti nie je ochrana zdravotníckych zariadení naprieč Slovenskom všade rovnaká.

Policajti nemôžu byť stále všade

Ak sa pozrieme na personálne zabezpečenie, niektoré majú dohodnuté intenzívnejšie policajné hliadky, inde ich suplujú súkromné bezpečnostné služby alebo vrátnici. Rôzne majú aj úrovne technického zabezpečenia. Královič vysvetlil, že môže ísť o kamerový systém, svetlá na fotobunku v odľahlejších priestoroch nemocníc alebo takzvané panick buttons, teda tlačidlá na privolanie pomoci.

Zvýšenú hliadkovú činnosť alebo viditeľnú prítomnosť policajtov na urgentoch kvituje, no postaviť ku každému urgentu policajta nepovažuje za najlepšie riešenie. „Nemyslím si, že či už štátny, alebo mestský policajt má stáť na každom urgentnom príjme, rohu každej ulice, pri každej škole či takzvanom mäkkom cieli,“ uviedol pre Pravdu. Domnieva sa, že by to nemuselo mať želaný účinok, ktorým je posilniť ich odolnosť.

Nepretržitá niekoľko týždňov alebo mesiacov trvajúca prítomnosť policajtov v nemocniciach by bola podľa Královiča neudržateľná. Nepostačovali by na to podľa neho aktuálne personálne kapacity Policajného zboru. Ak by ich štát umiestnil do nemocníc, mohli by chýbať inde.

„Toľko policajtov jednoducho nemáme. Ak hovoríme o Bratislave, tu sú veľmi silné podstavy. Hliadky niekedy, žiaľ, nestíhajú plniť svoje základné úlohy alebo sú na hrane časovo aj kapacitne. Ich dojazdy sa predlžujú,“ podotkol.

Foto:
Lubos Pilc
Pravda
Odborník na bezpečnosť a bezpečnostný analytik Martin Královič.

Tiesňové tlačidlo privolá pomoc

Stavil by na školenia personálu, stavebné úpravy priestorov, po ktorých sa personál pohybuje, a na intenzívnu spoluprácu s políciou. Ďalej by k väčšej ochrane mohli podľa neho pomôcť technologické riešenia, ako sú napríklad kamery, no aj spomínané poplachové tlačidlá na rýchle privolanie pomoc.

Môžu byť fixne umiestnené, napríklad na stene alebo – ako to poznáme z filmov – ukryté pod stolom na nenápadné stlačenie. Riešením by bola byť aj ich mobilná verzia vo forme hodiniek, prívesku či ovládača, ktorú by mohli zdravotníci nosiť pri sebe. Záležalo by na technickom prevedení, či by bolo takéto tlačidlo vyvedené na pult centralizovanej ochrany SBS, alebo pod operačné odbory krajských riaditeľstiev polície či pult centralizovanej ochrany.

Za riešenie na ochranu zdravotníkov považuje aj kamery, no stopercentnú ochranu však podľa Královiča nezabezpečia. „Poznám viacero urgentných príjmov, ktoré to majú dobre spravené,“ hovorí. Samotná kamera môže znížiť agresiu alebo upozorniť personál na potenciálneho narušiteľa, ale človek pod vplyvom alkoholu či drog ju vôbec nemusí vnímať. V niektorých prípadoch ho dokonca môže vyprovokovať. „Samozrejme, kamery tam majú byť na prehľad aj na dokumentovanie toho, čo sa stalo, ale nemyslím si, že lusknutím prsta automaticky zabránia útokom,“ poukázal.

Sebaobranu by ich neučil

Treba podľa neho rozlišovať aj typy útokov. „V posledných dňoch sme svedkami v priestore slovenských urgentných príjmov skôr agresie, výtržníctva spojeného s alkoholom alebo omamnými látkami. Nie je to plánovaný a cielený útok aktívneho útočníka na konkrétnych ľudí z personálu,“ ozrejmil.

Agresívni ľudia sú podľa odborníka na bezpečnosť zvyčajne pod tlakom alebo sú ovplyvnení rôznymi látkami počnúc alkoholom. Môže ísť o jedincov, ktorí buď nedostali zdravotnú pomoc, alebo sa domnievajú, že sa im nedostala v adekvátnej forme.

„Veľmi často to môžu byť ľudia v strese alebo kríze, či už ide o ich zdravotný stav, alebo ich blízkeho,“ spresnil. V takýchto prípadoch by odporučil zdravotníkom absolvovať kurzy deeskalácie napätia. „Nedovolil by som si tvrdiť, že riešením je učiť zdravotníkov sebaobranu,“ podotkol.

Královič priblížil aj konkrétne body, ako zdravotníci môžu vyhodnotiť, že im hrozí riziko a situáciu riešiť. „Základom je si čím skôr všimnúť potenciálneho narušiteľa. Už keď prichádza do zariadenia, môže vyzerať intoxikovaný, dezorientovaný. Môže to byť „známa firma“, teda človek, ktorý tam chodí opakovane,“ ozrejmil.

Ako doplnil, ďalej by zvolil pokojný tón a deeskalácia, aj keď pripustil, že z pohodlia kancelárie sa tento bod javí príliš jednoduchý. Zároveň by zdravotníkovi, ktorý sa ocitne v nepríjemnostiam, aby mal, ak je to možné, po svojom boku niekoho ďalšieho, a počas napätia si privolávajú bezpečnostný tím, napríklad ja tiesňové tlačidlá.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Univerzitná nemocnica Bratislava
útoky na zdravotníkov

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.