Tisícročná história pod hladinou Dunaja. Odborníci ukazujú, čo všetko môže byť ešte pod bahnom

Napriek tomu, že Slovensko nemá more, s okolitým svetom bolo vždy dobre prepojené riekami. Naša najväčšia, Dunaj, ako bežná obchodná trasa, ale aj svedok diania v meste ukrýva roky nahromadených predmetov. Dno Dunaja tak nie je iba štrk a sedimenty – mútne vody po stáročia hromadia život hlavného mesta, munície z vojen či historických artefaktov aj rímske mosty. Čo všetko sa dá nájsť v bahne Dunaja po tom, ako jeho hladina klesla?  

Podvodná história nebýva bežne viditeľná na brehu. No po tom, ako hladina Dunaja klesla na historické letné minimum od konca 19. storočia, nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku či Srbsku, odhalila rieka vzácne nálezy dekády ukryté na dne. Najväčší nález pre slovenskú časť Dunaja sa ukázal začiatkom augusta.

Pri obci Virt pri Komárne odhalil pokles hladiny britskú leteckú námornú mínu z II. svetovej vojny. S váhou 700 kg išlo o najťažšiu nevybuchnutú britskú protilodnú mínu na Slovensku za posledných minimálne 30 rokov. Podľa polície súvisí pravdepodobne s britskou operáciou Gardening z roku 1944, keď Briti zamínovali Dunaj aby narušili zásobovanie nemeckých vojsk.

„V okolí Dunaja v Bratislave evidujeme aj historické nálezy leteckých bômb súvisiace s bombardovaním rafinérie Apollo v roku 1944,” dodala Lea Vilhanová z prezídia Policajného zboru. Pri Medveďove sa objavil vrak parného remorkéra, ktorý počas II. svetovej vojny slúžil na odmínovanie Dunaja. V tej istej oblasti našli aj masívny vrak lode Wotan, ktorá sa potopila v 1944 po náraze na riečnu mínu.

Dunaj ako múzeum nálezov

Vzhľadom na to, že dno Dunaja je v maďarskom hlavnom meste značne plytšie v porovnaní s Bratislavou, o niekoľko dní neskôr sa podobný príbeh zopakoval na ich úseku rieky. Hoci je takmer vyschnutá rieka zásadným klimatickým aj energetickým problémom, umožnila archeológom prehľadávať predtým zatopené časti brehov.

Severne od Budapešti sa v odhalenom koryte objavila bomba s hmotnosťou asi 500 kg, nasledovali ďalšie nálezy. Celkovo toto leto Maďari objavili až 27 kusov nevybuchnutej munície. Pri Batthyányho námestí v Budapešti bol nájdený nemecký vojenský motocykel, opäť ako pozostatok II. svetovej vojny. Pod ním sa navyše našli ľudské ostatky a munícia. Odborníci potvrdili, že patrili nemeckému vojakovi.

Na prelome júla a augusta z maďarského Dunaja vytiahli rímsky oltárny kameň zasvätený Jupiterovi, neskôr fragment rímskej vápencovej dosky a ďalší opracovaný kameň. Objavil sa aj opotrebovaná časť oltára, pôvodne zasvätený bohu Slnka.

Na srbsko-rumunskej hranici sa vynorili aj nemecké vojnové lode potopené tiež rok pred koncom vojny. Pri Opatovaci v Srbsku našli archeológovia vrak maďarskej nákladnej lode Fulton, ktorá sa potopila v roku 1937. Nízka hladina Dunaja tak funguje ako archív naprieč krajinami, v ktorom možno nájsť udalosti II. svetovej vojny a o pár kilometrov ďalej predmety, ktoré tam zanechali Rimania pred takmer dvetisíc rokmi.

V koryte Dunaja sa nachádza už objavená národná kultúrna pamiatka – piliere rímskeho mosta pri rímskom vojenskom tábore. Most sa podarilo objaviť a potvrdiť pred štyrmi rokmi, preto podľa archeologičky Miroslavy Daňovej z Trnavskej univerzity nebude pre archeológov prekvapením, ak sa v Dunaji nájdu iné veľké doklady z doby rímskej, keď bola rieka hranicou Rímskej ríše a zároveň živou dopravnou tepnou. Našli ju vďaka pravidelnému skúmaniu dna rieky a sedimentov.

„Prieskum identifikoval štruktúry v riečnom dne a následný odborný výskum potvrdil drevené prvky mostnej konštrukcie datované do rímskeho obdobia,” priblížil Marián Bocák zo Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), ktorý sa zameriava práve na hĺbku, priechodnosť a pohyb sedimentov rieky.

Živá rieka ničí pamiatky

Dunaj má rôznorodé dno, obsahuje štrky, piesky, bahno, ílovité sedimenty ale aj pevnejšie vrstvy. Podľa Bocáka sa mení s prúdom vody. „Pri povodniach môže rieka sediment na jednom mieste odplaviť a inde ho uložiť ako nános či plytčinu. Práve preto SVP merania pravidelne opakuje a porovnáva vývoj dna medzi jednotlivými rokmi,” uviedol.

Niekde tak vznikajú pod hladinou jamy, inde sa piesok hromadí. Jama tak odhalí staršiu vrstva dna, na ktorom sa môžu predmety posunúť. Ak následne hladina klesne, nálezy ktoré boli predtým pochované, vidíme aj voľným okom. „Nízka hladina vody môže odkryť predmety, ktoré sú zachytené na dne rieky a čiastočne alebo úplne prikryté sedimentom. Každá veľká povodeň naopak môže sedimenty posúvať, preto sa niektoré vraky lodí objavujú a inokedy sú zas schované pod sedimentom,” doplnila Daňová.

Hoci Dunaj podľa Bocáka ukrýva historické etapy európskeho vývoja – pozostatky plavidiel, konštrukcie mostov, opevnení, ale aj rôzne predmety súvisiace s dopravou, obchodom či vojnami, povaha dna Dunaja a pohyb sedimentu ich ničí.

„Kamene postupne poškodzujú drevené alebo iné komponenty. Vo svete je trend, že sa lokality pod vodou dlhodobo monitorujú, aby sa sledovala úroveň zmien a takto získané informácie sa potom aplikujú aj v iných projektoch aj mimo archeológiu. V riekach sú tieto projekty menej časté, v morskom prostredí bežné,” uviedla Daňová s tým, že práve pre rozsah veľtoku a silu prúdu sa v jeho toku ťažko báda. Dunaj nie je obzvlášť hlboký, dá sa potápať až priamo ku dnu, no už po pár metroch je okrem ťahu vody problém aj zlá viditeľnosť.

Zároveň ich zachovanie závisí od umiestnenia v rieke – či sú v sedimente alebo na viac vystavenom mieste. Stav, v akom sú artefakty tiež záleží od neskorších zásahov, hlavne ťažby štrku alebo budovania nových stavieb – mostov, hrádzí, prístavov. Môžu pamiatky a informácie, ktoré nesú, nenávratne poškodiť. V praxi sme podľa archeologičky mohli prísť o veľa nekontrolovaným bagrovaním sedimentov, no iné objekty ako lode alebo predmety z kameňa mohli zostať v hlavnom koryte alebo niektorom ramene stále nedotknuté.

Voda v riekach pritom dokáže zachovať organické materiály ako je drevo, ale aj koža lepšie než súš. „Významom pamiatok nie je len ich estetická alebo materiálová hodnota, ale častokrát ďalšie ,dáta´, ktoré sebou nesie – informácie o klíme, kontaktoch, rieke a hospodárstve v konkrétnom období. A nimi sa môžeme inšpirovať aj dnes pri riešení našich vlastných výziev,” pripomenula archeologička.

Náročné bádanie pod vodou

Daňová podľa výskumov odhaduje, že sú úseky Dunaja, o ktorých vedia, že majú archeologický potenciál, no zatiaľ sa nedajú preskúmať – chýbajú na to financie. „Niektoré žiaľ môžu byť do tej doby nenávratne zničené, pretože ich ohrozuje výstavba alebo prestavba na brehu rieky alebo priamo v jej koryte,” zdôraznila.

Monitorovanie, ktoré robí SPV funguje ako mapovanie plochy riečneho dna Dunaja (teda batymetria), nenahrádza sonarový výskum podobný hľadačom pokladov. Z údajov, ktoré sa merajú raz ročne, vznikajú digitálne modely dna. Zobrazujú sa tak hĺbky – kde je plytké a kde hlboké, jeho presný tvar a sklon, jamy, korytá, nánosy či vyvýšeniny, ako sa dno v čase mení.

„Na kritických úsekoch, brodoch a úžinách sa používa MultiBeam, ktorý vytvára detailný 3D model dna. Údaje slúžia aj na sledovanie plavebných podmienok, vytýčenie plavebnej dráhy, identifikáciu prekážok a aktualizáciu elektronických plavebných máp,” vysvetlil Bocák s tým, že poznanie povrchu dna a obsah sedimentov nie je to isté. Potvrdil, že reliéf dna Dunaja je vďaka prebádaný, no merajú rozhranie medzi vodou a dnom. MultiBeam tak dokáže zachytiť väčšie objekty na dne alebo vystupujúce nad jeho povrch, nie však všetky predmety ukryté v sedimentoch.

„Objekt pochovaný pod sedimentom môže zostať pre štandardnú batymetriu neviditeľný. Sedimenty poskytujú informácie predovšetkým o vývoji riečneho koryta a podmienkach transportu materiálu,” dodal prieskumník s tým, že vrstvy sedimentov na dne Dunaja sú kronikou rieky. Ich zloženie a hrúbka môžu ukázať, kde sa v minulosti dno zanášalo, kde ho naopak voda odplavovala a ako sa menilo samotné koryto.

„Treba však zdôrazniť, že Dunaj je dynamická rieka. Vrstvy preto nemožno automaticky vnímať ako neporušený chronologický záznam. Staršie sedimenty môžu byť erodované, premiestnené a následne uložené na inom mieste,” dodal Bocák. Sonar ako taký nedokáže určiť vek ani pôvod predmetu, ktorý našli. Zaznamená však jeho polohu, tvar a nasmeruje archeológov k bližšiemu prieskumu.

Momentálne je preto najefektívnejšie skenovanie dna Dunaja s cieľom nájsť artefakty kombinovanie techník batymetrického prieskumu s geologickým a magnetometrickým sonarom. „Takýto prístup by mohol pomôcť objaviť lode, kamenné štruktúry, nálezy väčších rozmerov, ktoré sa v Dunaji určite nachádzajú. Ich objavenie by mohlo pomôcť získať viac informácií o kultúrnom dedičstve našej krajiny a pripraviť podklady na zodpovednú úpravu koryta Dunaja pre prípadné zníženie plavebnej dráhy tak, aby neboli porušené medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti ochrany pamiatok,” vysvetlila Daňová.

S klesajúcou hladinou Dunaja sa však objavil nový problém – amatérske skúmanie a hľadanie nálezov. Maďarskí odborníci upozornili, že evidujú bádanie na vlastnú päsť. Najmä nevybuchnutá munícia a vojenské predmety sa môžu nachádzať aj tam, kde by ich bežný človek nečakal, či už skryté vo vrakoch, motorkách, ale aj rôznych nádobách. Nejde len o archeologickú zaujímavosť, ale aj bezpečnostný problém. Nekontrolovaná manipulácia môže viesť k výbuchu.

Na Slovensku riešia vodné nálezy munície pyrotechnici policajného zboru. Podobne ako pri archeologickom výskume, ani členovia zboru nedokážu v plnej miere skúmať, kde by sa munícia mohla nachádzať – tok Dunaja je na to príliš silný a dno nestabilné.

Vzhľadom na jeho rozsah, premenlivú hĺbku, rýchly tok a množstvo kovových predmetov by to bolo mimoriadne náročné. Samotný pobyt pod vodou neznamená, že munícia stratila schopnosť výbuchu. Jej stav závisí od typu munície, iniciačného mechanizmu a konkrétnych podmienok nálezu,” vysvetlila hovorkyňa. Zároveň sa však polícia nekoordinuje s výskumníkmi a nemajú ani orientačnú mapu nebezpečných lokalít. Nálezy im zväčša oznámi verejnosť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Dunaj
Slovensko
II. svetová vojna
archeológia
nálezy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.