Treba závlahy za stovky miliónov eur. Štát zvažuje aj PPP projekty, farmári nechcú zahraničné firmy

Slovensko čaká zásadná modernizácia zastaranej závlahovej infraštruktúry. Ide o investície za stovky miliónov eur. Štát zvažuje aj zapojenie súkromného sektora cez PPP projekty. Celý proces brzdia vysoké náklady, ale hlavne komplikované vlastnícke vzťahy.  

Slovensko čaká rozsiahla obnova zanedbaných závlah, ktorá si vyžiada investície za stovky miliónov eur. Ministerstvo preto pripúšťa aj zapojenie súkromného sektora formou PPP projektov. Konečné rozhodnutie o spôsobe financovania však zatiaľ nepadlo.

Celkové náklady môžu – podľa niektorých odhadov – presiahnuť pri komplexnej obnove aj miliardu eur. Financovanie je preto problematické, keďže štátny rozpočet má obmedzené možnosti, eurofondy sú viazané na konkrétne programové obdobia a výzvy i samotné projekty majú dlhodobú návratnosť.

Potrubia sú zničené a staré

Dnešný technický stav závlah je nevyhovujúci. Veľká časť potrubí je nefunkčná alebo netesní, čerpacie stanice sú zastarané a energeticky náročné a celý systém zaostáva. Chýba digitalizácia, automatizácia a efektívne riadenie spotreby vody, čím sa ich používanie predražuje.

Závlahové systémy na Slovensku vznikali najmä v 60. až 80. rokoch 20. storočia ako rozsiahla a technicky prepojená sieť čerpacích staníc, hlavných i vedľajších kanálov, potrubných rozvodov a akumulačných nádrží. Po roku 1989 bola časť systému sprivatizovaná alebo prešla na poľnohospodárske družstvá. Veľká časť zostala v správe štátu prostredníctvom podniku Hydromeliorácie, ale mnohé zariadenia bolo rozkradnuté alebo fyzicky zdevastované.

V hre aj PPP projekty

Aj podľa stanoviska štátneho podniku Hydromeliorácie je rozsah potrebných investícií nad možnosti štátneho rozpočtu aj eurofondov. Ministerstvo pôdohospodárstva preto analyzuje možné financovanie, vrátane partnerstva verejného a súkromného sektora. „Ide len o jednu z možností, ktorá sa posudzuje spolu s ďalšími formami financovania,“ uviedol podnik pre Pravdu s tým, že konkrétny model zatiaľ nebol definitívne schválený.

Prípadné PPP projekty by sa mohli realizovať až po ukončení komplexných analýz. Tie majú zhodnotiť technické, ekonomické, právne aj finančné aspekty a určiť, či je tento model pre obnovu závlah vhodný. Práve preto termín spustenia projektov nie je známy.

Problémom je vlastníctvo

Najväčším problémom obnovy závlahovej infraštruktúry sú ale vlastnícke vzťahy. Pozemky pod závlahami sú rozdrobené medzi tisíce vlastníkov, viaceré závlahy nevedú po pozemkoch štátu. V niektorých prípadoch ani nie je jasné, kto je ich majiteľom. To výrazne komplikuje rekonštrukciu, keďže si vyžaduje zdĺhavé vysporiadanie pozemkov, sťažuje stavebné konania a obmedzuje aj plánovanie.

Ani samotná obnova systému závlah nie je jednoduchá. Zahŕňa rekonštrukciu existujúcich rozvodov, výstavbu nových, ale aj modernizáciu technológií vrátane čerpadiel a riadiacich jednotiek. Dôležité je však aj to, koľko bude stáť elektrina za ich prevádzku.

Prečo PPP projekty

PPP projekty sa zvyčajne uplatňujú pri infraštruktúrnych investíciách s vysokými nákladmi a dlhodobou návratnosťou. V prípade závlah by to mohlo fungovať tak, že súkromný partner zabezpečí projektovanie, výstavbu aj prevádzku závlah, zatiaľ čo štát alebo samotní užívatelia, teda farmári, by postupne platili za poskytovanú službu, napríklad za dostupnosť vody. Zmluvné vzťahy by pritom boli nastavené na obdobie niekoľkých desiatok rokov.

V rámci príprav sa zvažujú rôzne modely, projekt v rukách jedného partnera alebo klasické koncesné riešenia, či hybridné financovanie kombinujúce granty a súkromný kapitál.

Riziká financovania

S PPP projektmi sú však spojené aj viaceré riziká, najmä preto, že voda predstavuje strategickú komoditu a závlahy sú úzko späté s verejným záujmom a potravinovou bezpečnosťou. Ďalšími sú nevýhodne nastavené dlhodobé zmluvy, riziko vyšších nákladov pre farmárov za vodu, alebo závislosť od jedného prevádzkovateľa. Problematické môže byť aj ukončenie alebo zmena zmluvy.

Slovenskí poľnohospodári a farmári sa obávajú zahraničných investorov, najmä, ak by bol jediný a mohol by určovať aj ceny za používanie závlahového systému, či vodu.

A čo domáce firmy

Podľa podniku Hydromeliorácie bude výber partnerov pre závlahy prebiehať v súlade so slovenskou aj európskou legislatívou a pravidlami pre PPP projekty. Ministerstvo zas zdôrazňuje, že celý proces bude podliehať verejnému obstarávaniu a princípom transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

Obnova závlahovej infraštruktúry je pritom kľúčová pre Slovensko a jeho budúcnosť, kvôli častejším suchým obdobiam, ktoré výrazne zasahujú do pestovania takmer všetkých plodín. Modernizácia závlahovej infraštruktúry tak patrí medzi najdôležitejšie opatrenia na adaptáciu slovenského poľnohospodárstva na zmenu klímy.

Témy:
Slovensko
ministerstvo pôdohospodárstva
PP projekty
Hydromeliorácie
závlahová infraštruktúra
poľnohospodárstvo

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.