Nemá žiarivú obálku s portrétom celebrity, a predsa je táto kuchárska kniha literárny poklad. Veď koľkým literátom vyšla zbierka ich receptov spísaná ich vlastnou rukou?
Našej Timrave áno, a to v celkom autentickej podobe – vyzerá ako stará, polorozpadnutá kniha viazaná v hnedej koži, pričom z väzby sa vytŕhajú nitky. Na obálke Timraviným rukopisom prečítame dvakrát podčiarknuté slová Kuchárska kniha a pod tým jej podpis: Božena Slančíková. Ako prvé čitateľ s ostrým zrakom rozlúšti “recept na brindzu”.
Áno, naša spisovateľka, ktorej dielo je dnes maturitnou otázkou zo slovenčiny, napísala bryndzu s mäkkým i – ale to je jedna z milých drobností, ktoré nám Timravu ukážu v celkom inom svetle. Ako gazdinku, čo si starostlivo zapísala recept na maslové cesto, polentu, tvarohové knedle, “jablkovie štangle”, citrónový aj žemľový “kóch” či “pľúckovú plneninu do barančaťa”.
Foto:Tlačová agentúra Slovenskej republiky, https://vtedy.tasr.sk/
Spisovateľka Božena Slančíková-Timrava
Verná kópia
Celkom náhodou sa mi tento poklad ocitol v ruke a ja som sa pustila do ďalšieho pátrania. Stopa viedla do maličkej dedinky Ábelová v okrese Lučenec – v tiráži knižky je uvedené, že ju pred dvoma rokmi vydala obec Ábelová v spolupráci s občianskym združením Priatelia histórie Novohradu. Tu Božena Slančíková Timrava v rokoch 1919-29 pôsobila ako učiteľka v materskej škole.
Na internetovej stránke www.muzeum.sk sa ten, kto si to nepamätá zo školy, dočíta, že Timrava sa narodila 2. októbra 1867 v Polichne do rodiny evanjelického farára Pavla Slančíka, spoluzakladateľa Matice slovenskej. Dva roky chodila do ľudovej školy v Polichne, potom ju aj so súrodencami vyučoval otec. Ešte viac šokuje dnešného človeka, že jedna z našich najvýznamnejších spisovateliek sa po roku 1918 márne pokúšala nájsť zamestnanie nielen ako kustódka zbierok v Slovenskom národnom múzeu v Martine, ale aj ako poštárka. A tak sa v roku 1919 ocitla v škôlke v Ábelovej.
Foto:Foto: Antónia Medeková
Pamätný dom spisovateľky Timravy v Ábelovej.
Práve v budove bývalej školy nájdete od roku 1977 pamätnú izbu venovanú Timrave a jej dielu. Stránka muzeum.sk upozorňuje spomedzi exponátov na spisovateľkinu kuchársku knihu aj stôl, za ktorým pracovala. Pamätný dom spravuje obecný úrad v Ábelovej. Zavolala som tam a telefón zodvihla tunajšia matrikárka Antónia Medeková.
Foto:Foto: Antónia Medeková
Timrava na obraze v expozícii Pamätného domu Timravy v Ábelovej.
Práve ona na požiadanie otvára expozíciu záujemcom. Vraví, že väčšinou chodia maličké skupinky – dvaja až štyria ľudia, celkom výnimočne príde 60 turistov, ako naposledy z Haliče. Na otázku, či majú rodáci záujem o Timravu a jej dielo, sa zasmeje a uvedie veci na pravú mieru: “Máme 209 obyvateľov, z toho je veľa prisťahovalcov, napokon aj ja sama som z Nových Zámkov a manžel z Ružomberka. Rodáci sa všelikde rozpŕchli. Ak však niekto o Timravu prejaví záujem, radi mu expozíciu ukážeme.”
Je jej kuchárska kniha najväčším lákadlom? “Originálna kuchárka je dosť rozpadnutá, je pripravená na reštaurovanie, takže v pamätnej izbe máme faksimile – vernú kópiu. Všetky strany precízne naskenoval Mišo Šesták, takže v roku 2024 sme vydali presnú kópiu jej kuchárskej knihy v náklade asi 500 kusov.” A čí nápad bol vydať knihu v tejto podobe? Matrikárka Medeková vraví, že Ábelovčanov k tomu motivovali ženy zo Živeny. Výborne, aj vďaka nim teda kto chce, môže si pozoruhodnú knižku kúpiť za 20 eur na obecnom úrade.
Foto:Robert Hüttner
Kuchárska kniha Boženy Slančíkovej-Timravy.
Čo sa znamenite osvedčilo
Možno sa to niekomu zdá veľa, no odmenou mu budú skvelé objavy. Hneď po pár stránkach sa napríklad dozvie návod na pácovanie zajaca. Vyžaduje si to trpezlivosť pri lúštení drobného Slančíkovej rukopisu, no potom sa dozvie: “Na rajnici dá sa voda zovrieť, do nej dá sa majorán, cibuľa, maslo, soľ, s tým sa zajac oparí a nahá sa zakiaľ. Keď vychladne (tu bystrozrakého čitateľa pobaví bodka nad ypsilonom v slove vychladne – očividne pôvodné mäkké i opravila na tvrdé), znovu dať zovrieť tej vode a opariť, tak potom aj s tým odložiť nah sa moči asi zo 9 dní alebo aj do týždňa.”
Timrava si zapísala aj recept na “najchutnejšiu údeninu” či “pácovanie šunvok” (ide o šunky), “robenie klobás, huriek a krvavníkov”. Hneď po návode na “Porcelán kóch” v slovenčine zrazu prepne do maďarčiny a nasleduje Kétszersült (teda suchár), Omlet a niekoľko receptov na torty – Dobos torta, Grisz torta, Linczi torta, Diós Torta, Csokoladé torta či Morzsa torta (drobenkový koláč). Zrazu znova prepne do slovenčiny a spisovateľka si zapisuje recept na “Maslovo cesto” – kým v prvom recepte na začiatku knihy sa začínalo s “litrom fajnej múky”, v tomto radí vziať “funt nullovej múky a 1/2 funta zmiesiť s troma žĺtkami, štipkou tlčeným cukrom a máčkom soli, asi dvoma ližicami kyslej smotany a studenou vodou”.
Pri jej váhavom používaní mäkkého i a ypsilonu a veľmi svojskej gramatike si čitateľ pripomenie, že spisovateľka mala za sebou len dve triedy ľudovej školy. Zaujme jej používanie slov – cesto nie je maslové či štrúdľové, ale “maslovo” a “štrúdlovo” a nie je mäkké, ale “mekké”. Zápisky však majú svoj pôvab, vrátane upozornení ako “to opakuje sa 4 razi, pri čom pozorovať treba, aby cesto vždy na ten istý bok vaľkané bolo”.
Aj na nakladanie uhoriek si Timrava poznamenala viac receptov. Napríklad: “Na nakladanie upotrebujú sa najdrobnejšie a najzelenšie uhorky a nakladajú sa nasledovne: Spodnie dno čiste vymitého sudu pokrije sa vyšňovim listom a kôprom zakim si štvrt sudu vyplní sa umytimi uhorkami. Táto vrstva posipe sa obyčajnou kuchinskou soľou, dá sa na ňu niekoľko strukov paprik a znovu nakladie sa na ne kôpru a vyšňových listov, potom uhoriek atd…”
Video
Jozef Banáš: Vyberám si hrdinov, s ktorými sa viem stotožniť
Získal cenu za Alexandra Dubčeka aj za Aurela Stodolu a chystá Timravu. Ako sa píšu biografie?
A čo všeličo ešte spisovateľka pripravovala? Ruské krémové pirôžky, čerešňový koláč, Eliškinu tortu či Salonne a lieskové cukríky, medovníky, orechové aj maslové rožky. Niektoré recepty majú rozkošné názvy ako Krivulky, Čokoládový gus či Cesto zo svinskej masti. Nechýbajú Ďumbierniky, Hunyady torta – tá je zapísaná po maďarsky, Dalausi, pri ktorej je v zátvorke uvedená poznámka Rumunská lakota, Puserle (zrejme ide o pusinky) a opäť prichádzajú uhorky, tentoraz zapísané ako “Uhorky na zimu”.
Zaujal ma recept nazvaný Kaša krumpľová, ktorý sa začna slovami: “Dobrie v koškách varenie krumple cez rajbadlo pretrieť. Ktomu tolko grisu pridať, koľko je krumpiel, to dobre rozmiešať a dať na rajnicu a dať na oheň. Potom zaliať dobrim slatkým mliekom, tak aby sme stoho pri ustavičnom miešaní kašu obdržali…”
Po kaši sa prepne do nemčiny a nasledujú Marilen Bretseln (marhuľové praclíky), Husaren Krapfeln (šišky), Kugelhupf (bábovka) a rôzne alkoholické krémy a likéry. Očividne mala Timrava široký záber – obsiahla prípravu bryndze aj ríbezľového vína, ale aj Pranie bielizne petrolejom. Pri ňom poznamenáva, že sa “znamenite osvečilo”. Nasleduje “Prostriedok proti domácemu hmizu” či “Chutné maslo zo starej smotanky”. Vedela, že proti boleniu hrdla sú dobré obklady z plátkov slaniny. A “keď nákazlivé nemoce panujú, dobre je chižu zametať takou metlou, čo je vo vápenej vode namočené alebo pofŕkať takou vodou chižu. Každý deň pošpricovať,” odporúčala.
Čím dlhšie čitateľ knižkou listuje, tým viac je fascinovaný. Veď na konci sa nájde aj “Tinktúra proti cholere” – pripravená z upečenej zimnej raži, ktorá sa mala pomlieť na prach. V polovici dlhočizného návodu prechádza spisovateľka do maďarčiny. V poslednej vete zasa preskočí do slovenčiny a píše: Ako sa má užívať, na predošlej strane vic. Za 20 eur, čo zaplatíte za túto knižku, si užijete veľa zábavy.
Témy:
Božena Slančíková
Timrava
Ábelová
kuchárska kniha
kniha
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.