Tínedžer omylom vstúpil na skalnú stenu Widowmaker. Médiá vinili AI, on tvrdí niečo iné

Na fotografii vyzerá šestnásťročný Bryce Vincent Gowryluk ako malá postava stojaca uprostred obrovskej skalnej steny. Pred sebou mal takmer kolmú skalu, za sebou prudký spád. Dolu sa už bezpečne vrátiť nedokázal a pokračovať hore nevedel.  

Keď k nemu približne po hodine dorazil záchranársky vrtuľník, ani ten sa nemohol priblížiť dostatočne blízko. Rotorom hrozil kontakt so skalou.

Dvaja členovia North Shore Rescue preto museli pristáť vyššie nad chlapcom. Jeden sa následne po lane spustil k nemu, zaistil ho a presunul na miesto, odkiaľ už bola možná evakuácia vrtuľníkom.

Gowryluk zostal 3. októbra uväznený na kanadskej Crown Mountain neďaleko Vancouveru. Skalná cesta, na ktorú sa omylom dostal, nesie výstižné meno Widowmaker Arete – teda „Výrobca vdov“. Následne sa z jeho záchrany stal aj príbeh o umelej inteligencii.

Tri dni plánoval osemhodinovú túru

Bryce nevyrážal do hôr úplne nepripravený. Pravidelne chodí na túry, štyri- až päťkrát týždenne navštevuje lezeckú halu a na Crown Mountain už predtým vystúpil. Je tiež leteckým kadetom s výcvikom prežitia a má kvalifikáciu na lezecké istenie.

Na plánovanie novej trasy si podľa CBC vyhradil približne tri dni. Používal AllTrails, Google Maps a tiež chatbot Claude od spoločnosti Anthropic.

V sobotu ráno odišiel z domu okolo 7.30 h. Na chrbte mal približne deväťkilogramový batoh s lezeckými topánkami, prilbou, úväzom, vodou a ďalšou výbavou. Laná a vybavenie potrebné na technické skalné lezenie však nemal.

Jeho plánovaná cesta mala viesť z Grouse Mountain na Crown Mountain a späť a trvať približne osem hodín. Potom prišla jedna zlá odbočka.

Myslel si, že vstupuje do inej trasy

V horskom teréne chýbalo značenie. Bryce sa domnieval, že vstúpil do oblasti Crown Couloir, náročnej, ale pre neho plánovanej cesty. V skutočnosti sa dostal na Widowmaker Arete – približne 520 metrov vysokú skalnú líniu, ktorá už patrí do technického lezenia a na ktorej sa používajú laná a istiace pomôcky.

Zo začiatku to podľa neho nevyzeralo až tak zle. Postupoval pomocou rúk aj nôh a predpokladal, že stále ide správnym smerom. Skala však bola čoraz strmšia a hladšia.

Napokon sa dostal k takmer kolmej stene. Za ním bol prudký svah, pred ním skala. Stál na plošine širokej približne jeden a pol metra. „Bol som uväznený, nemal som kam ísť,“ opísal neskôr situáciu. Sám priznáva, že v tej chvíli pochopil, že urobil vážnu chybu. „Bola to moja chyba,“ povedal.

Zavolal mame

Bryce najskôr zavolal svojej matke Joelle. Povedal jej, že uviazol a bude kontaktovať záchranárov. Jeho matka neskôr priznala, že sa začala modliť.

Chlapec následne zavolal políciu a tá upozornila záchrannú službu North Shore Rescue. Záchranári pomocou telefónu lokalizovali jeho polohu a vyslali vrtuľník.

Kým čakal, začul ďalších dvoch horolezcov. Tí mu dali energetickú tyčinku a termofóliu, on im na oplátku požičal čelovku. Snažil sa zostať pokojný.

CBC povedal, že vedel, že keby podľahol strachu, nasledovala by panika – a tá by ho v takom teréne mohla stáť život. Keď sa napokon k jeho pozícii dostal vrtuľník, ukázal sa ďalší problém.

K skalnej stene sa nemohol priblížiť. Záchranári preto vystúpili vyššie, vytvorili istiaci bod a jeden z nich sa spustil k Bryceovi. Až keď ho premiestnili na vhodnejšie miesto, mohli ho vytiahnuť do vrtuľníka. Celá operácia trvala približne tri hodiny.

„AI ma na Widowmaker neposlala“

Práve po záchrane vznikla ďalšia časť príbehu. Vedúci pátracej operácie Paul Markey povedal, že chlapec využil Claude pri plánovaní túry. Záchranári prípad použili ako varovanie pred tým, aby ľudia slepo nasledovali odporúčania umelej inteligencie v horách.

„Claude na tej hore nikdy nebol,“ poznamenal Markey. Viaceré médiá následne prípad opísali tak, že AI šestnásťročného turistu nasmerovala priamo na Widowmaker. Bryce však tvrdí, že takýto opis nie je presný.

Pre CBC povedal, že ľudia príbeh vytrhávajú z kontextu a vytvárajú dojem, akoby ho chatbot prinútil vybrať si Widowmaker.

Podľa neho Claude používal predovšetkým pri zostavovaní zoznamu výbavy a na overovanie niektorých údajov o teréne. Trasu zároveň kontroloval cez Google Maps a AllTrails. Rozhodujúcu chybu – vstup na nesprávnu, neznačenú cestu – pripisuje sebe.

„Na trasy? Už nikdy“

Záchranári napriek tomu vidia v prípade širšie varovanie. Markey, ktorý má za sebou viac než päť desaťročí horolezeckých skúseností, upozorňuje, že pri odporúčaniach chatbotov musí človek vedieť posúdiť, či navrhovaná cesta zodpovedá jeho schopnostiam, výbave a reálnemu terénu.

North Shore Rescue rieši približne 150 zásahov ročne. Podľa Markeyho išlo o ich prvý prípad, pri ktorom zohrala pri plánovaní nebezpečnej cesty úlohu AI. Obáva sa však, že nebude posledný.

Bryce sa napriek nepríjemnému zážitku horolezectva vzdať nechystá. Dokonca sníva o tom, že by sa raz stal najmladším Kanaďanom na Mount Evereste.

Na jednu vec však názor zmenil. Umelú inteligenciu chce ďalej využívať pri učení, práci či plánovaní bežných vecí. „Ale na trasy? Nie. Už nikdy,“ povedal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
skala
šteňa
vrtuľník
záchrana
lano
chlapec
Kanada

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.