Tieto voľby neboli iba o počtoch. Ukázali fiasko Republiky aj hanbu Smeru (komentár Borisa Zalu)

Slovač sa krok za krokom vymaňuje z ficovskej historickej demagógie proruského mieru, ale aj z mazurekovsko-uhríkovskej protieurópskej uškriekanosti.  

Autor je filozof, publicista, bývalý predseda Sociálnodemokratickej strany Slovenska, bývalý poslanec Európskeho parlamentu a spoluzakladateľ strany Ľudskosť a prosperita.

Nuž, neboli to vôbec nevinné voľby. Nechcem ich hodnotiť komplexne, iba zaznamenať niektoré javy a trendy. Tým prvým je, že ten typ národnej propagandy, ktorý sa nám tu usiluje vnucovať „sociálna, kresťanská a národná“ koalícia – ako ju v deň podpísania koaličnej zmluvy označil Andrej Danko – sa nepresadil.

Ani najmenej nepochybujem, že väčšine leží osud Slovenska na srdci. No nie je to Slovensko kultúrnych vojen, Konevových pomníkov, mazurekovského primitivizmu či ficovskej mytológie proruského „duba“. Celá táto karikatúra, ktorá sa vydáva za „národnú“, zreteľne prehrala. Vôbec nie je podstatné, aký počet hlasov získal Milan Mazurek, podstatné je, že prehral.

V zrkadle úspechu, ktorý zožal Marian Kotleba pred 13 rokmi, je Mazurek – pre vraj rastúcu popularitu Republiky – fiaskom. A víťazstvo Milana Majerského tiež nie je nejakým znakom rastu konzervatívcov, ale len tým, že si ho voliči vybrali ako protiváhu barbarizmu. To by si aj mal vziať k srdcu.

V Banskej Bystrici je to fiasko „temnárov“ ešte viditeľnejšie. Vôbec nevidím ako problém Republiku, ale za alarmujúce považujem to, že Smer a niekde aj Hlas jej otvorili náruč a prijali ju za koaličného partnera, namiesto toho, aby vytvorili pevnú hrádzu. Sanitárny kordón, tak aby sa nemohli včleniť títo militantní polo-, alebo ak chcete mäkko-fašisti do slovenského politického telesa.