Tosca medzi skalami. Takúto operu len tak neuvidíte

Posledné štyri predstavenia nesmrteľnej Pucciniho opery Tosca možno ešte stihnúť v rímskom kameňolome v rakúskom St. Margarethen. Príbeh lásky, žiarlivosti, moci a zrady sa hrá 19., 20., 21. a 22. augusta 2026, vždy o 20:00 v pôsobivom prírodnom amfiteátri.  

Pre slovenského diváka je St. Margarethen atraktívny aj dostupnosťou – z Bratislavy sa sem autom dostanete približne za hodinu. Po príchode však vstúpite do úplne iného sveta. Kameňolom, ktorý je súčasťou regiónu zapísaného v UNESCO, sa už tri desaťročia každé leto mení na pôsobivé prírodné javisko. Monumentálne skalné steny nie sú len kulisou – stávajú sa súčasťou predstavenia a dodávajú mu neopakovateľnú atmosféru.

Tunajší pieskovec má pritom približne dvetisícročnú históriu a kedysi putoval ako stavebný materiál aj do významných viedenských stavieb. Dnes sa však medzi skalami namiesto úderov kladív ozývajú árie. Veľké operné produkcie sa v St. Margarethen konajú od roku 1996. Po rozsiahlej prestavbe areálu v roku 2006 tu vznikla jedna z najväčších open-air operných scén v Európe. Rok 2026 je preto pre festival jubilejný: Oper im Steinbruch oslavuje 30 rokov operných produkcií a 20 rokov od veľkolepej prestavby areálu.

Rím uprostred kameňolomu

Tosca je pre takéto miesto ako stvorená. Pucciniho opera rozpráva príbeh slávnej speváčky Florie Toscy, jej milenca, maliara Maria Cavaradossiho, a bezohľadného šéfa polície Scarpiu. V Ríme roku 1800, na pozadí napoleonských vojen, sa ich životy počas jediného dňa prepletú v zápase o lásku, slobodu aj vlastný život. Scarpia zneužíva svoju moc, Cavaradossi sa stáva obeťou politických intríg a Tosca musí urobiť rozhodnutia, ktoré ju dovedú až na hranicu života a smrti. V St. Margarethen dostáva táto klasická dráma úplne nový rozmer. Divák nesedí v klasickom opernom dome, ale priamo oproti obrovským skalným stenám a impozantnej scéne. Priestor sa mení spolu s príbehom a svetlá, scénografia aj večerná obloha sa stávajú súčasťou predstavenia. Skalné steny sa tu stretávajú s barokovým Rímom a príbehom plným vášne, násilia a osudových rozhodnutí.

Príbeh Toscy sa začal u Sarah Bernhardt

Tosca vznikla podľa hry francúzskeho dramatika Victoriena Sardoua La Tosca. Giacomo Puccini ju videl v roku 1889, keď v hlavnej úlohe vystupovala legendárna Sarah Bernhardt. Príbeh ho zaujal natoľko, že sa rozhodol premeniť ho na operu. Na jej dokončenie však potreboval približne desať rokov. Premiéra sa uskutočnila 14. januára 1900 v Ríme. Časť kritikov vtedy Puccinimu vyčítala prílišný naturalizmus a dramatickosť. Publikum však rozhodlo inak. Tosca sa vydala na cestu po svetových operných scénach a dodnes patrí k najobľúbenejším Pucciniho operám. Aj tí, ktorí do opery pravidelne nechodia, pravdepodobne poznajú aspoň niektorú z jej slávnych melódií. Toscina „Vissi d’arte“, plná zúfalstva a otázok o vlastnom osude, či Cavaradossiho „E lucevan le stelle“ patria k nesmrteľným operným áriám.

Za oponou Toscy

Operný areál v St. Margarethen sa pre divákov otvára už dve hodiny pred predstavením. Hľadisko má približne 4 700 miest a čas pred začiatkom môžete využiť na občerstvenie, ochutnávku burgenlandských vín alebo jednoducho na nasatie atmosféry miesta.

Odporúčame aj lístok na komentovanú prehliadku javiska a zákulisia (Bühnenführung) pred predstavením. Počas nej sa dostanete do priestorov, ktoré zostávajú počas predstavenia divákom skryté – k technickému zázemiu, šatniam umelcov či priestorom orchestra. Práve tam človek pochopí, aký obrovský divadelný stroj sa skrýva za veľkolepým obrazom na javisku. Sprievodca navyše prezradí množstvo zaujímavostí. Napríklad to, že tohtoročná scéna spája tri ikonické rímske miesta, v ktorých sa odohráva dej Toscy – baziliku Sant’Andrea della Valle, Palazzo Farnese a Anjelský hrad.

Tvorcovia ich pretavili do monumentálnej scénografie, na ktorú spotrebovali 80 ton ocele, pol milióna skrutiek, 8 300 štvorcových metrov drevených dosiek a viac ako šesť ton omietky a farby. Na scéne nechýba ani dvojtonové delo vo výške 20 metrov, z ktorého sa počas opery skutočne strieľa, či 40-kilogramová kadidelnica, ktorá sa rozhýbe ako obrovské kyvadlo. Scénograf pri nej našiel inšpiráciu v slávnom Botafumeire z katedrály sv. Jakuba v Santiagu de Compostela.

Keď kostým rozpráva príbeh

Pre inscenáciu vzniklo v Miláne 271 verných kostýmov, ktoré vytvoril taliansky kostýmový výtvarník Giuseppe Palella. Inšpiroval sa historickými odevmi z obdobia okolo roku 1800. Kostýmy sa trblietajú, zdobia ich perly, sklenené kamene a reliéfne motívy anjelov či korún. „Chcem wow efekt. Nejde len o estetiku a historickú presnosť; chcem oveľa viac,“ povedal Palella už na tlačovej konferencii. A tento efekt sa mu podaril – presvedčili sme sa o tom na vlastné oči v garderóbe v zákulisí opery i na javisku počas predstavenia. Kostýmy však neukazujú len dobu, v ktorej sa príbeh odohráva. Odhaľujú aj charaktery postáv. Najvýraznejšie je to pri samotnej Tosce. Biele šaty s kvetinovými ornamentmi a deväť metrov dlhou vlečkou z nej robia symbol nevinnosti a takmer svätú postavu. Jej antagonista Scarpia naopak vystupuje v tmavých tónoch a kabáte v neapolskom štýle, ktoré kontrastujú s bielymi oltármi a anjelskými postavami okolo neho. Cavaradossi je tiež spojený s bielou – symbolizuje jeho čistotu, lásku k Tosce a politické ideály.

Javisko plné svetla a tieňov

Scéna však nie je iba kulisou. Režisér a scénograf Thaddeus Strassberger ju koncipoval ako „aktívneho rozprávača“ príbehu. Pracuje s obrovským priestorom kameňolomu, perspektívou, svetlom a tieňom. Inšpiráciou mu bol taliansky maliar Caravaggio a jeho slávna technika chiaroscuro – dramatická hra svetla a tmy. Tvorcovia čerpali aj z diel Berniniho, Borrominiho či maliarky Artemisie Gentileschi.

Rozsah celého projektu pritom ukazuje aj posledné číslo: keby na tohtoročnej Tosce pracoval jediný človek, všetka práca by mu zabrala približne 17 rokov.

Finále prekvapí

Tosca v St. Margarethen je výtvarne pôsobivá a miestami až preplnená nápadmi. Je to inscenácia, ktorá je doslova spektakulárna – veľkolepá scénou, svetlom, pohybom aj množstvom detailov. Zároveň sa snaží Pucciniho príbeh vrátiť do sveta rímskeho baroka. Už začiatok opery naznačuje, že toto nebude obyčajná Tosca. Dej sa odohráva počas jediného dňa – 14. júna 1800, keď Napoleon Bonaparte zvíťazil pri Marengu nad rakúskou armádou. Postavy však spočiatku veria mylnej správe, že Francúzi prehrali. Ešte predtým, než zaznie Pucciniho hudba, sa kameňolomom ozve výstrel z obrovského kanóna, ktorý z vysokého skalného masívu zostrelí anjelskú sochu.

Pred divákom sa následne objaví vojnou zničený svet – trosky kostolov, poškodené obrazy, sochy a množstvo náboženských symbolov. Rím tu pôsobí ako mesto poznačené vojnou a politickým konfliktom. Prvý veľký vizuálny vrchol prichádza počas slávnostného Te Deum. Obrovský oltár sa otvorí a odhalí svoje vnútro ako monumentálny triptych. Na scéne sa objavia desiatky duchovných, procesie sa pohybujú po obrovskej ploche a celý obraz pripomína veľkolepú barokovú maľbu. Neustále je čo sledovať – oltáre, obrazy, sochy, procesie, barokové postavy, obrovská rozhýbaná kadidelnica a výstrely z kanóna.

Najväčšie prekvapenie však prichádza na úplnom konci. Keď po Cavaradossiho smrti Tosca stojí pred posledným rozhodnutím, jej osud sa neuzavrie známym skokom z hradieb Anjelského hradu. Namiesto toho vybehne po schodoch na oltár, medzi svätcov. Pri nohách jej leží mŕtvy Scarpia, ktorého ešte prebodne mečom. Uprostred dymu a svetla sa potom Tosca vznesie k nebu ako archanjel Michal. Režisér tento obraz prirovnal k oltárnym zobrazeniam sv. Michala Archanjela – nebeského bojovníka, ktorý s mečom v ruke poráža diabla a bojuje proti zlu. V tejto inscenácii je jeho symbolickým protivníkom Scarpia. Záver tak dostáva úplne nový, takmer mystický rozmer a namiesto tragického pádu prináša obraz víťazstva nad zlom.

Tosca sa lúči: zostávajú už len štyri predstavenia

Tosca sa pomaly lúči. Počas 22 letných predstavení sa v hlavnej trojici postáv vystriedali tri spevácke obsadenia. Floriu Toscu stvárňujú Joyce El-Khoury, Celine Byrne a Melissa Purnell. Zaujímavosťou je, že všetky tri už v St. Margarethen vystupovali v predchádzajúcich produkciách.

Maria Cavaradossiho spievajú tenori Bror Magnus Todenes, Yongzhao Yu a Adorján Pataki, zatiaľ čo baróna Scarpiu stvárňujú barytonisti Ariunbaatar Ganbaatar, Hansung Yoo a Marco Caria.

Za hudobným vedením stojí dirigent Valerio Galli, ktorý sa do kameňolomu vrátil po produkcii Carmen z roku 2023. Tentoraz sa ujal Toscy ako špecialista na Pucciniho. Slovenskí diváci ho mohli vidieť aj v apríli tohto roka v Opere SND, kde dirigoval koncert svetovej opernej hviezdy, tenoristu Jonathana Tetelmana.

Tím tvorcov zostáva v St. Margarethen aj na ďalšiu sezónu. Režisér a scénograf Thaddeus Strassberger, kostýmový výtvarník Giuseppe Palella a dirigent Valerio Galli pripravujú na rok 2027 Rigoletta od ďalšieho talianskeho operného velikána Giuseppe Verdiho. Premiéra je naplánovaná na 14. júla a predstavenia potrvajú do 22. augusta 2027.

Ak však chcete ešte zažiť tohtoročnú spektakulárnu Toscu, príliš neváhajte. Posledné štyri predstavenia sa uskutočnia 19., 20., 21. a 22. augusta 2026, vždy o 20:00. Predstavenie trvá približne 2 hodiny a 45 minút.

Témy:
Tosca
Puccini
opera
St. Margarethen

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.