Tisíce migrantov poslali do úplne cudzích krajín. Trumpova vláda uzavrela tajné dohody za stovky miliónov

Namiesto návratu domov skončili tisíce ľudí deportovaných z USA v krajinách, ktoré nepoznali a s ktorými nemali väzby. Washington za ich prijatie uzatvára dohody a ponúka stovky miliónov dolárov. Medzinárodné vyšetrovanie odhaľuje pozadie systému.  

Spojené štáty deportovali do 31. augusta najmenej 25 447 ľudí do tretích krajín, ktoré nie sú ich domovom. Vyplýva to z údajov, ktoré zhromaždila organizácia Forbidden Stories v spolupráci s konzorciom medzinárodných novinárov.

Ide o súčasť medzinárodného projektu The Deportation Project, ktorý koordinovala Forbidden Stories a na ktorom počas siedmich mesiacov spolupracovalo 72 novinárov z 15 krajín a 24 mediálnych organizácií. Projekt mapuje systém, v rámci ktorého USA posielajú ľudí do štátov, s ktorými často nemajú žiadne väzby.

Približne 20-tisíc deportovaných skončilo v Mexiku. Ďalších viac ako 5000 ľudí Spojené štáty poslali letecky do 27 ďalších krajín v Latinskej Amerike, Afrike a Tichomorí. Dohody boli zároveň uzavreté s ďalšími siedmimi krajinami. Podmienky sa líšia, okrem iného podľa štátnej príslušnosti deportovaných či ich prípadnej trestnej minulosti.

Za prijatie ponúkajú milióny

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa na dohody vyčlenila najmenej 410 miliónov dolárov. Peniaze majú smerovať priamo prijímajúcim krajinám alebo agentúram OSN zapojeným do programu.

Podľa interných záznamov amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré preskúmal denník The Washington Post v rámci spoločného vyšetrovania, bolo 81 miliónov dolárov určených vládam krajín, ktoré dohody podpísali. Viac ako 178 miliónov dolárov malo smerovať Medzinárodnej organizácii pre migráciu (IOM) a ďalších 123 miliónov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Napríklad Kamerun mal podľa zistení vyšetrovania dostať 30 miliónov dolárov na podporu operácií OSN výmenou za prijatie 1000 migrantov. Zatiaľ ich však do krajiny dorazilo 44. Demokratická republika Kongo mala v rámci dohody prijať 2000 ľudí a na operácie OSN jej bolo prisľúbených 75 miliónov dolárov. Zatiaľ tam dorazilo 15 deportovaných.

Dohody vznikali po celom svete

Veľkú časť rokovaní za americkú vládu zabezpečuje Office of Remigration, útvar ministerstva zahraničných vecí vytvorený v máji 2025. Podľa zistení Forbidden Stories ho vedie diplomat Christian Jove Ehrhardt.

Spojené štáty podľa medzinárodného vyšetrovania oslovili 49 z 54 afrických krajín s ponukou na prijímanie ľudí deportovaných z USA. Ehrhardt v rámci svojej práce navštívil viacero afrických štátov a podieľal sa na uzatváraní dohôd.

Kamerun podpísal s USA v decembri memorandum o prijímaní deportovaných. O týždeň neskôr uzavrel s Washingtonom aj päťročný program zdravotnej pomoci v hodnote takmer 400 miliónov dolárov. Nasledujúci mesiac americké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo ďalších 30 miliónov dolárov pre UNHCR v Kamerune. Prvé lietadlo s deportovanými tam dorazilo 14. januára.

Dohoda vznikla aj s tichomorským Palau. Táto krajina sa v decembri 2025 zaviazala prijať až 75 ľudí z tretích krajín za 7,5 milióna dolárov. Zatiaľ tam však poslali iba troch. V africkom Eswatini zase od júla 2025 prijali 32 ľudí z možných 160 v rámci dohody v hodnote viac ako päť miliónov dolárov. Krajina akceptovala aj deportovaných s trestnou minulosťou.

Deportovali ich do úplne cudzích krajín

Medzinárodné vyšetrovanie sledovalo viac ako 100 deportačných letov do 28 krajín. Jeho autori upozorňujú, že ide pravdepodobne o neúplný počet, keďže započítali iba lety, ktoré sa im podarilo nezávisle overiť. V auguste organizácia Human Rights First zaznamenala 16 letov do 13 krajín, čo bol v rámci jej sledovania rekordný mesačný počet.

Jedným z prípadov je 32-ročná Iránka, ktorú Guardian označuje pseudonymom Nika. Z Iránu utiekla po protestoch a v USA získala ochranu pred deportáciou do vlasti, pretože jej tam hrozilo vážne nebezpečenstvo. Po prepustení z imigračnej väzby ju však úrady opäť zadržali a následne deportovali do Stredoafrickej republiky, približne 7000 míľ od USA.

Na palube podľa jej výpovede nevedela, kam lietadlo smeruje. Po prílete do Bangui nemala pas a podľa Guardianu neskôr ochorela na maláriu. Väčšinu času zostávala vo svojej izbe, pretože sa bála vychádzať von.

Ďalším prípadom bola 58-ročná zdravotná sestra Rabbiatu Kuyateh, dlhoročná obyvateľka USA. Najskôr ju deportovali do Ghany a následne do Sierry Leone. Guardian zverejnil video, na ktorom ju podľa vyšetrovania v Ghane pracovníci sprevádzajúceho systému ťahali za vlasy a bola bosá.

Systém čelí súdu aj kritike

Federálny odvolací súd v USA v piatok rozhodol, že politika rýchlych deportácií do tretích krajín porušuje procesné práva deportovaných. Ľudia podľa rozhodnutia nemali dostatok času napadnúť rozhodnutie o tom, do ktorej krajiny ich úrady pošlú. Americká vláda sa proti rozhodnutiu očakávane odvolá.

Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že vykonávanie imigračnej politiky Trumpovej administratívy je jeho „najvyššou prioritou“. Dodalo, že vláda bude využívať všetky zákonné prostriedky na odstránenie ľudí, ktorí nemajú právo zostať v USA.

Trumpova administratíva tvrdí, že deportovaní sú zločinci. Dokumenty, ktoré v rámci vyšetrovania preskúmal The Washington Post, však ukázali, že väčšina z 35 krajín, ktoré s USA uzavreli dohody, uviedla, že neprijme migrantov s násilnou trestnou minulosťou.

Samostatné skoršie vyšetrovanie agentúry AFP zistilo, že Washington využíva vízové zákazy a ďalšie obmedzenia voči africkým krajinám ako nástroj nátlaku, aby prijímali deportovaných. Právnici oslovení AFP zároveň uviedli, že ľudia posielaní do tretích krajín sa dostávajú do „právnej čiernej diery“ – sú zadržiavaní bez obvinenia v krajinách, s ktorými nemajú väzby a kde majú len málo alebo žiadne práva.

Na zapojenie do systému upozornili aj agentúry OSN. UNHCR uviedol, že nie je stranou bilaterálnych dohôd medzi USA a prijímajúcimi štátmi a americké financovanie využíva v súlade so svojím mandátom. IOM zase uviedla, že pri rozhodovaní o prijatí financovania posudzuje, či jej zapojenie zlepší život migrantov, ktorých sa opatrenia týkajú.

Podľa Guardianu má systém okrem samotného odstraňovania migrantov z USA aj odrádzať ďalších ľudí od príchodu do krajiny.

Témy:
USA
deportácie
migranti
Donald Trump

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.